BRATISLAVA. Slovenský premiér Robert Fico zo Smeru na konferencii amerických konzervatívcov CPAC prišiel v piatok na pódium vo veľkom štýle. Mával tlieskajúcemu publiku, zo zákulisia vystúpil po tom, ako o ňom pustili krátku videovizitku.
Odznievali v nej slová, ktoré mohol pokojne písať aj sám.
„V máji minulého roka sa ho pokúsil zavraždiť opozičný aktivista za jeho politiku,“ zaznelo v dokrútke. Atentátnik Juraj Cintula sa pritom politicky nikdy neangažoval, len sa zúčastnil na niekoľkých protestoch, podobne ako desaťtisíce ďalších ľudí.

Ďalej sa vo vizitke spomínala Ficova politika, pre ktorú vraj čelil atentátu.
„Za politiku založenú na hodnotách boja proti fašizmu. Za to, že chcel okamžité ukončenie vojny na Ukrajine. Za návrat zdravého rozumu a hrádzu progresivizmu, keď presadil ústavnú definíciu manželstva ako jedinečného zväzku muža a ženy,“ odznelo.
Nič z toho Cintula nespomenul ako dôvody, ktoré ho vlani vyprovokovali k útoku na premiéra. Tvrdí, že ho chcel zraniť a zastrašiť, nie zabiť.
V krátkom videu, ktoré natočil ochrankár na polícii po zadržaní atentátnika, označil Cintula ako dôvod svojho konania to, že nesúhlasí s politikou vlády.
„Sú likvidované masmédiá. Prečo RTVS je napádaná? Mazák je prečo vyhodený z funkcie?“ kládol otázky Cintula. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok z Hlasu povedal neskôr aj to, že ďalším Cintulovým dôvodom bola zrušená špeciálna prokuratúra.
To, že Fico novelou Trestného zákona zabezpečil beztrestnosť pre mnohých svojich nominantov, na konferencii nezaznelo. Rovnako ani to, že "bojovník proti fašinzmu" si pri pokuse o vyhlásenie referenda podával ruky s Milanom Uhríkom, šéfom extrémistického hnutia Republika.
Vo svojom prejave v USA však Fico stavil na iné témy. Opäť pri nich zavádzal.
Stíhaný bol osem mesiacov
Premiér pred americkými konzervatívcami rečnil o tom, že keď niekto ide proti prúdu, hneď je vylúčený a potrestaný. Tvrdil, že v rokoch 2020 až 2023 bolo proti nemu, ako lídrovi opozície, brutálne zneužívané trestné právo.
„Ja sám som bol štyrikrát obvinený za politickú činnosť, nezákonne monitorovaný a odpočúvaný,“ povedal Fico hneď v nasledujúcej vete. „Inštitúcie Európskej únie však mlčali, pretože na Slovensku mali poslušnú a vazalskú vládu."

V rokoch 2020 až 2023 bol Fico podľa verejne dostupných informácií obvinený dvakrát.
Prvé stíhanie pre podozrenie z prečinu podnecovania trvalo necelý mesiac. Spúšťačom bola protestná jazda na autách, ktorú organizoval Fico a jeho strana v decembri 2021 v čase núdzového stavu, keď platili aj protipandemické opatrenia. Zakazovali okrem iného aj hromadné podujatia nad šesť ľudí, čo Fico nerešpektoval.
Krátko pred začiatkom akcie polícia Fica predviedla na policajnú stanicu, kde pobudol asi hodinu. Vznesené obvinenie krátko po tom zrušila bratislavská krajská prokuratúra.
Vážnejšie bolo druhé obvinenie z apríla 2022 v kauze Súmrak. Týkalo sa podozrení, že ľudia z vedenia Smeru spoluzaložili zločineckú skupinu a tiež ohrozili daňové tajomstvo.
Pre toto obvinenie strávil Robert Kaliňák zo Smeru 23 dní vo väzbe, Fico sa pobytu za mrežami vyhol. Parlament ho nevydal súdu, aby ten mohol posúdiť, či je väzba potrebná aj v jeho prípade.
O sedem mesiacov neskôr Generálna prokuratúra cez paragraf 363 Trestného poriadku zrušila Ficovo aj Kaliňákovo obvinenie. Nové proti nim dodnes nebolo vznesené.
Problémy mal aj pre Mazureka
O akých dvoch ďalších obvineniach Fico v USA hovoril, nie je jasné. Na otázku SME neodpovedal v pondelok ani Smer, ani Úrad vlády.
V spomínanom období nebol Fico podľa verejne dostupných informácií obvinený z ničoho ďalšieho, a už vôbec nie za „politickú činnosť“, ako konzervatívcom prezentoval.
Známe je len jedno staršie obvinenie Fica ešte z decembra 2019. Za éry policajného prezidenta Milana Lučanského vtedajšiu NAKA pritlačil konať až prokurátor, ktorý nesúhlasil s odmietnutím trestnej veci.
Fica vtedy obvinili, lebo verejne podporil extrémistu Milana Mazureka z ĽSNS (dnes Republika), ktorý v žilinskom Rádiu Frontinus hovoril o "celej komunite cigánskych asociálov", a že štát investuje eurofondy do ľudí, ktorí "nikdy pre národ neurobili nič a nič nám neprinesú ani v budúcnosti".
„Milan Mazurek povedal to, čo si myslí takmer celý národ. A ak popravíte niekoho za pravdu, urobíte z neho národného hrdinu," povedal Fico vo videu, pre ktoré ho obvinili z hanobenia rasy a schvaľovania trestného činu.
Policajný vyšetrovateľ v marci 2020 rozhodol o zrušení trestného stíhania, podľa neho nebol dôvod ani na to, aby sa začalo.
V roku 2016 zas bratislavská prokuratúra prešetrovala Ficove výroky, že chce zabrániť tomu, aby na Slovensku vznikla ucelená moslimská komunita. Hovorilo sa o možnom hanobení rasy či náboženstva, prokurátorka z Generálnej prokuratúry už po troch týždňoch odkázala, že trestný čin nevidí. Trestné oznámenie odmietla, Fica ani neobvinili.
S nahrávkami na Ústavnom súde nepochodil
Nie je tiež známe, že by bol Fico za bývalej vlády nezákonne sledovaný, ako v USA ďalej hovoril.
Ak svojimi slovami narážal na nahrávky z poľovníckej chaty, v tom prípade odpočúvanie schválil Okresný súd v Nitre v apríli a júli 2021.
Keď sa prevalili jeho stretnutia i blízky vzťah s oligarchom Miroslavom Bödörom, Fico sa pokúšal vymôcť odškodné 33-tisíc eur. Skúsil to cez Ústavný súd, kde tvrdil, že boli porušené jeho práva.
Ústavní sudcovia však v novembri 2022 odmietli jeho sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú. Odkázali mu tiež, že ak má pocit, že boli porušené jeho práva, môže sa pokúsiť žiadať o odškodné civilnou žalobou na všeobecnom súde, prípadne sa ešte môže domáhať náhrady nemajetkovej ujmy, keďže štát nezabránil úniku nahrávok.
Nahrávky z chaty nie sú použiteľné ako dôkaz, hovoril koncom roka 2021 generálny prokurátor Maroš Žilinka, ktorý sa v rozhovoroch taktiež spomína.
Už v tom čase špeciálna prokuratúra upozorňovala, že o použiteľnosti záznamov môžu rozhodnúť len súdy.
Pri rozhodovaní o väzbe advokáta Mareka Paru v máji 2022 napokon senát Najvyššieho súdu Žilinkovi oponoval a vyhlásil, že o nezákonný dôkaz nejde.

Beata
Balogová
