BRATISLAVA. Až 1,5 milióna ľudí na Slovensku nemá stále prístup k verejnej kanalizácii, ktorá bola civilizačným výdobytkom už za starých Rimanov. Ak pôjde výstavba súčasným tempom, mestá a dediny budú plne odkanalizované najskôr v roku 2057.
Žumpy sú podľa štúdie, ktorú začiatkom roka zverejnil Inštitút environmentálnej politiky z ministerstva životného prostredia, pre domácnosti dlhodobo drahšie, ohrozujú prírodu a zdravie. Slovensko si navyše neplní záväzky voči Európskej únii, za čo bude platiť miliónové pokuty.
Na verejnú kanalizáciu bolo podľa Eurostatu v roku 2022 pripojených 71 percent obyvateľov. Je to ďaleko pod priemerom Únie (81 percent), Slovensko zaostáva aj za ostatnými krajinami V4.
Kanalizácie sa u nás v posledných rokoch budovali rýchlejšie ako v ostatných štátoch. Od roku 2016 je pripojených o sedem percent obyvateľov viac. V Maďarsku o 3,7 percenta, v Česku o tri percentá a v Poľsku o 2,3 percenta.
Za dlhšie obdobie - od roku 2005 však kanalizačná sieť u nás rástla pomalšie ako v Poľsku či v Maďarsku a len o niečo rýchlejšie ako v Česku, ktoré však malo pred nami už vtedy veľký náskok.
Dá sa to vysvetliť aj tým, že čím je kanalizačná sieť rozsiahlejšia, tým pomalšie napreduje tempo výstavby, pretože zostávajú nepripojené najmä menšie obce a vzdialenejšie oblasti.
