BRATISLAVA. "Nezabudneme na vašu radosť zo života a odvahu byť samými sebou,“ stojí na pamätnej tabuli venovanej obetiam teroristického útoku na Zámockej ulici, Matúšovi Horváthovi a Jurajovi Vankuličovi, z LGBTI+ komunity.
Viac ako dva roky od tragédie pietne miesto v Bratislave chýbalo. Tabuľa, ktorú vo štvrtok odhalili, stojí oproti niekdajšiemu baru Tepláreň, kde sa útok odohral. Dnes už je bar Tepláreň na Zámockej ulici zavretý, no pamiatku Matúša a Juraja si prišlo uctiť viacero ľudí aj napriek daždivému počasiu.
S dažďom prichádza aj dúha a tú symbolizovala dúhová lampa, ktorá tiež stojí oproti pamätnej tabuli. Odhalili ju mama Juraja Vankuliča, Dana Šibíková a Radka Trokšiarová, ktorá útok prežila.
Tabuľa je výsledkom spoločnej iniciatívy bratislavského magistrátu a iniciatívy Inakosť.
„Chceme odkázať, že nezabudneme na ich životy, príbehy, tváre a na ich radosť zo života,“ hovoril Roman Samotný, majiteľ Teplárne s tým, že radikalizácia a nenávisť v spoločnosti sa dotýkajú konkrétnych ľudí, ktorí majú konkrétne tváre.
Pamätná tabuľa na pripomienku Juraja Vankuliča a Matúša Horvátha. (zdroj: SME/Marko Erd)Dúhový stĺp a vyhrážky
Spomienku na Horvátha a Vankuliča si doteraz ľudia pripomínali prostredníctvom spomienkových akcií, pochodov či umeleckých projektov. Ešte donedávna bol pripomienkou dúhový stĺp pred Teplárňou. V októbri minulého roka ho však niekto premaľoval nasivo. Stalo sa tak ani nie tri dni po druhom výročí teroristického útoku.
Premaľovanie stĺpu vtedy nahlásil magistrát mestskej polícii ako škodu na majetku mesta. Správa osvetlenia vrátane náterov stožiarov totiž spadá pod mestskú spoločnosť Technické siete Bratislava.
Našiel v sebe vôľu žiť a nový domov. Ako si blízki spomínajú na Matúša Horvátha Čítajte Mesto nemalo informácie o tom, kto stĺp premaľoval. Hlavným cieľom bolo, aby sa čo najskôr vrátil pôvodný, dúhový náter. V novembri informovala iniciatíva Inakosť, že je stĺp opäť dúhový.
„Dúhová lampa je spomienkou na Matúša a Juraja a aj na neustále snahy o vymazávanie a odstraňovanie LGBTI+ ľudí z verejného priestoru. Počas maľovania sme sa, žiaľ, stretli i s nechápavými pohľadmi, no čo je horšie, aj s priamymi vyhrážkami smrťou dvom kolegyniam z iniciatívy Inakosť,“ napísala iniciatíva.
Ešte donedávna bol pripomienkou dúhový stĺp pred Teplárňou. (zdroj: SME/Marko Erd)Trpké pripomenutie nečinnosti a nenávisti
Tabuľa zároveň pripomína, že súčasná, no ani minulá vláda od teroristického útoku neprispela k tomu, aby sa životné podmienky LGBTI+ ľudí na Slovensku zlepšili. Naopak, stali sa cieľom útokov politikov prostredníctvom ich predvolebných kampaní či počas ich pôsobenia vo funkciách.
Čerstvo po útoku v roku 2022 vyhlásila prezidentka Zuzana Čaputová, že nie LGBTI ľudia, ale nenávisť je to, čo na Slovensko nepatrí.
Hneď na druhý deň prišla položiť kvety na ulicu pred podnikom. Pamätným momentom sa stalo Čaputovej objatie s plačúcim majiteľom podniku a aktivistom Romanom Samotným. Na prezidentskom paláci v tých dňoch viala dúhová vlajka.
Hoci bezprostredne po útoku prezidentka aj ďalší predstavitelia verejného života vyzývali na zastavenie nenávistných prejavov voči LGBTI ľuďom, nenávistné a klamlivé vyjadrenia sa ani dva roky od útoku zo slovníka niektorých politikov nevytratili.
Rozžiaril každú miestnosť, kolegov učil nevytáčať sa. Ako si blízki spomínajú na Juraja Vankuliča Čítajte Na gymnáziu v Trenčíne po videu europoslanca Milana Mazureka (Republika) zrušili minulý rok udalosť, ktorou si mali pripomenúť útok na Tepláreň, ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nom. SNS) počas prvého roka vo funkcii stopla grantové podpory pre dúhové mimovládky, premiér Robert Fico (Smer) naďalej straší spoločnosť „troma záchodmi“ a Milan Krajniak (KÚ) burcoval znesvätením kostola, ktorý už sto rokov nie je kostolom, keď sa v ňom malo odohrať LGBTI podujatie.
Najvýraznejšie sú útoky od poslancov a nominantov strany SNS. „Ani cent“ mimovládnym LGBTI organizáciám avizovala začiatkom roka 2024 ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nominantka SNS). Spravila tak z dôvodu, že „odmieta progresívnu normalizáciu“ a chce „návrat k normálnosti“. Pretavenie svojho postoja do politiky rezortu na záver podložila tým, že má na to v rámci slobody prejavu právo.
Ministerka tiež pred letom v rozhovore pre portál Topky poznamenala, že Európa vymiera a nerodia sa nové deti pre „pretlak LGBTI“.
Nie vďaka, ale napriek štátu
Roman Samotný pripomenul, že Horvátha a Vankuliča zabila nenávisť v spoločnosti. „Je systematickou snahou mnohých ľudí vymazať LGBTI+ ľudí zo spoločnosti, z verejného života a útočiť, ohrozovať našu bezpečnosť.“
Námestníčka primátora Bratislavy Tatiana Kratochvílová poznamenala, že každý si zrejme pamätá večer, keď sa stal teroristický útok. „Každý z nás si asi položil aj otázku prečo? Prečo sme dopustili, že z jednej komunity ľudí si časť spoločnosti urobila terč? Na počiatku toho všetkého bolo slovo a slovo môže zraňovať, ale aj upokojovať. Prajem preto vám, ľuďom z komunity, aby ste od ľudí okolo seba aj od tých na najvyšších miestach počúvali viac slov, ktoré upokojujú, scitlivujú a vyjadrujú rešpekt. Pretože vy si ho zaslúžite,“ uviedla.
Bitky, hejty a bruselské záchody. Od útoku na Zámockej uplynuli dva roky Čítajte Po rokoch úsilia otvára iniciatíva Inakosť aj komunitné a integračné centrum In pre LGBTI+ ľudí, kde nájdu psychologickú, sociálnu a právnu pomoc.
Samotný zdôraznil, že centrum vzniká v čase, keď sa vláda snaží vymazať kvír ľudí zo spoločnosti aj legislatívy, čo má za následok zhoršujúce sa duševné zdravie komunity. "Centrum sa nám nepodarilo otvoriť vďaka pomoci štátu, ale napriek štátu," poznamenal.
Hoci centrum In vzniklo ako bezpečné miesto pre LGBTI+ ľudí, je otázne, dokedy ním zostane. Napriek rastúcemu dopytu organizácie ako Inakosť prichádzajú o verejné zdroje.
„Štát nás systematicky odpája od všetkých foriem podpory a vytvára podmienky, v ktorých je čoraz ťažšie pomáhať LGBTI+ ľuďom. Ak nezískame financovanie inou formou, budeme musieť výrazne obmedziť našu pomoc. To, či ju dokážeme udržať, je teraz v rukách verejnosti,“ upozornil Martin Macko, riaditeľ iniciatívy Inakosť.
Komunitné centrum
- Komunitné a integračné centrum In – priestor, ktorý vznikol ako odpoveď na čoraz náročnejšiu situáciu kvír ľudí na Slovensku.
- Bol to jediný konkrétny cieľ výzvy „Ide nám o život“, ktorý sa podarilo naplniť – nie vďaka štátu, ale napriek jeho krokom.
- Centrum možno podporiť na tomto linku.
