BRATISLAVA. Na jedno z najväčších diplomatických faux pas v Bielom dome po zlyhaní stretnutia prezidentov Donalda Trumpa a Volodymyra Zelenského sa Slovensko ešte viac dostáva na okraj Európskej únie.
Len dva členské štáty Európskej únie v reakcii kritizovali ukrajinského prezidenta: Slovensko a Maďarsko. Po zatiaľ najdôležitejšom diplomatickom incidente tohto roka so svetovým významom sa Slovensko vďaka reakcii premiéra Roberta Fica (Smer) ešte viac odčleňuje od svojich najbližších spojencov a sympatizuje s osou „Trump-Putin“.
Fico naďalej odmieta podporovať Ukrajinu v jej vojenskom úsilí a žiada okamžité prímerie, hoci Ukrajina aj pre zlyhanie schôdzky Trumpa so Zelenským nemá garancie, že by zastavenie bojov, prímerie a následný mier odvrátili pravdepodobnosť budúceho útoku Ruska na Ukrajinu.
Premiér sa pokúša medzinárodné dianie využiť na opätovný nátlak na Ukrajinu, aby obnovila tranzit ruského plynu z Ruska cez svoje územie.
„Ak nebude na summite rešpektované, že sú aj iné názory ako len pokračovať vo vojne, vo štvrtok nemusí byť Európska rada schopná dohodnúť sa na záveroch k Ukrajine,“ uviedol Fico.
Ani prezident Peter Pellegrini v prvej reakcii nezaujal jasný postoj. V stanovisku naznačil, aby Ukrajina konštruktívne pristúpila k riešeniu, ktoré „vzíde zo spoločných rokovaní transatlantického spoločenstva“.
Prezident Trump pritom doteraz naznačoval, že Ukrajina aj Európska únia vôbec nemusia byť účastné pri rokovaniach s Ruskom o zastavení bojov na jej vlastnom území.
Pellegrini sa pripojil k návrhu talianskej premiérky Giorgie Meloni, ktorá navrhla zvolanie núdzového summitu medzi USA a Európskou úniou o Ukrajine.
V piatok sa v Bielom dome pred médiami pohádali americký prezident Donald Trump a viceprezident James David Vance s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
Stretnutie Trump-Zelenskyj sa skončilo predčasne, nedošlo k podpísaniu dohody o nerastnom bohatstve, cez ktorú Trump požaduje návratnosť americkej vojenskej pomoci Ukrajine. Zelenskyj žiada záruky, aby budúci mier s agresorom, Ruskou federáciou, bol trvácny a spravodlivý pre Ukrajinu.
Ukrajinského prezidenta priamo podporilo 20 z 27 členských štátov Európskej únie.
Denník SME zozbieral oficiálne reakcie členských krajín Európskej únie a rozdelil ich podľa toho, aký postoj po diplomatickom faux pas zaujali.
Vyplýva z nich pokračovanie obratu v slovenskej zahraničnej politike smerom na východ, ktorý realizuje štvrtá vláda premiéra Fica od nástupu k moci na jeseň 2023.
Slovensko sa ďalej posúva na okraj EÚ:
- Vyjadrenia všetkých 20 členských krajín Európskej únie, ktoré podporili prezidenta Volodymyra Zelenského
- Vyjadrenia jediných dvoch členských krajín, ktoré sa postavili proti Zelenskému
- Stanoviská krajín, ktoré neobsahujú priamy postoj voči Trumpovi alebo Zelenskému
- Štáty EÚ, ktoré zatiaľ nevyjadrili žiadny oficiálny postoj
1. Podporili Ukrajinu a jej prezidenta:
(Rakúsko, Belgicko, Bulharsko, Chorvátsko, Česko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Írsko, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Holandsko, Poľsko, Portugalsko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko)
Alexander van der Bellen, prezident Rakúska:
„Stojíme za Ukrajinou. Rusko je agresorom a my zdieľame záväzok Ukrajiny k úplnému, spravodlivému a trvalému mieru!“*
*(prezident sa vyjadril prostredníctvom postoja rakúskeho ministerstva zahraničných vecí)
Bart De Wever, predseda vlády Belgicka:
„Stojíme za Ukrajinou a ukrajinským ľudom v ich historickom boji na obranu proti nevyprovokovanej ruskej agresii. Ich boj je naším bojom. Zjednotení sme silní.“
Rossen Jeliazkov, predseda vlády Bulharska:
„Ukrajina, buď odvážna, buď silná. Stojíme pri vás.“
Andrej Plenković, predseda vlády Chorvátska:
„Chorvátsko z vlastnej skúsenosti vie, že len spravodlivý mier môže trvať. Chorvátska vláda pevne verí, že Ukrajina potrebuje takýto mier – mier, ktorý znamená suverenitu, územnú celistvosť a bezpečnú Európu.“
Petr Fiala, predseda vlády Česka:
„Stojíme pri Ukrajine a na strane slobodného sveta!“
Mette Frederiksen, predsedníčka vlády Dánska:
„Dánsko hrdo stojí pri Ukrajine a pri ukrajinskom ľude.“
Kristen Michal, predseda vlády Estónska:
„Stojíme zjednotení s prezidentom Zelenským a Ukrajinou v našom boji za slobodu. Vždy. Pretože je to správne, nie jednoduché.“
Petteri Orpo, predseda vlády Fínska:
„Fínsko a fínsky ľud pevne stoja za Ukrajinou. Budeme pokračovať v našej neochvejnej podpore a pracovať na dosiahnutí spravodlivého a trvalého mieru.“
„Po včerajšom stretnutí prezidenta Trumpa a prezidenta Zelenského je ešte jasnejšie, že nastal čas, aby sa Európa ujala vedenia v oblasti bezpečnosti vlastného kontinentu.“
Emanuel Macron, prezident Francúzska:
„Existuje agresor: Rusko.
Existuje obeť: Ukrajina.
Správne sme pred tromi rokmi pomohli Ukrajine a sankcionovali Rusko – a pokračovali sme v tom.
Pod „my“ mám na mysli Američanov, Európanov, Kanaďanov, Japoncov a mnohých ďalších.
Ďakujeme všetkým, ktorí pomáhali a pomáhajú. A úctu k tým, ktorí bojujú od začiatku – pretože bojujú za svoju dôstojnosť, nezávislosť, deti a bezpečnosť Európy.“
Olaf Scholz, kancelár Nemecka:
„Nikto nechce mier viac ako Ukrajinci. Preto pracujeme na spoločnej ceste k trvalému a spravodlivému mieru. Ukrajina sa môže spoľahnúť na Nemecko – a na Európu.“
Micheál Martin, predseda vlády Írska:
„Keď som dvakrát navštívil Ukrajinu, videl som odolnosť a odvahu jej obyvateľov. Írsko stojí na strane Ukrajiny. Keď som sa včera stretol s prezidentom Zelenským, zopakoval som našu plnú podporu spravodlivému, trvalému a trvalému mieru.“
Edgars Rinkēvičs, prezident Lotyšska:
„Ukrajina je obeťou ruskej agresie. Bojuje vo vojne s pomocou mnohých priateľov a partnerov. Musíme vynaložiť všetko úsilie na spravodlivý a trvalý mier.
Diplomacia je niekedy umenie nemožného v ťažkých podmienkach. Lotyšsko stojí na strane Ukrajiny.“
Gintautas Paluckas, predseda vlády Litvy:
„Ukrajina, máš v nás priateľa.“
Luc Frieden, predseda vlády Luxemburska:
„Luxembursko stojí na Ukrajine. Bojujete za svoju slobodu a medzinárodný poriadok založený na pravidlách.“
Dick Schoof, predseda vlády Holandska:
„Holandsko podporuje Ukrajinu tak pevne ako kedykoľvek predtým. Teraz viac ako kedykoľvek predtým. Chceme trvalý mier a ukončenie útočnej vojny, ktorú začalo Rusko. Pre Ukrajinu a jej obyvateľov a pre Európu.“
Donald Tusk, predseda vlády Poľska:
„Milý prezident Zelenskyj, milí ukrajinskí priatelia, nie ste sami.“
Luís Montenegro, predseda vlády Portugalska:
„Ukrajina sa môže vždy spoľahnúť na Portugalsko, prezident Zelenskyj.“
Robert Golob, predseda vlády Slovinska:
„Pripomeňme si dnes: Rusko je agresor a Ukrajina je terčom útokov. Ukrajina nebojuje len za seba, ale za bezpečnosť celej Európy. Budeme naďalej pomáhať a podporovať Ukrajinu, kým sa nedosiahne spravodlivý a trvalý mier.“
Pedro Sánchez, predseda vlády Španielska:
„Ukrajina, Španielsko stojí pri tebe.“
Ulf Kristersson, predseda vlády Švédska:
„Švédsko stojí na strane Ukrajiny. Nebojujete len za svoju slobodu, ale aj za slobodu celej Európy. Slava Ukrajina!“
2.Boli kritickí k Zelenskému
(Slovensko, Maďarsko)
Robert Fico, predseda vlády Slovenskej republiky:
„Ak sa odo mňa ako jedného z najvyšších ústavných činiteľov očakáva reakcia na dianie v Bielom dome, zopakujem zásadné stanoviská z môjho včerajšieho príspevku.
1. SR nepodporí Ukrajinu ani finančne, ani vojensky, aby mohla pokračovať vo vojne. Ak tak urobia iní, budeme to rešpektovať.
2. SR má výhrady k nereálnej stratégii „mier prostredníctvom sily“, ktorá má poslúžiť len ako dôvod na pokračovanie vojny na Ukrajine. Ukrajina nebude nikdy taká silná, aby mohla rokovať z pozície vojenskej sily.
3. SR do záverov summitu EÚ (štvrtok 6. 3. 2025) navrhuje, okrem iného, nevyhnutnosť okamžitého prímeria (bez ohľadu na moment dosiahnutia konečnej mierovej dohody), čo prezident Zelenskyj a veľká časť členských krajín EÚ odmieta.
4. SR žiada, aby sa v záveroch objavila výslovná požiadavka opätovne otvoriť tranzit plynu cez Ukrajinu do SR a západnej Európy. Situácia je absurdná, plyn z východu na západ netečie, zato Ukrajina zhoršuje situáciu v Európe, lebo odoberá európsky plyn. Ide o ruský plyn, za ktorý platí, čím financuje ruské vojenské potreby. Nie je možné zabezpečiť konkurencieschopnosť Európy, ak nebudú obnovené dodávky ruského plynu cez Ukrajinu. Pomoc, ktorú v rôznych podobách EÚ a SR poskytujú Ukrajine, nemôže mať podobu jednosmerného cestovného lístka.
5. Ak nebude na summite rešpektované, že sú aj iné názory ako len pokračovať vo vojne, vo štvrtok nemusí byť Európska rada schopná dohodnúť sa na záveroch k Ukrajine.
6. SR rešpektuje potrebu zvyšovania obranyschopnosti Európy.“
Viktor Orbán, predseda vlády Maďarska:
„Silní muži vytvárajú mier, slabí muži tvoria vojny. Prezident Donald Trump sa statočne postavil za mier. Urobil tak napriek tomu, že pre mnohých je náročné to stráviť. Ďakujem, Pán prezident!“
3. Stanoviská, ktoré nevyjadrujú priamy postoj k stretnutiu Trump-Zelenskyj
(Taliansko, prezident Pellegrini)
Giorgia Meloni, predsedníčka vlády Talianska:
„Každé rozdelenie Západu nás všetkých oslabuje a uprednostňuje tých, ktorí by radi videli úpadok našej civilizácie. Nie o jej sile či vplyve, ale o princípoch, na ktorých bola založená, v prvom rade o slobode.
Rozdelenie by nevyhovovalo nikomu. Je potrebný okamžitý summit medzi Spojenými štátmi, európskymi štátmi a spojencami, aby sme sa úprimne porozprávali o tom, ako máme v úmysle riešiť veľké výzvy dneška, počnúc Ukrajinou, ktorú sme spoločne obhajovali v posledných rokoch, a tými, ktoré budeme vyzvaní riešiť v budúcnosti.
Toto je návrh, ktorý má Taliansko v úmysle predložiť svojim partnerom v najbližších hodinách.“
Peter Pellegrini, prezident Slovenskej republiky:
„Ukrajina si po trojročnej vojne zaslúži trvalý a udržateľný mier. Verím, že súčasné vedenie Ukrajiny konštruktívne pristúpi k riešeniu, ktoré vzíde zo spoločných rokovaní transatlantického spoločenstva a začne konštruktívne rokovať o nastolení mieru medzi znepriatelenými krajinami.
EÚ sa musí správať v tejto vyhrotenej situácii zodpovedne a hlavne aktívne. Preto vítam myšlienku talianskej premiérky Giorgie Meloni, že je čas uskutočniť núdzový summit medzi EÚ a USA o Ukrajine a európskej bezpečnosti.“
4. Štáty, ktorých najvyšší ústavní činitelia alebo ministerstvo zahraničných vecí nezaujali postoj:
Cyprus, Grécko, Malta, Rumunsko.
Beata
Balogová
