BRATISLAVA. Zvolenie nového predsedu parlamentu bude veľkým symbolom politického reštartu pre súčasnú vládnu koalíciu, povedal minister vnútra a šéf koaličnej strany Hlas Matúš Šutaj Eštok v relácii Politika v televízii Joj 24.
Nový šéf parlamentu by mal byť zvolený v horizonte dní. "Myslím si, že by to mohlo byť buď v utorok alebo v stredu, kedy by parlament, verím, už po dohode, mohol jednak voliť aj predsedu parlamentu, a mohol vysporiadať všetky personálne otázky," uviedol minister. O rovnakom termíne voľby hovoril v relácii STVR O 5 minút 12 aj minister práce Erik Tomáš z Hlasu.
Obsadenie postu ministra investícií je podľa Šutaja Eštoka už záležitosť strany Smer, keďže Hlas o rezort po prerozdelení postov v koalícii prišiel.
Koalícia má podľa Tomáša stále potenciál mať aj 79 poslancov. "Tak treba sa pobiť o ten potenciál 79-ky," uviedol s tým, že rokovania s poslancami okolo Samuela Migaľa by mali byť v stave blízko k dohode.
Podľa Šutaja Eštoka je úlohou Smeru zabezpečiť koaličnú väčšinu 79 poslancov. "Je to niečo, čo si rieši politická strana Smer s poslancami, ktorí odišli (z Hlasu, pozn. SITA)," zdôraznil Šutaj Eštok s tým, že on do rokovaní nijako nevstupuje.
Poznamenal tiež, že jeho rokovania s odídencami z Hlasu k ničomu neviedli. "Dnes títo páni poslanci rokujú s politickou stranou Smer, verím, že keď nenašli dohodu v politickej strane Hlas, nájdu ju v Smere," konštatoval.
Minister školstva Tomáš Drucker verí, že koalícia bude mať väčšinu 79 poslancov. "Podstatné je, že máme väčšinu, že plníme naše volebné sľuby," uviedol v relácii Na telo televízie Markíza.
Náhrada za Huliaka
Riešenia koaličnej krízy podľa šéfa SaS Branislava Gröhlinga je len kšeftovanie s pozíciami a flekmi. V relácii Na telo televízie Markíza povedal, že celá situácia ukazuje, že ministerstvo investícií a ministerstvo športu a cestovného ruchu, ktoré sú predmetom kšeftovania, sú zbytočné a vôbec by nemali existovať.
"Športu sa nevenoval vôbec. Ja si ho ani neviem predstaviť na tej vláde, ako bude sedieť napríklad vedľa pána (Tomáša) Tarabu, voči ktorému sa vyjadroval veľmi tvrdo a veľmi nechutne," čudoval sa šéf SaS k výberu Huliaka za ministra športu a cestovného ruchu. Pripomenul, že do parlamentu prišiel s agendou životného prostredia a poľovníctva.
V prípade, že by sa z Huliaka stal minister športu a cestovného ruchu, na jeho miesto by do parlamentu nastúpil Miroslav Radačovský.
Tomáš v tejto súvislosti povedal, že vzhľadom na jeho názory si nevie predstaviť, že by nepodporoval vládu. "Ale, samozrejme, s ním treba diskutovať," doplnil.

"My už niekoľko mesiacov nepracujeme, parlament nie je uznášaniaschopný, návrhy sa posúvajú,“ kritizuje opozičná poslankyňa Martina Bajo Holečková z SaS koalíciu.
Poslankyňa zároveň nevidí, že by mala koalícia istú väčšinu 76 poslancov. Poukázala pri tom na to, že Radačovský sa vyjadril, že nevie, či vstúpi do nejakého poslaneckého klubu.
"A naozaj povedal to, že bude nejakým jazýčkom na váhach," uviedla Bajo Holečková.
Poslankyňa sa obáva, že parlament sa znovu ocitne v situácii, ako je teraz. "Že jednoducho tá väčšina v parlamente nebude," dodala. Riešením sú podľa nej len predčasné voľby.
Pochybnosti o stabilite koalície má aj predseda SaS Gröhling. "Táto vláda, to bude nestabilná vláda plná hádok," povedal.
Hlas chváli postoj Trumpa k Ukrajine
V prípade mieru na Ukrajine sú záujmy Slovenska a Spojených štátov amerických v súlade, povedal Šutaj Eštok v diskusnej relácii V politike v televízií TA3. Prezident USA Donald Trump zastáva podľa ministra vnútra len záujmy svojej krajiny.

"Keď vnímam nejaké očarenie Trumpom na slovenskej scéne, tak si musíme uvedomiť, že mnohé záujmy sú v rozpore so záujmami Slovenska, napríklad pri clách. Ale pri téme mieru na Ukrajine sú jeho národnoštátne záujmy absolútne v súlade s tým, čo chce aj Slovenská republika," uviedol minister.
Trumpov postoj "Amerika na prvom mieste" je sympatický aj ministrovi práce Tomášovi. O to isté sa podľa neho robí snaží aj súčasná slovenská vláda. Doplnil, že ich národnoštátnym záujmom je aj to, aby bol čo najskôr mier na Ukrajine.
Rusko podľa Tomáša z Ukrajiny dobrovoľne neodíde a tri roky zbrojnej pomoci Ukrajine túto situáciu nevyriešili. "A preto si musia za jeden stôl sadnúť pán Trump, pán Putin, pán Zelenskyj a, samozrejme, aj predstavitelia Európskej únie," doplnil s tým, že prioritou je ukončiť rinčanie zbraní a snažiť sa o dohodu.
Slovensko je na okraji
Ukrajinu treba podľa lídra opozície a hnutia PS Michala Šimečku podporovať, aby bola pri rokovaniach s Ruskom silnejšia.
"Mimochodom, aj pán minister pred chvíľou povedal, že Ukrajina a Rusko by si mali sadnúť za rokovací stôl, ale veď prezident Putin nechce, aby Ukrajina bola za rokovacím stolom, veď jedná iba s Trumpom. To je tá prekážka k mieru - Vladimir Putin," dodal. Slovenská vláda podľa neho zrádza záujmy vlastnej krajiny, pretože sa nezúčastňuje na rokovaniach o budúcej bezpečnostnej architektúre Európy.

Momentálne sa podľa Šimečku rodí nová bezpečnostná architektúra v Európe a Slovensko je mimo.
"Ako by sme si neuvedomovali, že sme európsky štát, že naši najbližší spojenci, partneri a susedia vždy budú Česi, Rakúšania, Poliaci Nemci, Francúzi a Briti," vyčítal Šimečka ministrovi vnútra s tým, že Slovensko je európsky štát a nechce byť v područí Američanov ani Rusov.
"Nie je pravda, že Slovensko sa nezúčastňuje iba toho posledného, toho dnešného samitu v Londýne. Bola predsa večera európskych lídrov, asi pred troma týždňami, kam slovenský premiér neprišiel, hoci bol pozvaný," pripomenul.
Šutaj Eštok reagoval, že Európska únia sa musí vrátiť k jej pôvodným rokovacím formátom. Zdôraznil, že súčasťou únie sú všetky jej krajiny.
"Ak pôjdeme takouto cestou, že ja si zvolám týchto svojich kamarátov, ja si zvolám týchto, tak to potom je cesta k dvojsmernej Európe," zdôraznil šéf Hlasu.
Trump je podľa Bajo Holečkovej Putinovou podržtaškou a rezignoval na pozíciu lídra slobodného sveta. Európa sa preto podľa poslankyne o svoju bezpečnosť musí postarať sama.
"Európa musí ukázať, že je sebavedomá, že sa začne starať o svoju bezpečnosť,“ skonštatovala Bajo Holečková. Zároveň uviedla, že Ukrajina, ktorá sa bráni ruskej agresii, bráni aj naše záujmy.
"Pretože, kebyže sa nebráni, tak tu máme na hraniciach Rusko a sme priamym susedom Ruska," zdôraznila poslankyňa.
Mimovládky, atentát a hrozby na školách
Jednou z tém diskusie v televízii TA3 bolo aj financovanie tretieho sektora. "Tá debata v parlamente v rámci mimovládok sa zasekla na tom, že prišla tu ešte ambícia, pripojiť k tej transparentnosti mimovládok aj problém lobingu," tvrdí Šutaj Eštok.
Podľa neho je nutné venovať sa téme lobingu samostatne. "Lobing treba upraviť, mal by to byť samostatný zákon, ktorý bude reflektovať na všetky mimovládky, ktoré majú záujem ovplyvňovať politické dianie, ale treba to urobiť normálne, v rámci konštruktívnej debaty," dodal. Vyhodnotenie financovania mimovládok očakáva v krátkom čase.
Vyšetrovanie útoku na predsedu vlády Roberta Fica bolo podľa ministra vnútra náročné a urobilo sa maximum, aby bola odhalená pravda.
Skutok je kvalifikovaný ako terorizmus. "Pretože nešlo o útok na Roberta Fica ako fyzickú osobu, ale išlo o útok na predsedu vlády," vysvetlil minister s tým, že zároveň išlo o útok na demokraciu a politické zriadenie. "Pretože ten útočník sa vyjadril, že on politicky nesúhlasil s krokmi súčasnej vlády," dodal.
V súvislosti s bombovými útokmi na školách Šutaj Eštok uviedol, že majú informácie od Slovenskej informačnej služby a verí, že sa to v krátkom čase podarí spolu so zahraničným dožiadaním a spoluprácou zahraničných bezpečnostných služieb odhaliť.
Informáciu, že ide o ruskú stopu nepotvrdil. "To vôbec nepotvrdzujem," uzavrel Šutaj Eštok.