Vinní či nevinní? Čo znamená nové rozhodnutie súdu v kauze Cervanová

BRATISLAVA. Pre odsúdených nie je dobrou správou, že bratislavský krajský súd čiastočne povolil obnoviť konanie v kauze vraždy medičky Ľudmily Cervanovej. V praxi však jeho rozhodnutie znamená, že prípad zostáva neuzavretý aj po takmer 49 rokoch.

Denník SME prináša podrobné vysvetlenie zdôvodnenia verdiktu z pondelka 3. marca 2025. Rozhodoval senát pod vedením predsedu Petra Šamka, pomer hlasov bol 3:0.

Prípad vraždy študentky Ľudmily Cervanovej je jedným z najznámejších kriminálnych prípadov bývalého Československa. Vzniklo o ňom množstvo novinových článkov, televíznych reportáží, niekoľko kníh a dva filmy.

Slovensko prípad rozdelil najmenej na tri tábory pozorovateľov. Jedna skupina je jednoznačne presvedčená o vine odsúdencov, druhá o tom, že sú obeťami justičného sprisahania, a tretia sa už v kauze Cervanová dávno stratila.

Mimoriadny prípad

Ľudmilu Cervanovú zavraždili 9. júla 1976. Právoplatne súdy prípad uzavreli až v roku 2006 odsúdením šiestich mužov z Nitry.

Cervanovú podľa verdiktu v ten deň uniesli z bratislavskej Mlynskej doliny, kde bola na diskotéke. Autom ju odviezli do domu v Prievoze, kde ju opili a znásilnili. Keď sa vyhrážala, že ich udá, rozhodli sa ju umlčať. Jej telo sa našlo v potoku Čierna voda neďaleko Kráľovej pri Senci.

Milošovi Kocúrovi a Milanovi Andrášikovi súd vymeral trest 15 rokov, Stanislavovi Dúbravickému dvanásť rokov, Františkovi Čermanovi jedenásť, Pavlovi Beďačovi šesť, Jurajovi Lachmanovi tri roky. Medzi obvinenými bol pôvodne aj Roman Brázda, ktorý bol vylúčený na samostatné konanie pre vážne psychické problémy.

V Brázdovom prípade súd ďalej nepokračoval. Zomrel v roku 2018. Pondelňajšieho verdiktu sa nedožil ani odsúdený Lachman, ktorý mal už počas rozhodovania o obnove konania tragickú autonehodu.

Po odsúdení si všetci svoje tresty už odpykali. Naďalej však trvajú na svojej nevine a urobili už viacero pokusov o opätovné otvorenie prípadu.

Tvrdia, že vyšetrovanie bolo zmanipulované na základe falošných dôkazov a svedectiev a že niektorí sa priznali pod nátlakom. Návrh na povolenie obnovy konania opreli o dokumenty z vyšetrovania, ktoré sa po rokoch našli v archíve v českých Kaniciach.

Čo súd povolil

Rozhodnutie Šamkovho senátu o čiastočnom povolení obnovy konania prítomných prekvapilo. Očakávalo sa, že návrh zamietne, alebo povolí ako celok.

Predseda senátu oznámil, že prijali uznesenie, ktorým zrušili iba bod 4 pôvodného rozhodnutia krajského súdu z januára 2004.

Dotknutý bod 4 z pôvodného rozsudku z roku 2004. (zdroj: www.kauzacervanova.sk)

Pôvodný rozsudok bol rozdelený na štyri body. V prvom súd uznal mužov vinných z obmedzovania osobnej slobody – teda únosu študentky. V druhom ich označil za vinných z porušovania domovej slobody – vniknutia do domu, do ktorého Cervanovú priviezli. Tretí bod sa týkal znásilnenia a štvrtý vraždy.

Vznikla tak situácia, keď by sa obnova konania nemala týkať udalostí, ktoré vražde predchádzali. Jej cieľom má byť opätovné posúdenie toho, ako sa vražda stala.

Z odsúdených sa to priamo týka piatich z pôvodnej sedmičky – Kocúra, Beďača, Andrášika, Čermana a Dúbravického. Lachmana, ktorý je po smrti, pôvodný súd v tomto bode oslobodil.

Našli nový dôkaz

K vražde podľa pôvodného verdiktu došlo tak, že Cervanovú zviazali, naložili do auta a odviezli k termálnemu jazierku neďaleko potoka Čierna voda. V jazierku ju utopili. Potom ju preniesli do potoka a odišli.

Túto verziu však podľa aktuálneho rozhodnutia súdu narúša dôkaz, ktorý sa našiel v archíve v Kaniciach. Sudca Šamko ho označil za „relevantný dôkaz, ktorý by mohol nejakým spôsobom zmeniť rozhodnutie o vine“.

Ide o znalecký posudok z 21. decembra 1977. Experti vtedy skúmali zloženie vody v potoku, aby ju mohli porovnať s časticami, ktoré boli nájdené v tele obete pri pitve.

Pri topení totiž človek vdýchne vodu, ktorá sa pri pitve dá rozoznať.

Posudok vody z potoka sa stratil, zachoval sa len rozbor vody z termálneho jazierka, kde podľa predchádzajúcich záverov súdov páchatelia ženu utopili. Vychádzali z niektorých výpovedí, tento rozbor sa robil až v roku 1981.

Sudca konštatoval, že už v konaní pred súdom v roku 1982 obžalovaní namietali, že jeden znalecký posudok chýba. Keď v roku 1990 ešte federálny Najvyšší súd zrušil pôvodný verdikt o vine, nariadil krajskému súdu okrem iného aj to, aby tento dôkaz zadovážil.

Krajský súd ho v obnovenom konaní aj hľadal, ale neúspešne. Použiť ho možno až teraz.

Rôzne rozbory vody

Vzorky z tela boli odobraté bezprostredne po nájdení mŕtvoly. „Pri pitve boli nájdené tri typy rozsievok v pečeni a v pľúcach,“ konštatoval v pondelok sudca.

Rozsievky sú mikroskopické časti rias alebo planktónu. Pri vdýchnutí sa automaticky dostanú spolu s vodou do organizmu.

Posudok z jazierka ukazoval zhodu iba čiastočne. Stratený posudok z potoka ukázal, že voda v ňom obsahuje všetky tri druhy rozsievok, ktoré mala v pľúcach a pečeni zavraždená.

„Z nášho pohľadu to znamená, že ten skutok sa mohol stať aj inak. Nemusela byť utopená v termálnom jazierku, ale miesto nájdenia poškodenej mohlo byť aj miestom jej zavraždenia,“ povedal sudca.

Zdôraznil však, že pri rozhodovaní o obnove konania súd dôkazy nehodnotí. Len konštatuje, že sa ukázal nový dôkaz, ktorý nemusí byť bez významu. „Je možný aj iný priebeh skutkového deja.“

Po prípadnej obnove konania sa dôkazom bude musieť zaoberať súd v ďalšom konaní. Súd preto teraz nechcel hodnotiť, či to môže viesť znovu k výroku o vine, alebo, naopak, k oslobodeniu obžalovaných. Najpravdepodobnejšia verzia je, že sa v novom rozsudku len zmení opis priebehu vraždy.

Pozadie vyšetrovania

Odsúdenci v návrhu na obnovu konania poukazovali aj na ďalšie nálezy z kanického archívu. Požadovali zrušenie verdiktu ako celku, ale nepochodili.

„Treba povedať, že takmer všetko, čo tu zaznelo, už zaznelo aj v pôvodnom konaní,“ vyhodnotil Šamko ich argumenty. Opierali sa najmä o dokumenty z vyšetrovania, z ktorých vyplývalo, že na objasnení vraždy mali za bývalého režimu záujem najvyššie štátne zložky. Nasadili naň aj ŠtB.

Jedným z takých dôkazov bol napríklad operatívny spis vyšetrovateľa Eduarda Pálku, ktorý zaznamenával postup a taktiku vyšetrovania.

Sudca podotkol, že operatívne spisy sa používajú aj dnes. A aj keď nie vždy sa vyšetrovanie vedie tak, ako by sa malo, rozhodujúce je konanie na súde.

„Súd v roku 2004 vychádzal len z dôkazov, ktoré boli vykonané podľa ustanovení trestného poriadku,“ vysvetlil sudca.

Aj pri námietkach odsúdených o nátlaku vyšetrovateľov zopakoval, že na tieto skutočnosti tiež už poukazovali v pôvodnom konaní.

„Konanie, ktoré robil Pálka a jeho ľudia, nebolo to, z ktorého by súdy vychádzali pri ustanovovaní viny. Tie vychádzali z dôkazov,“ pripomenul Šamko. Dodal, že v roku 2004 už neboli do dokazovania zapojení Pješčak ani Pálka, ani ŠtB.

„Samotná nespokojnosť s rozsudkami nie je dôvodom na to, aby sa obnovilo konanie a aby sa žiadalo nové prehodnocovanie dôkazov,“ hovorí sudca.

Čo ukázala nahrávka

Samostatným bodom rozhodovania o povolení obnovy bola získaná nahrávka výsluchu bývalej svedkyne Viery Zimákovej, ktorá je tiež už po smrti. Zimáková viackrát menila výpovede. Neskôr bola za krivú výpoveď aj právoplatne odsúdená.

V jednom čase sa priznala, že bola s partiou počas tej noci, a veľmi emotívne opísala celé dianie. Potom výpoveď odvolala. Tvrdila, že ju k nej policajti donútili. Rovnako vypovedala aj v roku 2004.

Nahrávku výpovede prehrávali v pojednávacej miestnosti. Odsúdení ju považovali za dôkaz toho, ako na Zimákovú policajti tlačili. Sudca Šamko, ktorý sám vystupuje proti takzvanej „preparácii“ svedkov (priamemu navádzaniu – pozn. red.) v aktuálnych kauzách, to však videl inak.

Pripustil, že výsluch nebol vedený tak, „ako by to malo byť“, ale nebola to podľa neho ani preparácia. „Na tej nahrávke nebolo, že by ju školili, učili odpovedať na otázky, teda tá klasická preparácia – že by to potom odspievala ako svedok.“

Agenti v celách

Šamko sa vyjadril aj k námietkam obžalovaných proti nasadzovaniu informátorov do ich ciel počas vyšetrovacej väzby. Skonštatoval, že v Európskej únii na súdoch nie je jednotný názor, či je to prípustné. „Nemecký ústavný súd je absolútne proti tomu.“

Pre súd by podľa Šamka bolo neprijateľné, aby ako dôkaz mohlo slúžiť niečo, „čo povie nejaký informátor alebo agent“. Odsúdenie z roku 2004 na výpovediach informátorov postavené nebolo.

Podrobnejšie zdôvodnenie rozhodnutia bude v jeho písomnom vyhotovení. Verdikt však nie je právoplatný. Odvolal sa proti nemu prokurátor Juraj Chylo a aj odsúdení. Pri rozhodnutí o povolení obnovy bude mať konečné slovo Najvyšší súd.

Beata
Balogová

Šéfredaktorka

Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu. Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám. Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.

Vyskúšať predplatné