BRATISLAVA. Aj keď historicky najviac medailí pre Slovensko vybojovali kanoisti, strelci či hokejisti, dnes sú tieto športy skôr v útlme. Na popularite naberajú iné športy, niektoré aj celkom netradičné.
Z roka na rok má Slovensko viac športovcov, rastie aj počet oficiálne uznaných športov alebo sumy, ktoré do športu smerujú.
Môže sa tak zdať, že šport na Slovensku zažíva dobré časy, no vrcholový výsledkovo skôr upadá, čo ukázala aj posledná letná olympiáda.
Denník SME sa pozrel na trendy v popularite jednotlivých športov. Dáta sú od ministerstva cestovného ruchu a športu, ktoré zbiera rôzne údaje o popularite športov, aby vedelo aj na ich základe prerozdeľovať štátne príspevky.
V roku 2016 bolo na Slovensku 129-tisíc registrovaných športovcov do 23 rokov (len z uznaných športov), v roku 2024 už 148-tisíc.
Z roka na rok tento počet stúpal. Výnimkou bola len pandémia, keď počet športujúcich mierne klesol. Niektorým športom sa však darilo aj počas pandémie, napríklad športom ako horolezectvo alebo kolieskové korčuľovanie.
Stúpol aj počet stolnotenisových hráčov, baseballistov a narástla aj popularita pretláčania rukou.
Naše tradičné športy môžeme rozdeliť na také, ktorým popularita stúpa - to sú futbal, basketbal, tenis, plavecké športy, a potom také, ktorým stagnuje - ako ľadový hokej, cyklistika, streľba.
A nakoniec sú aj také, ktorým členská základňa klesá. Týka sa to atletiky, gymnastiky, volejbalu, ale aj kanoistiky, čo bol v posledných dvoch desaťročiach zrejme najúspešnejší slovenský šport.
Roztlieskávanie je už športom
Niektoré tradičné športy nahrádzajú nové a netradičné športy.
Napríklad od roku 2023 je na Slovensku uznaný ako šport cheerleading, ktorý vznikol zo skupinového roztlieskavania. Dva roky predtým ho uznal aj Medzinárodný olympijský výbor.
Ide o pomerne dynamický šport, ktorý kombinuje akrobaciu, gymnastiku, tanec a komplexnú choreografiu. Vyžaduje dobrú fyzickú kondíciu, ale aj tímovú synchronizáciu. Na Slovensku sa mu venuje vyše 200 ľudí.
Veľký nárast popularity zaznamenal v posledných rokoch florbal, niečo ako halový hokej s plastovými hokejkami a plastovou loptičkou. Slovensko v ňom patrí do širšej svetovej špičky. Florbal hrá na Slovensku takmer toľko ľudí (vyše štyritisíc) ako basketbal alebo hádzanú.
Prudko stúpa aj popularita karate, stolného tenisu či tanečného športu. Tieto tri športy majú dohromady 7,8 tisíca športovcov do 23 rokov, čo je viac, ako má ľadový hokej.
Porovnanie so svetom
Aby malo ministerstvo športu lepší prehľad o popularite jednotlivých športov, každoročne si objednáva prieskumy verejnej mienky. V roku 2024 robila takýto prieskum agentúra Market Vision Slovakia.
Ľudia na Slovensku najviac sledujú ľadový hokej a futbal. Aktívne sa venujú najmä rekreačnej cyklistike.
Celkovo z prieskumu vychádzajú tieto tri športy ako najpopulárnejšie na Slovensku. Za nimi nasledujú atletika, lyžovanie, tenis a plavecké športy.
Podobný prieskum robí agentúra aj v zahraničí. Napríklad na Slovensku sú oproti cudzine momentálne oveľa populárnejšie ľadový hokej, cyklistika, lyžovanie, plávanie, ale aj kulturistika a fitnes či badminton.
Naopak vo svete sú populárnejšie futbal, tenis, basketbal či automobilové športy.
Viac peňazí do športu
Slovenský šport nezažíva v posledných rokoch veľké úspechy, no športové zväzy sa nemôžu sťažovať na nedostatočnú podporu od štátu. Balík peňazí na šport sa každoročne zvyšuje.
Napríklad v roku 2023 si uznané športy prerozdelili 58 miliónov, tento rok 63 miliónov. Ďalšie financie išli do športu cez dotácie na konkrétnejšie projekty alebo do športovej infraštruktúry z Fondu na podporu športu.
Nebýva samozrejmosťou, že peniaze sa každý rok automaticky zvyšujú. Napríklad Fond na podporu umenia hospodáril od roku 2017 s rovnakým rozpočtom 20 miliónov eur. Až tento rok mu ho zvýšili.
Športu pomáha, že časť štátnych príjmov sa opiera o odvody z lotériových hier.
Peniaze sa už rozdeľujú transparentnejšie, keďže sa používa matematický vzorec, ktorý zohľadňuje počet športovcov do 23 rokov a športové úspechy, ktoré sa vážia popularitou športu doma a v zahraničí.
Teda medaila z majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji má väčšiu váhu ako medaila zo svetového šampionátu napríklad v bowlingu.
„Samotný princíp vzorca, a to, že peniaze na šport sa rozdeľujú podľa vopred zadaných parametrov, je správne,“ myslí si Ivan Greguška zo Slovenského tenisového zväzu, ktorý napísal v minulosti niekoľko odborných článkov o prerozdeľovaní peňazí v športe.
Dnes je diskusia okolo vzorca skôr technická, napríklad, či sú správne nastavené váhy, alebo či ministerstvo dokáže kontrolovať dáta, ktoré dodávajú jednotlivé zväzy.
Aj keď väčšina zväzov dostáva každý rok viac peňazí, nájdu sa aj výnimky, ako je Slovenská plavecká federácia.
Predseda federácie Ivan Šulek hovorí, že napriek dobrým výsledkom našich plavcov doplácajú na to, že ich zväz zastrešuje viac športových disciplín a kolektívne športy musia súťažiť s individuálnymi.
Šulek si myslí, že by bolo spravodlivejšie, ak by sa súťažilo o viac balíkov pre individuálne a kolektívne športy, ako aj pre olympijské a neolympijské. Odkazuje na Česko, kde funguje podobný systém.
Beata
Balogová
