BRATISLAVA. Bude, či nebude si môcť Miroslav Radačovský, náhradník za nového ministra cestovného ruchu a športu Rudolfa Huliaka, prevziať svoj poslanecký mandát už na budúci týždeň alebo až koncom marca?
Dôsledky odpovede na túto otázku vyvolali spor medzi opozičnými stranami Progresívne Slovensko a stranou Slovensko, a nepriamo aj o výklad pravidiel rokovania parlamentu a tiež samotnej ústavy.
Keďže prezident Peter Pellegrini v stredu vymenoval Huliaka do výkonnej funkcie ministra, Huliak si prestal uplatňovať svoj mandát poslanca. Vládna koalícia má tak istú len nedostatočnú podporu 75 poslancov, o jedného menej, než je minimálna väčšina.
Stav bude pretrvávať dovtedy, kým Radačovský nezloží poslanecký sľub a neprevezme po Huliakovi poslanecký mandát. Aby si ho mohol prevziať, musí však parlament otvoriť svoju schôdzu. Na to treba najmenej 76 hlasov poslancov.
Vládna koalícia dnes nedokáže zabezpečiť uznášaniaschopnosť parlamentu a nemá tak vo vlastných rukách ani nápravu tohto stavu. Potrebovala by pomoc aspoň jedného opozičného poslanca či niekoho z trojice rebelov pôvodom z koaličného Hlasu – Jána Ferenčáka, Samuela Migaľa alebo Radomíra Šalitroša.
Dohoda medzi trojicou a premiérom Robertom Ficom zo Smeru na stabilnej podpore vlády pritom zatiaľ nevznikla.
Do patovej situácie, do ktorej sa koalícia dostala sama, lebo nepočkala na vymenovanie Huliaka za ministra až po otvorení schôdze plánovanej na 25. marca, však neobratne vstúpilo opozičné PS.
Čo tvrdí PS a na čo prišlo hnutie Slovensko:
1. Čo urobilo Progresívne Slovensko?
Najsilnejšia opozičná strana v stredu podala návrh na zvolanie schôdze parlamentu, na ktorej sa chce pokúsiť zrušiť transakčnú daň.
O snahe zrušiť daň, ktorú od apríla začnú platiť všetky firmy a podnikatelia za každú odchádzajúcu peňažnú transakciu, hovorí už niekoľko týždňov.
Podľa rokovacieho poriadku parlamentu musí jeho zastupujúci predseda Peter Žiga z Hlasu zvolať takúto schôdzu do siedmich dní.
Strana Slovensko, viacerí ďalší opoziční poslanci aj iní analytici hovoria, že PS otvorilo pre koalíciu spôsob, ako odblokovať patovú situáciu a umožniť Radačovskému na takejto schôdzi zložiť sľub.
Progresívne Slovensko takýto výklad pravidiel nepripúšťa a tvrdí, že Radačovský si na „mimoriadnej schôdzi“ nemôže svoj mandát prevziať.
2. Aká je argumentácia Progresívneho Slovenska?
Predstavitelia PS sa odvolávajú na rokovací poriadok. Podľa tretieho odseku paragrafu 24 nie je možné meniť či dopĺňať program schôdze, ktorá je zvolaná na návrh skupiny poslancov, čo je práve prípad Progresívneho Slovenska.
Strana preto tvrdí, že keby napriek tomu Žiga umožnil Radačovskému na schôdzi, ktorú zvolala, zložiť sľub poslanca a ujať sa mandátu, porušil by zákon o rokovacom poriadku.
„Ak bude Národná rada meniť precedensy, tak my si to vyhodnotíme a podnikneme kroky,“ povedal šéf klubu PS Martin Dubéci bez podrobností.
Progresívne Slovensko poukazuje na to, že ak sa aj v minulosti na neplánovaných schôdzach ujali náhradníci poslaneckého mandátu, nešlo o schôdze zvolané skupinou poslancov, ktorých program nie je možné meniť, ale o schôdze zvolané zastupujúcim predsedom parlamentu, kam je možné zaradiť aj bod skladania sľubu poslanca.
Príkladom je schôdza z 15. júla 2024. Zvolal ju Žiga, aby dal koalícii možnosť opraviť už viackrát opravovanú novelu Trestného zákona. Krátko pred schôdzou sa vzdali svojich mandátov poslanci Smeru Erik Kaliňák a Ľuboš Blaha, ktorí boli ešte v júni zvolení za europoslancov.
Žiga teda zaradil na schôdzu aj zloženie poslaneckých sľubov ich náhradníkov. Schôdzu sa vtedy podarilo otvoriť až na druhýkrát, koalícii pri prvom pokuse chýbal jeden hlas. Napokon do parlamentu ešte v krátkych nohaviciach a farebnej košeli dobiehal Miroslav Čellár z Hlasu, ktorý sa vracal z dovolenky v zahraničí.
Huliakova Hlava XXII (komentár) Čítajte 3. S čím sa PS nevyrovnalo?
Strana Slovensko od Progresívneho Slovenska žiada, aby návrh na schôdzu stiahlo.
„V situácii, keď sa koaliční predstavitelia chodia klaňať do Moskvy a robia Putinovi užitočných idiotov v strede Európy, je mimoriadne nebezpečné, že im PS ide pomáhať získať parlamentnú väčšinu potrebnú na vládnutie,“ tvrdí predseda strany Igor Matovič.
Niekdajší podpredseda parlamentu, dnes poslanec za stranu Slovensko Gábor Grendel upozornil na článok 75 ústavy, čo je norma najvyššej právnej sily a má prednosť pred zákonmi, akým je aj rokovací poriadok.
Tento článok znie: „Na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa poslanec zúčastňuje po prvý raz, skladá sľub (...).“ Grendel hovorí, že najbližšou schôdzou parlamentu, na ktorej sa Radačovský môže zúčastniť, bude práve schôdza zvolaná Progresívnym Slovenskom.
Na rozdiel od plánovanej schôdze, na ktorej opozícia nemá dôvod koalícii pomáhať schôdzu otvoriť, v prípade budúcotýždňovej mimoriadnej schôdze by sa zrejme stalo prvýkrát v histórii parlamentu, že by politická strana nepodporila otvorenie schôdze, ktorú sama zvolala.
Grendel zároveň PS oponuje v tom, že by zloženie sľubu nového poslanca na schôdzi zvolanej skupinou poslancov bolo precedensom.
Pred rokom a pol, 14. novembra 2023, opozícia zvolala práve takúto schôdzu, na ktorej sa pokúšala odvolať Ľuboša Blahu zo Smeru z funkcie podpredsedu parlamentu.
Hoci schôdza mala pevne stanovený jediný bod rokovania – Blahovo odvolávanie –, predsedajúci schôdze, vtedajší predseda parlamentu za Hlas Peter Pellegrini, oznámil na začiatku rokovania mená novozvolených poslancov z volieb v septembri 2023, ktorí ešte nezložili poslanecký sľub.
Anna Záborská (klub Slovensko) a Jana Vaľová (Smer) potom zložili sľub. Po nich zložili sľub aj viacerí náhradníci z koaličných strán za kolegov, ktorí sa stali členmi vlády.
Progresívne Slovensko na tento prípad nepoukázalo, hoci znenie poslaneckého sľubu vtedy novým poslancom prečítal po Pellegriniho výzve vtedajší podpredseda parlamentu a predseda PS Michal Šimečka.
4. Aký je názor ústavného právnika a zároveň bývalého dlhoročného poslanca?
Denník SME požiadal o výklad advokáta a ústavného právnika Radoslava Procházku. Tvrdí, že Radačovskému by malo byť umožnené zložiť sľub aj na schôdzi zvolanej Progresívnym Slovenskom, ak sa na nej zúčastní.
„Ak sa pán Radačovský zúčastní na mimoriadnej schôdzi, mal by dostať možnosť zložiť sľub a ujať sa výkonu funkcie,“ tvrdí Procházka, ktorý bol aj poslancom za svoju stranu Sieť.
„Tento akt nebude predmetom rokovania pléna, takže výklad, že by išlo o nedovolený bod schôdze, sa mi javí ako neprimerane formalistický a idúci proti účelu pravidiel,“ hovorí.
5. Môže PS predložiť návrh, ktorý už parlament v decembri odmietol?
Poslanecký sľub náhradníka Radačovského nie je jediným problémom schôdze, ktorú navrhlo PS zvolať. Návrh na zrušenie transakčnej dane totiž ešte v novembri predložil do parlamentu aj opozičný poslanec Marián Viskupič z SaS.
Parlament potom v decembri návrhu nevyslovil potrebnú podporu a neposunul ho do druhého čítania. Podľa rokovacieho poriadku môže byť „nový návrh v tej istej veci“ podaný v Národnej rade najskôr o šesť mesiacov.
Progresívne Slovensko a tiež vedenie parlamentu sa preto musia vyrovnať s tým, či návrh PS je, alebo nie je v rozpore s týmto ustanovením rokovacieho poriadku.
6. Aký má zámer Progresívne Slovensko?
Progresívne Slovensko na zistenia strany Slovensko, ktoré predstavil Matovič.
„Sme presvedčení, že ak chcú opozičné strany koordinovať svoje aktivity, má sa tak diať vo vzájomnej komunikácii, a nie odkazmi cez tlačové konferencie,“ tvrdí PS. Podľa strany ide o ďalší dôvod, prečo je „naozaj ťažká spolupráca s Igorom Matovičom.“
Na vlastný postup PS názor nezmenilo. „Podľa nášho názoru doterajšia prax a výklad pravidiel rokovania parlamentu sú také, že do programu mimoriadnej schôdze nie je možné zaradiť zloženie sľubu náhradníka,“ tvrdí.
„Je dôležité pripomenúť, že na mimoriadnej schôdzi chceme riešiť zrušenie hlúpej transakčnej dane, a nie koaličnú krízu a ich hádky,“ bráni sa PS.
Beata
Balogová
