BRATISLAVA. Severoatlantická aliancia (NATO) by bez USA pravdepodobne stratila svoj zmysel. Myslí si to minister obrany SR Robert Kaliňák (Smer).
Bez Spojených štátov amerických si alianciu nevie predstaviť ani česká ministerka obrany Jana Černochová.
Podpísali dohodu o spolupráci
Partneri hovorili v Bratislave aj o návrhu zvyšovania obranných výdavkov v krajinách, ako aj o problematike podpory Ukrajiny.
Černochová počas návštevy slovenského rezortu obrany podpísala s Kaliňákom dohodu o spolupráci českého a slovenského ministerstva obrany. V obrane Európy musíme byť podľa Kaliňáka jednotní.
"Počuli ste názory aj spoza mora, či by nemali Spojené štáty vystúpiť zo Severoatlantickej aliancie. Vtedy by asi pravdepodobne stratila svoj zmysel, keďže to malo byť transatlantické spojenie," povedal na spoločnej tlačovej konferencii Kaliňák.
"Myslím si, že toto nie je úplne na programe dňa," skonštatoval s tým, že USA žiadajú od nás adekvátne a spravodlivé podieľanie sa na výdavkoch na obranu. Chápe, že to nebude jednoduché, no cieľom je ochrana a obrana občanov. Černochová dodala, že USA ubezpečili, že nemajú v pláne vystupovať z NATO. Potvrdila, že Spojené štáty apelujú na Európu v súvislosti s výdavkami na zbrojenie.
Zvýšenie rozpočtu na obranu
Česká ministerka zároveň dodala, že v krajine oznámili zvýšenie rozpočtu na obranu na 2,2 percenta HDP tak, aby do roku 2030 dosiahli tri percentá HDP. "To, čo sa odohráva za oceánom, je všetkým jasné," povedala v reakcii na rétoriku amerického prezidenta Donalda Trumpa. Treba preto podľa nej viac investovať do vlastnej obranyschopnosti.
"Samotná výzva na navýšenie obranných prostriedkov je, by som povedal, skôr politickým vyjadrením," povedal Kaliňák.
Vidí v nej mnoho problémov, napríklad účtovanie DPH či príchod tovaru. Nemôže ísť podľa neho len o zvyšovanie výdavkov na moderné zbraňové systémy, ale aj o infraštruktúru, logistiku a hlavne personál. Pre obranyschopnosť krajín je preto podľa neho nevyhnutné aj personálne vybavenie.
Kaliňák sa odvolal na slová premiéra Roberta Fica (Smer) k diskusii o možnosti ďalšieho navyšovania rozpočtu s hlavnou orientáciou na duálne využitie. Zopakoval, že vojenská nemocnica v Prešove bude mať využitie nielen pre východné Slovensko, ale v prípade krízy a vojnového konfliktu môže mať ako spádovú oblasť aj Poľsko a Maďarsko.
Ochotnejšia podpora Ukrajiny
V súvislosti s tzv. koalíciou členských krajín EÚ "ochotnejších" podporovať Ukrajinu Černochová hovorila, že určitá forma užšej spolupráce je možná, no nemali by sa podľa nej rušiť spoločné projekty, ktoré sú v rámci EÚ.
ČR je podľa nej ochotná participovať na vojenskej pomoci Ukrajine aj ďalej. Kaliňák povedal, že nikto nemá stopercentnú odpoveď na to, čo je pravda.
"Všetci vieme, že jeden štát porušil hrubo medzinárodné právo a začal vojenskú agresiu, to je úplne jasné," povedal s tým, že názory sa líšia na spôsob dohody na mieri. Nie je podľa neho isté, že po poskytnutí ďalšej pomoci Ukrajine bude napríklad o tri mesiace lepšia možnosť uzavrieť mier, ako je dnes.
"A na túto otázku predsa nepoznáte odpoveď," myslí si. "Ak existuje skupina štátov, ktoré chcú byť aktívnejšie v nejakej oblasti, samozrejme môžu byť, ale to neznamená, že sa majú meniť pravidlá Európskej únie len pri jednej partikulárnej veci," uzavrel Kaliňák.
Úsporu na nákupe pásových vozidiel
Slovensko dostalo vďaka spoločnému postupu s Českou republikou zľavu pri nákupe pásových bojových obrnených vozidiel CV-90 v hodnote vyše 10 miliónov eur. Celkovo podľa ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer) Slovensko vyrokovalo so švédskym dodávateľom úsporu približne 60 miliónov eur.
Informoval o tom na tlačovej konferencii s českou ministerkou obrany Janou Černochovou. Česká republika vďaka spoločnému postup ušetrí vyše 500 miliónov českých korún, teda približne 20 miliónov eur.
Obaja ministri vyzdvihli vzájomnú spoluprácu krajín. Kaliňák ocenil predĺženie pomoci pri ochrane slovenského neba.
"Sme pripravení strážiť váš vzdušný priestor tak dlho, ako to budete potrebovať," vyhlásila Černochová. Nevylúčila, že v budúcnosti bude potrebovať vzhľadom na výmenu techniky podobnú pomoc Česká republika. Slovenský minister ju podľa nej prisľúbil. Ďalšia spolupráca krajín by sa podľa ministrov mohla týkať napríklad nákupu munície či lietadiel.
Slovensko uzavrelo so Švédskom medzivládnu dohodu na nákup 152 pásových obrnených vozidiel v roku 2022 v celkovej hodnote vyše 1,688 miliardy eur. Neskôr sa s Českou republikou rezort obrany dohodol na spoločnom postupe, ktorý mal umožniť aj zníženie ceny. Česká vláda schválila nákup 246 švédskych bojových vozidiel CV90 v roku 2023.
