BRATISLAVA. Premiér Robert Fico (Smer) si myslí, že pravdepodobnosť predčasných parlamentných volieb je nízka. Má záujem obnoviť podporu vládnej koalície od 79 poslancov Národnej rady.
Potvrdil prebiehajúce rokovania s nezaradenými poslancami Samuelom Migaľom a Radomírom Šalitrošom, ktorých vylúčili z Hlasu, aj poslancom Hlasu Jánom Ferenčákom.
Avizoval, že miesto šéfa ministerstva investícií, ktoré v súčasnosti patrí Smeru, by mohol obsadiť niekto z odídencov Hlasu alebo niekto kvalifikovaný, koho odídenci nominujú. Vyplýva to z jeho vyjadrenia v diskusnej relácii STVR Sobotné dialógy.
"Smer je posledná strana, ktorá by sa bála predčasných parlamentných volieb," odpovedal Fico na otázku, či vláda nezvažuje predčasné voľby. Rokovania s Ferenčákom sú podľa premiéra „na polceste“.
Riziku s Rašim nerozumie
Zmenu pomerov, ku ktorým došlo po tom, ako SNS a Hlas prišli o niekoľko poslancov, chce využiť na stabilizovanie koaličnej väčšiny.
„Ani ma to už nebaví," poznamenal Fico v súvislosti s rokovaniami s nespokojnými poslancami vládnej koalície.
Zdôraznil, že mu záleží na stabilite vlády a schvaľovaní zákonov. To, že rokuje s koaličnými rebelmi považuje za niečo, čo nazval ako prácu naviac, pomimo jeho povinností zaistiť fungovanie vlády a plnenie jej programového vyhlásenia.
„Ja nemám pocit, že sa vo vládnej koalícii trápim," podotkol v odpovedi na otázku, čo by sa muselo stať, aby uznal, že budú lepšie predčasné voľby, než trápenie sa vo vládnej koalícii. Vláda podľa neho funguje dobre.
„V tomto okamihu som od predčasných volieb tak ďaleko, ako je to potrebné," dodal. Poznamenal, že s touto možnosťou stále počíta, no v súčasnosti je podľa neho pravdepodobnosť ich konania veľmi nízka.

Téma voľby predsedu parlamentu by podľa neho mohla byť na marcovej schôdzi parlamentu. Podotkol, že on, na rozdiel od Hlasu, nepovažuje voľbu predsedu parlamentu za rozhodujúcu. Riziko pri voľbe je podľa jeho názoru stále privysoké.
„Nie celkom rozumiem riziku, ktoré chce podstúpiť kandidát Hlasu na post predsedu parlamentu Richard Raši," dodal.
Poznamenal ale, že ak sa toto riziko kandidát rozhodne podstúpiť, Fico mu garantuje hlasy poslancov Smeru.
Pozícia predsedu parlamentu je neobsadená od minuloročnej jari, keď bol vtedajší predseda Peter Pellegrini (vtedy predseda Hlasu) zvolený za prezidenta. Podľa koaličnej zmluvy daná pozícia prináleží Hlasu, v minulosti o ňu opakovane prejavil záujem predseda SNS Andrej Danko.
Cynická poznámka Kaliňáka
Pokiaľ ide o finančnú a humanitárnu pomoc Ukrajine, Fico nemá nič proti, ak potečie ruský plyn na Slovensko. Pomoc Ukrajine by podľa neho nemala byť „jednosmerná“.
Hovorcom Európskej únie by podľa neho mal byť silný partner, spomenul francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a kritizoval predsedníčku európskej komisie Ursulu von der Leyenovú.

Chystanú návštevu Moskvy Fico neprehodnotil a na výročie konca druhej svetovej vojny pôjde. „Vnímam to ako svoju povinnosť,“ povedal v historickom kontexte toho, že vtedajšie územie Slovenska oslobodzovala armáda Sovietskeho zväzu.
Vyjadrenie Erika Kaliňáka vníma ako cynickú poznámku a v tomto duchu ju treba aj interpretovať,“ komentoval premiér výrok europoslanca.
Kaliňák v rozhovore pre portál Interez povedal, že ak by sa Rusi dostali do Užhorodu, mali by sme „konečne spoľahlivého suseda“, ktorý by bol dôveryhodnejší ako Ukrajina.
Do Trumpovej politiky sa nechce miešať
Fico neplánuje stretnutie so Zelenským, ktorému vyčíta, ako sa o ňom vyjadroval. Partnerom je preňho premiér Denys Šmyhal.
Fico si myslí, že ukrajinskému prezidentovi vyhovuje vojnový stav, keďže dostáva financie a zostáva prezidentom aj po uplynutí riadneho funkčného obdobia.
Fico ďalej v Sobotných dialógoch povedal, že Zelenskyj by podľa jeho "interných zdrojov" nebol v prípade volieb úspešný.
"Neviem o čom je napätie medzi prezidentmi Trumpom a Zelenským," komentoval Fico stretnutie, pri ktorom sa hlavy štátov medzi sebou pochytili pri otázke o ďalšej vojenskej podpore.
Z Ukrajiny po troch rokoch odišli státisíce ľudí, zomreli desiatky tisíc a mestá čelia bombardovaniu na dennej báze.
Trumpovo motto „America First“, teda Amerika na prvom mieste, Fico obhajoval s tým, že to je jeho politika a iné štáty by sa do toho nemali miešať.
Európskej únii však hrozí, že USA zavedú clá na dovoz tovarov podobne ako tak spravila pri Mexiku a Číne. Doplatilo by na to aj Slovensko.

Kažimírovi pripomenul zradu
Fico si nemyslí, že by mal Peter Kažimír podporu poslancov Smeru pri jeho prípadnej opätovnej voľbe na post guvernéra Národnej banky Slovenska (NBS).
Kažimírovi končí prvé obdobie vo funkcii v júni tohto roka a mohol by ju zastávať ešte raz. Zatiaľ nie je známe, koho bude vláda nominovať na post guvernéra centrálnej banky.
Predseda vlády pripomenul situáciu spred niekoľkých rokov, keď odišla časť poslancov vtedy opozičného Smeru a založili novú stranu Hlas. "Ja si myslím, že Peter Kažimír zohral veľmi dôležitú úlohu, keď odišli poslanci zo Smeru v tom období. Nemyslím si, že by Kažimír mal podporu Smeru, nemyslím si to, pokiaľ ide o našich kolegov poslancov," konštatoval Fico. Návrh vlády na post guvernéra NBS musí schváliť parlament a do funkcie ho napokon menuje prezident.
Pokiaľ ide o možný návrat Kažimíra do vlády či straníckej politiky, Fico zdôraznil, že so Smerom nemá už nič spoločné. "To už ja neviem, ak by bol atraktívny pre Hlas, ja to budem rešpektovať, samozrejme," dodal premiér.
Vrátil sa tiež k rozhodnutiu vlády nominovať bývalého ministra cestovného ruchu a športu Dušana Keketiho (nominant SNS), ktorého tento týždeň vo funkcii na základe dohody v koalícii nahradil Rudolf Huliak (nominant Smeru-SD), za viceguvernéra NBS. Na tento post je podľa neho vhodný.
"Dušan Keketi je slušný človek. On sa stal ministrom ako manažér, čiže nemal nejaké veľmi silné politické krytie, preto bolo celkom pochopiteľné, že keď dôjde k týmto posunom, že to môže byť práve jeho ministerstvo, ktoré bude predmetom posunov. Preto sme neváhali, nikto z nás, má totálnu kvalifikáciu," zhodnotil Fico.
Sľub z Devína chce dodržať
„Myslím si, že prejsť môže len komplexný balík, má väčšiu šancu na úspech, ako keď k tomu bude niekto pridávať prídavky typu volebný systém alebo súdna rada," uviedol Fico na margo toho, či prebiehajú rokovania o podpore pre ústavné zmeny, ktoré pred niekoľkými dňami predložil na vládu.
Vládny kabinet jeho návrh zmien Ústavy SR schválil. Schválený materiál zdôrazňuje v ústave zvrchovanosť Slovenska v základných kultúrno-etických otázkach, napríklad v prípade ochrany života a ľudskej dôstojnosti, súkromného a rodinného života, ale aj manželstva, rodičovstva a rodiny, a tiež kultúry a jazyka, ako aj s tým súvisiace veci, najmä v oblasti zdravotníctva, výchovy a vzdelávania.
Novela zavádza uznávanie len dvoch pohlaví, a to muža a ženy. Zároveň zaručuje rovnosť medzi mužmi a ženami pri odmeňovaní za vykonanú prácu. Ak by novela ústavy prešla legislatívnym procesom, maloleté dieťa by si po novom mohli osvojiť len manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve.
Osvojiť dieťa si bude môcť aj pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa. Vo výnimočných prípadoch si dieťa bude môcť osvojiť aj osamelá osoba, a to v prípade, ak je osvojenie v záujme dieťaťa.

Do ústavy by mohol pribudnúť aj odsek, podľa ktorého, „rodičia majú právo rozhodovať o účasti detí na výchovno-vzdelávacom procese poskytovanom školami a školskými zariadeniami, ak je nad rámec štátneho výchovno vzdelávacieho programu“.
Zároveň bude na výchovu a vzdelávanie detí v oblasti formovania intímneho života a sexuálneho správania potrebný súhlas zákonného zástupcu.
Fico predpokladá, že prvým čítaním by navrhované zmeny prejsť mohli, vzhľadom na to, tam nie je potrebná ústavná väčšina. „Uvidíme, máme tam poslancov KDH," povedal.
Vyjadril sa aj k výrokom ministra práce Erika Tomáša (Hlas), ktorý povedal, že koalícia by mohla nájsť podporu u niektorých poslancov za hnutie Slovensko, konkrétne z Kresťanskej únie (ide o Annu Záborskú a Richarda Vašečku).
„Igor Matovič nie je Kresťanská únia," prízvukoval Fico v odpovedi na otázku, či sa plánuje zhovárať aj s lídrom obyčajných ľudí.
„Myslím si, že sú tam ľudia, ktorí k týmto témam často vystupujú, či je to pani poslankyňa Záborská, alebo pán poslanec Vašečka," dodal. Dodal, že nejde o preteky, ale o výsledok.
„Chcem, aby sme tú hrádzu proti liberalizmu a progresivizmu zakotvili, ako som sľúbil na Devíne v júli 2024," akcentoval premiér. Dodal, že sú toho názoru, že by v druhom a treťom čítaní mohlo dôjsť k dohode.
Vyjadril sa, že by bola škoda, keby potenciál na ústavnú väčšinu, ktorý podľa neho v NR SR existuje, zlyhal na politických dôvodoch

Beata
Balogová
