BRATISLAVA. K nástupu Miroslava Radačovského do poslaneckej lavice napokon nedopomôže Progresívne Slovensko. Koalícia príchod svojho 76 poslanca zariadi bez ohľadu na aktivity opozície.
Koncom minulého týždňa okrem iných strana Slovensko Igora Matoviča upozornila, že sa najsilnejšia opozičná strana PS chystá zvolať schôdzu, kde by sa malo hlasovať o zrušení transakčnej dane, čím robí politickú chybu.
Koalícii by tým vytvorila priestor, aby sa poslanecký náhradník Radačovský ujal poslaneckého mandátu Rudolfa Huliaka, ktorého prezident minulý týždeň vymenoval za ministra cestovného ruchu a športu.
Z interpretácie strany Slovensko vyplývalo, že ak by PS schôdzu nezvolalo, vládna koalícia by nemala inú možnosť, len počkať na plánovanú schôdzu parlamentu so začiatkom 25. marca, aby sa Radačovský mohol ujať funkcie.
Matovič a jeho poslanec Gábor Grendel pritom vychádzali z presvedčenia, že koalícia sa vlastným pričinením ocitla v patovej situácií, keďže má len nedostatočných 75 poslancov, s ktorými nedokáže schôdzu otvoriť.
Spor o výklad rokovacieho poriadku a ústavy – či náhradník Radačovský môže prevziať mandát poslanca aj na mimoriadnej schôdzi, ktorej program nie je možné dopĺňať, a či je nutné, aby v tom čase bolo plénum uznášaniaschopné – prestal mať v pondelok praktický rozmer.
Koalícia prišla na to, ako Radačovského dostať do funkcie v každom prípade, vyplýva zo zistení SME.
Koalícia si zabezpečí 76 hlasov aj bez pomoci opozície:
1. Prečo schôdza zvolaná PS napokon nebude?
Schôdza, ktorú zvolalo PS k zrušeniu transakčnej dane, sa napokon neuskutoční.
Poslanci PS návrh podali v stredu minulý týždeň, čím podľa zákona o rokovacom poriadku začala predsedovi parlamentu, ktorého právomoci vykonáva podpredseda Peter Žiga z Hlasu, plynúť sedemdňová lehota, aby schôdzu zvolal.
Žiga v pondelok rozhodol, že schôdzu nezvolá. Bod programu, ktorý navrhlo PS, je takmer rovnaký ako návrh na zrušenie transakčnej dane od poslanca SaS Mariána Viskupiča z decembra 2024. Viskupičov návrh parlamentná väčšina vtedy odmietla.
Nový návrh v tej istej veci môže byť podľa zákona podaný Národnej rade najskôr o šesť mesiacov. Schôdza, ako ju PS navrhlo, by tak bola zvolaná v rozpore s rokovacím poriadkom.
„Keďže neprešlo ešte 180 dní, schôdza sa nedá zvolať. Dnes som vydal rozhodnutie, že takáto schôdza nebude zvolaná,“ informoval Žiga.
Koaličný náhradník Radačovský tak nedostane priestor na to, aby sa ujal svojho mandátu na schôdzi zvolanej a otvorenej opozičnými stranami.
2. Prečo vôbec nemusí záležať na tom, či je v pléne aspoň 76 poslancov?
Predstavitelia Progresívneho Slovenska minulý týždeň tvrdili, že na schôdzi zvolanej ich skupinou poslancov sa Radačovský nemôže ujať mandátu, pretože program takej schôdze nie je možné podľa rokovacieho poriadku dopĺňať.
Strana Slovensko zas argumentovala prípadom z jesene 2023, keď sa na úvod rovnakého typu schôdze ujali mandátu viacerí noví poslanci.
V skutočnosti na tom, či ide o plánovanú, alebo predsedom parlamentu či poslancami zvolanú schôdzu, zrejme vôbec nezáleží. Podstatné pravdepodobne nie je dokonca ani to, či sa schôdzu podarí otvoriť – teda či sa v rokovacej sále prezentujú aspoň 76 poslanci.
Viaceré právne názory poukazujú na to, že uplatniť si mandát je právo vyplývajúce z ústavy. Zároveň platí, že skladanie sľubu poslanca nie je skutočným bodom schôdze, a preto nie je potrebné, aby sa preň menil jej program.
Vedenie parlamentu je podľa informácií SME náchylné osvojiť si práve túto interpretáciu, ktorá vyhovuje koalícii. Radačovský by mohol skladať sľub v úvode ktorejkoľvek najbližšej schôdze, najneskôr teda 25. marca.
Nebude pritom záležať na tom, či je v pléne dosť poslancov, sľub bude môcť zložiť ešte predtým, než sa v sále bude vôbec zisťovať, či je plénum schopné sa uznášať.
Poslanec, zúčastňujúci sa na svojej vôbec prvej schôdzi, na nej podľa ústavy skladá sľub. Za schôdzu sa pritom podľa tohto výkladu považuje aj také „stretnutie“ pléna, na ktorom sa napokon nevykáže dostatočný počet poslancov.
Znamená to, že koalícia v skutočnosti nie je v patovej situácii a nič nebráni tomu, aby Radačovský mandát prevzal.
Vojna alebo zdravotníctvo (píše Miroslav Beblavý) Čítajte 3. Koaliční poslanci sa blížia k ďalšiemu týždňu bez práce
Argumentom, pre ktorý nastal v posledných týždňoch útlm činnosti parlamentu aj vlády, boli tri uplynulé týždne jarných prázdnin postupne v rôznych častiach Slovenska.
Už minulý týždeň v utorok alebo v stredu chcel predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok schôdzu, na ktorej by parlament volil predsedu parlamentu, ktorého nemá od apríla 2024.
Šéf Hlasu si predtým nezistil, že jeden z koaličných poslancov – Roman Michelko z SNS – by sa zo zdravotných dôvodov na schôdzi nemohol zúčastniť.
Keďže premiér Robert Fico zo Smeru stále nevyrokoval dohodu na spolupráci s tromi rebelujúcimi poslancami pôvodom z Hlasu – nezávislými Samuelom Migaľom a Radomírom Šalitrošom, a Jánom Ferenčákom (stále Hlas), koalícia má nateraz istú podporu len najtesnejšej väčšiny 76 poslancov vrátane náhradníka Radačovského.
Aj preto sa zámer uskutočniť takúto schôdzu presunul na aktuálny týždeň. Podľa informácií SME sa však opäť nemusí uskutočniť. Nie všetky strany vládnej koalície jej zvolanie na tento týždeň podporujú.
Definitívne má o tom rozhodnúť koaličná rada, ktorá bude zasadať v utorok. Návrh v koalícií znie, že by sa prípadná schôdza konala vo štvrtok.
Fico cez víkend vyjadril pochybnosti, či by sa nového predsedu parlamentu podarilo koalícii zvoliť. Nominant Hlasu Richard Raši ide podstúpiť podľa Fica riziko.
„Pri tajnej voľbe sa môže stať všeličo,“ povedal premiér, ktorý Rašimu vedel zaručiť len hlasy poslancov za Smer.
