BRATISLAVA. Národná rada (NR) SR by sa mala zaoberať návrhom zákona o podmienkach výkonu volebného práva pri prideľovaní poslaneckých mandátov, ktorý do parlamentu predložili poslanci Slovenskej národnej strany (SNS) Dagmar Kramplová, Milan Garaj, Adam Lučanský a predseda SNS Andrej Danko.
Navrhovaná úprava volebného mechanizmu má za cieľ zvýšiť hranicu preferenčných hlasov potrebných na získanie mandátu z troch na sedem percent.
Ako uviedli predkladatelia, zmena volebného mechanizmu by mala zabezpečiť vyššiu mieru reprezentatívnosti a posilniť vôľu väčšiny voličov pri rozhodovaní o zložení zastupiteľských orgánov.
Zvýšenie kvóra má predísť situáciám, keď kandidáti s minimálnou podporou získajú mandát vďaka malej, ale organizovanej voličskej základni.
„Zmena volebného mechanizmu v podobe zvýšenia percentuálneho kvóra preferenčných hlasov je systémovo vhodná z viacerých dôvodov,“ dodala SNS a vysvetlila, že prvým dôvodom je zvýšenie demokratickej legitimity procesu prideľovania mandátov, keďže kandidátov, ktorí sa dostanú do parlamentu na základe prednostných hlasov, podporí významne väčšia časť voličov. Ako druhý dôvod uviedla ochranu pred nadmernými výkyvmi v obsadzovaní mandátov, ku ktorým môže dôjsť pri veľmi nízkej hranici prednostných hlasov, pričom by mohli byť do zastupiteľských orgánov zvolení kandidáti s marginálnou podporou," uvádzajú predkladatelia.
Tretím dôvodom je podľa SNS fakt, že v posledných volebných cykloch došlo k výraznej zmene charakteru volebnej kampane a spôsobu oslovovania voličov.
„Kým v minulosti dominovala terénna kampaň, v súčasnosti sa čoraz viac využíva online kampaň a masmediálne prostriedky, pričom najmä voliči, ktorí aktívne využívajú preferenčné hlasovanie, sú často cieľovou skupinou cielene oslovovanou prostredníctvom digitálnych platforiem,“ dodávajú s tým, že tento posun v kampani zvýrazňuje potrebu väčšej miery reprezentatívnosti v preferenčnom hlasovaní a zabraňuje možnej neprimeranej mobilizácii úzkych skupín voličov na úkor širšej demokratickej reprezentácie.
Vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu navrhujú predkladatelia dátum nadobudnutia účinnosti návrhu tohto zákona na 1. septembra 2025.
