Desaťtisíce detí vzali, zmenili im mená, rodné listy a umiestnili ich do ruských rodín. Aj deti, ktoré na ukrajinskom území stále majú svojich žijúcich rodičov. Mnohí o nich nevedia vôbec nič.
V ARÉNE s Janou Krescanko Dibákovou o detských traumách rozprával bývalý politik, jednotka prvý náhradník medzi europoslancami, lektor a kouč kritického myslenia a človek, ktorý riadi spoluprácu medzi Globsecom a Emile Foundation, Martin Poliačik. Aj pre nesmierne traumy detí a páchané vojnové zločiny považuje reči niektorých slovenských politikov za neakceptovateľné.
V Aréne s Martinom Poliačikom zaznelo:
- Aké sú príbehy presunutých detí.
- Čo by sa dalo urobiť pre uľahčenie ich návratu.
- Čo sa s týmito deťmi v Rusku deje.
- Ako je to s korupciou na Ukrajine.
Stále platí, že viete zrejme najviac spomedzi všetkých Slovákov o situácii, v akej sú deti, ktoré boli násilne premiestnené z ukrajinského územia. Nedávno ste boli na Ukrajine. Máme nejaké dobré správy o ďalších deťoch, ktoré sa vrátili k svojim rodičom?
Téma návratu detí je komplikovaná na viacerých úrovniach.
Myslím si, že práve teraz je veľmi dobrý dôvod, prečo sa o tom verejne nehovorí. Tým je, že prebieha nové nastavenie vzťahov medzi všetkými zúčastnenými stranami, či už je to Rusko, Ukrajina, alebo tretie krajiny, ktoré rôznym spôsobom vnímajú situáciu násilne premiestnených detí.
Očakávam, že podobne ako sa čoskoro dozvieme mechanizmus, ktorý by mal viesť k ukončeniu okupovania ukrajinských území ruskou armádou alebo k inému koncu, ku ktorému sa dospeje vo vyjednávaniach, rovnako tak by sa mohol nastaviť mechanizmus riadneho preverenia, čo všetko sa s ktorými deťmi stalo a kde sú. Potom by mal byť nastavený medzinárodný mechanizmus, ako sa s tou situáciou vyrovnať.
Konkrétne čísla nemáme, proces by sa dal uľahčiť, ak by bol transparentnejší
O akých deťoch sa rozprávame ? Našla som údaje, že je ich okolo 20-tisíc, ale zároveň som zaznamenala aj číslo, že je ich medzi 13-tisíc a 300-tisíc. Koľko ich teda je?
