Zastávka Kúty. (zdroj: Korzár/Michal Frank)BRATISLAVA. Na Slovensku sú stovky obcí, kde autobusy stoja len dva- či trikrát za deň. Cesta do práce či školy je pre množstvo zastávok úmorne dlhá a niekedy je najbližšia zastávka vzdialená aj niekoľko kilometrov.
Domácnosť je odkázaná na auto, no nie každá si ho môže dovoliť. Najviac to ohrozuje starších a chudobnejších ľudí.
Inštitút environmentálnej politiky na ministerstve životného prostredia tvrdí, že obyvatelia týchto obcí trpia tzv. dopravnou chudobou. Väčšinou je za tým nízka frekvencia autobusových spojov do miest, prípadne pridlhé cestovanie.
Napríklad z obce Studienka v okrese Malacky dochádza podľa sčítania obyvateľov pätina obyvateľov (asi 340 ľudí) za prácou a do školy do Bratislavy.
Ráno môžu využiť len štyri spoje a cesta autobusom trvá hodinu a štvrť, dvakrát tak dlho ako autom.
Nová štúdia ministerského inštitútu považuje za dopravnú chudobu aj to, ak nejaká domácnosť auto nemá alebo si nemôže dovoliť pohonné látky či cestovné lístky. Rovnako aj to, keď je najbližšia zastávka v obci príliš ďaleko.
Napríklad v obci Stráne pod Tatrami v okrese Kežmarok je zastávka vzdialená 20 minút pešo od rómskej osady, kde žije viac ako 1 900 obyvateľov. V osade autobus nestojí. Väčšina ľudí z osady auto nemá.
Sťažené cestovanie do okolitých miest im obmedzuje prístup k službám, a tým sa ešte viac prehlbuje ich sociálne vylúčenie.
Analytici priradili každej slovenskej obci tzv. index ohrozenia dopravnou chudobou, ktorý má 10 stupňov. Desiatka predstavuje najväčšie riziko.
Podľa tohto indexu žije 76-tisíc ľudí v obciach s najvyšším stupňom ohrozenia dopravnou chudobou, teda desiatkou.
Problematický je však už stupeň osem a viac. V takýchto obciach žije 363-tisíc obyvateľov.
Len v Prešovskom a Banskobystrickom kraji to je takmer polovica obcí, pričom najohrozenejšie sú regióny Gemer, Horný Zemplín a sever Šariša.
Ľudia sa vraj nesťažujú
Rómska obec Lomnička má 3,5 tisíca obyvateľov, no autobus ide odtiaľ len trikrát za deň. Aj to len do najbližšieho Podolínca, kde treba prestúpiť na iný autobus alebo vlak.
„Nikto sa nesťažoval, že by mal problém,“ hovorí starostka Mária Oračková. Ľudia majú auto alebo prejdú do Podolínca aj pešo. Oračková hovorí, že sú to "len" tri kilometre.
Denník SME hovoril aj s ďalšími troma starostami obcí, ktorým štúdia pripisuje dopravnú chudobu, a všetci hovorili to isté.
Ľudia si vraj na nízku frekvenciu autobusov zvykli a nesťažujú sa. Starostovia obcí Zboj, Lišov či Maškovce sú radi aj za tie spoje, ktoré im zostali.
„Chápem, že autobus, ktorý preváža dvoch alebo troch ľudí, je stratový,“ hovorí starosta obce Zboj Ladislav Ladomirjak.
Všetci oslovení starostovia majú niečo spoločné. Vlastnia automobil, takže cestovať je pre nich jednoduchšie.
Obec Zboj leží blízko ukrajinskej hranice v Poloninách. Do najbližšieho okresného mesta Snina je to 40 kilometrov a autom sa dá prejsť cesta za pol hodiny.
Autobus ide šesťkrát za deň, cesta ním trvá hodinu a dvadsať minút. Po ceste má 30 zastávok.
Marta (jej meno sme na jej žiadosť zmenili) hovorí, že do Sniny cestuje zhruba dvakrát za mesiac. Problém nie je pre ňu ani tak frekvencia spojov, ale dĺžka cestovania.
„Máme obvodného lekára v Snine. Keď potrebujem ísť na odber krvi, idem na spoj o 5.40, aby som stihla odber do pol ôsmej,“ hovorí. No aj tak je rada, že vôbec nejaké spoje chodia. Obáva sa len toho, či niektoré z nich nezrušia.
„Obec zostarla. A možno 90 percent starších ľudí je odkázaných na autobusové spoje,“ vysvetľuje.
Dopravná chudoba - východ (zdroj: Inštitút environmentálnej politiky)Benzín a nafta budú drahšie
Od roku 2027 sa má rozšíriť európsky systém obchodovania s emisnými kvótami na sektor cestnej dopravy a budov. Doprava je v Európe jediným sektorom, v ktorom emisie skleníkových plynov stále stúpajú. Na Slovensku rýchlejšie, ako je priemer Únie.
Ľudia si teda od roku 2027 priplatia, ak využívajú fosílne palivá, napríklad v autách alebo na vykurovanie.
Napríklad benzín a nafta zdražie užívateľom áut podľa odhadov eurokomisie o 47 až 100 eur ročne. Aj to sa dotkne viac lokalít, kde sú odkázaní na každodenné cestovanie autom.
Dopravná chudoba - západ (zdroj: Inštitút environmentálnej politiky)Európska komisia preto zriadila Sociálno-klimatický fond, z ktorého bude môcť Slovensko čerpať až 1,5 miliardy eur na zmiernenie sociálnych dosahov.
Bude to fungovať podobne ako plán obnovy, Slovensko má plniť míľniky, za ktoré bude Brusel uvoľňovať peniaze.
Slovensko má teraz do júna pripraviť plán, ako ich minie. Nová štúdia vznikla preto, aby dala štátu niektoré odporúčania pre dopravu.
Časť peňazí môže ísť síce aj priamo na dotácie, no lepšie by bolo, aby Slovensko investovalo do znižovania závislosti od fosílnych palív.
Analytici odporúčajú napríklad nákup bezemisných autobusov a minibusov a investície do nabíjačiek.
Dnes je priemerný mestský autobus na batériový elektrický pohon o 80 percent drahší než naftový. Vodíková verzia je drahšia až o 150 percent.
Ďalej navrhujú zľavy na cestovné pre nízkopríjmové domácnosti, dotácie na jazdené elektromobily, výstavbu cyklociest, schémy na prenájom nákladných bicyklov či príspevky pre vodičov, ktorí ponúkajú spolujazdu.
Beata
Balogová
