BRATISLAVA. Ministri zahraničných vecí Slovenska a Poľska Joraj Blanár a Radoslaw Sikorski potvrdili na štvrtkovom rokovaní vo Varšave priateľské vzťahy medzi oboma krajinami.
„Poľsko je pre Slovensko veľmi dôležitým partnerom. Z obchodného hľadiska dokonca tretím najvýznamnejším, čo len dokazuje, ako úzko sme previazaní aj našimi ekonomikami,“ uviedol Blanár.
Obchodná aj vojenská spolupráca
Oba štáty prejavili záujem o zdynamizovanie vzťahov s cieľom viac otvoriť priestor pre podnikateľov. Vzájomná obchodná výmena ročne presiahla 13 miliárd eur.
Ústrednou témou ministerskej diskusie bola súčasne spoločná bezpečnostná politika Európskej únie.
Šéf slovenskej diplomacie vyzdvihol aktuálne poľské predsedníctvo v Rade EÚ, ktoré podľa jeho slov pri stanovení svojich priorít správne vsadilo na výzvy budúcnosti európskej bezpečnosti.
Blanár odmieta obvinenia opozície zo smerovania do izolácie Čítajte Ocenil aj podpis dokumentu, ktorý na svojom poslednom stretnutí podpísali ministri obrany Slovenska a Poľska a dohodli sa na rozvoji spolupráce vo vojensko-technických oblastiach.
Poľskej strane zároveň poďakoval za ochranu slovenského vzdušného priestoru, ktorú Poľsko poskytovalo do konca minulého roka. V tomto kontexte sa ministri zhodli na posilnení ochrany východného krídla Severoatlantickej aliancie poskytnutím protivzdušných obranných systémov.
Blanár hovoril so svojím poľským partnerom Sikorskim aj o posilnení cezhraničnej spolupráce, revízii zmluvnej základne a o možnosti uzatvorenia dohody o poskytovaní rýchlej zdravotnej pomoci v prihraničných oblastiach.
Obnova Ukrajiny
Zároveň spomenuli trojstrannú Karpatskú iniciatívu, ktorá bola ustanovená v marci tohto roka v Prešove so zameraním sa na spoluprácu Slovenska, Poľska a Ukrajiny pri budúcej obnove a rekonštrukcii ukrajinského územia.
Ministri sa v tejto súvislosti zhodli na snahe vyrokovať väčší balík financií v novom viacročnom finančnom rámci Európskej únie, kde má práve Poľská republika svojho eurokomisára.
V súvislosti s konfliktom na Ukrajine potvrdili šéfovia diplomacií podporu čo najskoršiemu ukončeniu vojny.
„Slovenská republika podporuje iniciatívu zo strany americkej administratívy, ktorá poskytuje konečne nejakú reálnu možnosť, ako dospieť k mierovému riešeniu. Slovensko jasne odsúdilo inváziu Ruskej federácie ako porušenie medzinárodného práva, a toto je pre nás absolútne kľúčová vec,“ zdôraznil Blanár a zopakoval, že Slovensko pomáha Ukrajine naďalej humanitárne pri rôznych projektoch a pri odmínovaní územia.
Blanár tiež diskutoval s predsedom Výboru pre zahraničné veci Sejmu Poľskej republiky a splnomocnencom poľskej vlády pre obnovu Ukrajiny Pawlom Kowalom.
Hranice pod tlakom
Navštívil tiež centrálu Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže Frontex, Múzeum Varšavského povstania a v priestoroch veľvyslanectva SR sa stretol so zástupcami slovenskej krajanskej komunity.
Vo varšavskej centrále Frontextu diskutoval so zástupkyňou výkonného riaditeľa pre spôsobilosti Aijou Kalnajovou o výzvach nelegálnej migrácie a možnostiach spolupráce pri riešeniach na úrovni Európskej únie, ako aj jednotlivých členských štátov.
Zhodli sa na tom, že nelegálna migrácia nie je problém, ktorý vzniká na európskych hraniciach ale ďaleko pred nimi. Najviac migrantov, ktorí nelegálne prekračujú hranice, pochádza zo Sýrie, Mali či Afganistanu.
„Slovenská republika dlhodobo a konzistentne hovorí, že Migračný pakt nie je v tomto smere riešením. Okrem ochrany schengenských hraníc, dôslednej návratovej politiky a iných opatrení je potrebné zamerať sa aj na tretie krajiny a smerovať pozornosť a pomoc do tejto oblasti,“ povedal slovenský šéf doplomacie.
Podľa údajov Frontexu momentálne neexistuje vonkajšia európska hranica, ktorá by nebola pod tlakom. Slovensko sa aktívne zapája do operačných aktivít agentúry Frontex a svojich policajtov vysiela na podporu spoločných operácií.
Aktuálne ich prebieha 33 vo viac ako 300 lokalitách, od východných hraníc EÚ cez západný Balkán až po Grécko a Cyprus. Prioritou Slovenska bola v roku 2024 balkánska oblasť, a to konkrétne Srbsko, Rumunsko a Grécko.
