BRATISLAVA. Až minulý týždeň sa rozbehla obchodná vojna medzi Európskou úniou a USA, ktorú začal americký prezident. Ak v nej bude Donald Trump pokračovať a naplní svoje hrozby, pre Európsku úniu a Slovensko to bude zrejme znamenať ekonomický prepad.
Ekonómovia sa zhodujú, že obchodná vojna negatívne zasiahne všetky strany, no efekt nebude rovnaký. Európa vrátane Slovenska je od USA ekonomicky viac závislá ako opačne.
V stredu vstúpilo v USA do platnosti 25-percentné clo na dovoz ocele a hliníka a niektoré produkty z týchto kovov. Ide o prvé opatrenie, ktoré sa priamo dotkne aj Európskej únie a Slovenska.
Clá zasiahnu tovar z Únie v celkovej hodnote 26 miliárd eur, čo je asi päť percent exportu do USA. Predraží sa približne o šesť miliárd eur.
Reakcia Bruselu prišla okamžite. Od apríla začnú platiť clá na niektoré vybrané produkty z USA, ako sú lode, motocykle alebo whisky.
Clá vybral zámerne tak, aby mali väčší dosah na štáty, ktoré vedú konzervatívci. Napríklad bourbon sa vyrába v Kentucky a Tennessee.
Euróspak únia tieto clá pripravila už v roku 2018 počas prvej Trumpovej vlády, ale nikdy nezačali platiť naplno. Ide o balík za 4,5 miliardy eur. Únia k nim pridá ešte ďalšie opatrenia, ktoré sa dotknú tovaru za ďalších 18 miliárd eur.
Trumpa reakcia Európy rozzúrila a pohrozil, že zavedie 200-percentné clá na vína, šampanské a iné alkoholické nápoje. „Toto bude skvelé pre biznis s vínom a šampanským v USA,“ nadchol sa.
Objem alkoholických nápojov na exporte Európske únie do USA tvorí menej ako dve percentá. Dotklo by sa to najmä Francúzska a Talianska. Tieto dva štáty vyvážajú zhruba 70 percent všetkého alkoholu z Európskej únie do USA.
Prvý balík ciel, ktoré sa týkajú ocele a hliníka, nebude mať na európsku ekonomiku až taký veľký vplyv.
Viac ocele ako Európska únia vyvezú do USA napríklad Kanada alebo Brazília. V Európe je najväčším vývozcom Nemecko. Slovenska sa to nedotkne takmer vôbec. Napríklad košický U. S. Steel nevyváža do USA nič.
Obavy v Európe sú skôr zo sekundárnych vplyvov. Oceľ a hliník, ktoré dnes smerujú do USA z iných štátov, môžu v dôsledku ciel nakoniec skončiť v Európe, čo by znamenalo konkurenciu pre európskych výrobcov.
Jedna ruka netlieska
Hlavná otázka teraz je, kde sa Trump zastaví. Vo februári tvrdil, že zavedie 25- percentné clá na všetok tovar z Európskej únie vrátane automobilov. To by bola obchodná katastrofa.
Už dnes síce majú oba ekonomické bloky clá na množstvo tovarov, no ide o oveľa nižšie sadzby. Priemerne má Únia o niečo vyššie clá ako USA (päť percent ku 3,4 percenta).
Čiastočne sa to dá vysvetliť tým, že európske regulácie sú pre výrobcov prísnejšie, čo predražuje ich výrobu. Clá im to majú vynahradiť, aby si udržali konkurencieschopnosť.
Pri automobiloch je rozdiel v clách ešte väčší. Únia zaviedla sadzbu desať percent a USA na európske automobily 2,5 percenta. Toto prekáža Trumpovi.
Európska strana pritom je ochotná rozprávať sa o úprave ciel. Časť analytikov si myslí, že Trump si chcel hrozbami vynútiť práve rôzne ústupky.
Americká a európska ekonomika sa v posledných rokoch čoraz viac k sebe približovali, čo je vidieť na objeme vzájomného obchodu. Ten bol v roku 2024 len pri tovare o 56 percent väčší ako v roku 2020.
Americkému prezidentovi však prekáža negatívna obchodná bilancia USA s Úniou. V roku 2024 bol z Únie do USA exportovaný tovar za 531 miliárd eur, opačným smerom išiel tovar za 333 miliárd eur.
Brusel sa bráni tým, že pri službách majú zase podobne veľký prebytok USA. Je to tým, že kým európska ekonomika je viac postavená na priemyselnej výrobe, americkú už dnes viac ťahajú služby a technológie. Napríklad rôzne konzultačné firmy, predaj softvéru a intelektuálneho vlastníctva, ale aj zábavný priemysel (streamovacie platformy) či preprava.
Trump však dlhodobo hovorí, že chce prinavrátiť význam americkému výrobnému sektoru, pretože v ňom pracujú jeho voliči.
Ak započítame do obchodnej bilancie aj služby, celkovo bol prebytok Európskej únie za rok 2023 48 miliárd eur, čo sú len tri percentá vzájomného obchodu. V prípade služieb je americká a európska ekonomika ešte viac previazaná (pre Úniu aj USA je ten druhý najdôležitejším obchodným partnerom)
Práve s týmto argumentom išiel do Washingtonu minulý mesiac vyjednávať slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič zodpovedný za obchod.
Vrátil sa však naprázdno. „Jedna ruka nemôže tlieskať,“ povedal v pondelok Šefčovič s tým, že americká strana nemala záujem o dohodu.
Dopady obchodnej vojny
Európu a Slovensko viac zabolí, ak Trump uvalí sankcie na ďalšie produkty. Európa je pritom v nevýhodnejšej pozícii, ak chce zaviesť odvetné clá.
Na služby clá uvaliť nemôže. Čo sa týka tovaru, takmer štvrtinu importu z USA do Únie tvoria fosílne palivá ako plyn, ropa a uhlie.
Pre vojnu na Ukrajine sa musí Európa pri ich dovoze viac spoliehať na USA a nemá žiadnu inú alternatívu. Navyše Európa má veľké problémy s cenami týchto palív. Nebolo by logické, aby ich clami ešte viac predražovala.
Európa do USA najviac vyváža zdravotnícke a farmaceutické produkty, chemikálie, automobily a ďalšie dopravné a priemyselné stroje ako lietadlá či elektrické zariadenia.
Ak Trump zavedie 25-percentné clá na automobilový priemysel a Únia odpovie rovnakými clami, podľa poradenskej firmy Oxford Economics sa to dotkne oveľa viac európskych automobiliek.
Medzi americkým a európskym automobilovým priemyslom je veľká nerovnosť a európske automobilky potrebujú americký trh oveľa viac.
Clá na automobilový priemysel by dramaticky zasiahli aj Slovensko. Až 72 percent slovenského exportu do USA tvoria cestné vozidlá.
Asociácia priemyselných zväzov a dopravy dokonca tvrdí, že Slovensko by bolo „suverénne najzasiahnutejšou krajinou“ v EÚ.
Český ekonóm Jan Bureš z ČSOB hovorí, že 25-percentné americké clá na automobily by znamenali pre Slovensko zníženie HDP o 0,5 percenta. Aj podľa neho by to bol najväčší prepad v Únii.
Clá by predražili produkty a pre európske firmy by bolo ťažšie konkurovať na americkom trhu. V tejto chvíli by ťažko hľadali adekvátnu náhradu za najväčší trh na svete. Znamenalo by to aj pretrhnutie dodávateľských reťazcov, zastavené investície a veľké prepúšťanie v priemysle.
Podľa modelu Kielskeho inštitútu pre svetovú ekonomiku by 25-percentné clá spôsobili, že ekonomika Únie by sa za prvý rok zmenšila o 0,4 percenta a americká ekonomika o 0,17 percenta. Ak by odpovedala rovnakými clami, škody pre americkú ekonomiku by sa zdvojnásobili, no európska by spadla až o 0,54 percenta.
Analytici spoločnosti ING upozorňujú, že krajiny s obchodným prebytkom sú na tom v obchodných vojnách vždy horšie. Odvetné clá preto nemusia byť tou najlepšou odpoveďou Európy.
Najlepšou, aj keď čoraz menej pravdepodobnou možnosťou, zostáva dohodnúť sa s Trumpom aj za cenu menších ústupkov. Odporúčajú tiež, aby sa Európa viac zamerala na posilnenie domácej ekonomiky a zníženie závislosti od USA.
Ďalším vedľajším účinkom obchodných vojen, ale aj súčasnej americkej zahraničnej politiky je, že sa objavujú sporné iniciatívy, aby európski spotrebitelia bojkotovali americké výrobky. V Európe už napríklad prudko padajú predaje Tesly. V Nemecku klesli vo februári o 76 percent.
Beata
Balogová
