BRATISLAVA. Býva už slovenským zvykom, že až do decembra nie je jasné, ako bude vyzerať finálna verzia štátneho rozpočtu. Zákon parlament schvaľuje často až tesne pred Vianocami.
Tento rok by to mohlo vyzerať inak. Štátny dlh sa blíži k hranici 60 percent HDP a už piaty rok prekračuje všetkých päť sankčných pásiem tzv. dlhovej brzdy.
Zatiaľ to vládu až tak trápiť nemuselo. "Situácia sa zmení 22. novembra, keď sa skončí dvojročná výnimka na prísnejšie sankcie,“ upozorňuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Kabinet Roberta Fica bude potom musieť predložiť vyrovnaný či prebytkový rozpočet s nerastúcimi výdavkami. V súčasnej politickej situácii to bude ťažké.
Vláde sa črtá viacero možností. Denník SME vysvetľuje, čo možno čakať a ako dlhová brzda vlastne funguje.
1. Čo je dlhová brzda a načo ju vláda má?
Už viac ako desať rokov na Slovensku platí ústavný zákon, ktorý stanovuje hranicu pre výšku dlhu verejnej správy. Ide o tzv. dlhovú brzdu. Jej cieľom je pomocou rôznych sankcií zabrániť rastu dlhu na kritické úrovne, keď už vláde nebude chcieť nikto požičať a krajina bude nútená vyhlásiť bankrot.
Na Slovensku platí päť sankčných pásem. Jednotlivé brzdy sa aktivujú podľa toho, aký vysoký je štátny dlh. Hýbu sa v rozmedzí od 43 do 53 percenta hrubého domáceho produktu.
Posledné sankčné pásmo je pri dlhu, ktorý dosiahne 53 percent. Slovensko sa nad touto hranicou pohybuje už piaty rok.
Kamenický hovorí o bankrote. Čo pre Slovensko znamená dlh 77 miliárd? (otázky a odpovede) Čítajte 2. Prečo sa teraz viac hovorí o dlhovej brzde?
V súčasnosti platia len menej prísne sankcie. Jednou z nich je zmrazenie platov členov vlády, ktoré sa zmrazujú od momentu, ako štátny dlh presiahol hranicu 50 percent HDP. Stalo sa to v roku 2021. Vláda Roberta Fica však prišla s nápadom, ako nariadenie obísť.
