BRATISLAVA. V časoch, keď chcel Smer rušiť špeciálnu prokuratúru, používali jeho predstavitelia Ústavný súd ako poslednú záruku zákonnosti v citlivých kauzách.
Poukazovali na jeho nálezy, ak súdy či prokuratúra porušili práva obvinených. Hovorili napríklad o nezákonnej väzbe, či o tom, že v niektorých prípadoch rozhodoval sudca, ktorý mohol byť zaujatý.
„Je tu 30 nálezov Ústavného súdu, sú tu rozhodnutia Najvyššieho súdu, ktoré potvrdzujú, ako hrubo boli porušované ľudské práva v prípravnom konaní,“ hovoril Fico v decembri 2023, keď oznamoval rozhodnutie, že vláda ide rušiť špeciálnu prokuratúru.

Snahou brániť ľudské práva sa zaštiťoval Smer aj v čase, keď bol v opozícii. Dodnes opakovane pripomína napríklad rozhodnutie Ústavného súdu o protiprávnom konaní pri rozhodovaní o väzbe advokáta Mareka Paru. Alebo rozhodnutie, podľa ktorého došlo k porušeniu práv poslanca Smeru Tibora Gašpara obmedzením jeho kontaktu, keď bol vo väzbe.
Lenže na dôležitosť Ústavného súdu odvtedy politici akoby zabudli. Od októbra 2023, keď na vlastnú žiadosť skončila ústavná sudkyňa Jana Laššáková, bývalá poslankyňa Smeru, prešiel už rok a pol.
V článku sa dočítate:
- ako prebiehali doterajšie neúspešné voľby kandidátov na ústavného sudcu a kto kandidoval,
- kto sa uchádza o post aktuálne,
- čo hovoria na prípadnú kandidatúru Maroš Žilinka či Marek Para,
- ako sa prejavuje práca v nekompletnom zložení na výsledkoch Ústavného súdu.
Parlament za ten čas nedokázal zvoliť dvojicu kandidátov na uvoľnené miesto, ktorú by ponúkol prezidentovi Petrovi Pellegrinimu. Ten si môže len z takto zvolenej dvojice vybrať jedného človeka, ktorého vymenuje za ústavného sudcu.
Dvanásť sudcov Ústavného súdu dlhodobo pracuje aj za chýbajúceho kolegu. V spojení s rastúcim počtom podaní, ktoré súd každoročne dostáva, to v minulom roku viedlo k predĺženiu konaní.