BRATISLAVA. „Som strašne nas...ý," hneval sa minulý týždeň predseda SNS Andrej Danko na Smer a Štatistický úrad, ktorý jeho strane nameral preferencie 1,5 percenta.
V nedeľu sa Danko v RTVS k téme vrátil. Povedal, že sa rozprával o prieskume s predsedom Smeru Robertom Ficom aj so šéfom Štatistického úradu Martinom Nemkym, ktorý je Ficovým nominantom. Nemky mu vraj priznal, že na politické prieskumy nie sú pripravení.
„Uznali, že nemajú dobrý kmeň pri zbere informácií,“ povedal Danko. Tiež naznačil, že úrad nebude zverejňovať ďalšie prieskumy. „Bolo mi povedané v piatok, že prieskum nebude zverejnený, pretože si nie sú istí metodikou,“ povedal.
Štatistický úrad nechcel na Dankove tvrdenia odpovedať. Nevyjadril sa ani k tomu, či bude s prieskumami voličských preferencií pokračovať. Zopakoval len stanovisko z minulého týždňa, že „odmieta akékoľvek zásahy politických strán a ich predstaviteľov do odborných činností úradu a jemu podriadených organizácií“.
Prieskumy v skutočnosti zabezpečuje Infostat, čo je príspevková organizácia Štatistického úradu. Obe inštitúcie uzavierajú každý rok kontrakt. Prieskumy k rôznym témam sa podľa zmluvy na rok 2025 mali robiť každý mesiac, nemusí však ísť iba o politické prieskumy.
Napríklad v januári sa Infostat pýtal ľudí, ako sa im páči nová verzia slovenskej hymny. Je teda možné, že na nejaký čas upustí od prieskumov straníckych preferencií, len aby koalícia Danka upokojila.
O metodike nič nevieme
Paradoxne, pred rokom predseda SNS tlačil na to, aby štát začal robiť politické prieskumy, pretože nedôveroval súkromným agentúram. Teraz hovorí, že uznáva len dve agentúry - Focus a AKO. Obe dávajú SNS okolo štyroch percent.
Prieskumy straníckych preferencií Infostatu naozaj vyvolávajú otázniky. Zatiaľ zverejnil dva. Ich výsledky sa veľmi nelíšia od prieskumov súkromných agentúr, až na niekoľko významných výnimiek.
SaS, stranu Slovensko aj SNS by podľa Infostatu volilo o dve až tri percentá voličov menej ako podľa výsledkov iných agentúr.
Problémom prieskumov Infostatu však nie sú nižšie preferencie pre niektoré strany, ale to, že organizácia neposkytuje žiadne detailnejšie informácie o metodike prieskumov. Denník SME si tieto informácie pýtal opakovane, ale bez úspechu.
„Základné údaje o metodike, vzorke a čase realizácie sú vždy súčasťou každého zverejňovaného výstupu z prieskumu verejnej mienky,“ tvrdí hovorkyňa Štatistického úradu Jana Morháčová.
Václav Hřích z AKO hovorí, že to nie je dosť na to, aby sme vedeli posúdiť dôveryhodnosť prieskumov Infostatu. „O metodike sú zvyčajne stovky strán,“ vysvetľuje šéf agentúry, ktorej dôveruje aj Danko.
AKO, Focus a ďalšie často citované agentúry ako NMS či IPSOS sú členmi Slovenskej asociácie výskumných agentúr (SAVA), ktoré stanovujú podrobné štandardy, ako sa majú prieskumy robiť. Vychádzajú z medzinárodných trendov a SAVA kontroluje, či jej členovia štandardy dodržiavajú.
Infostat hovorí, že má vlastnú anketársku sieť, no nie je známe, kto anketári sú, ako pracujú, ako sú školení či kontrolovaní. Toto všetko napríklad upravujú štandardy SAVA.
Neveriť jednému meraniu
Dankova nahnevanosť súvisí aj s iným, širším problémom. Slovenská verejnosť prieskumom verejnej mienky veľmi nerozumie a spravidla nadhodnocuje ich význam.
Ak nejakej strane agentúra nameria 22 percent, neznamená to, že v danej chvíli má skutočne 22-percentnú podporu. Znamená to, že jej podpora sa pohybuje zhruba v rozmedzí medzi 19 až 25 percentami. Stredná hodnota tohto intervalu je 22 percent, a nič viac to neznamená. Ani tento interval nemusí byť presný, pretože sa počíta s pravdepodobnosťou „iba“ 95 percent.
„Ja sám tvrdím, že netreba veriť jednému meraniu,“ hovorí Hřích. Treba si podľa neho zobrať merania dvoch-troch agentúr za posledné dva-tri mesiace a podľa priemeru zhodnotiť trend.
Viacero takýchto prieskumov potom vie ukázať, či podpora nejakej strany stúpa, alebo klesá.
Hřích to ukazuje na príklade, ako verejnosť kladie význam tomu, či prieskumy práve vedie PS, alebo Smer. „V rámci štatistickej odchýlky majú Smer a PS rovnaké čísla už rok,“ vysvetľuje.
Ak Danko dôveruje prieskumom AKO a Focusu, aj tie sa dlhodobo líšia. PS a SaS majú zvyčajne v meraniach AKO lepšie čísla. V meraniach Focusu sa viac darí extrémistickej Republike.
Agentúry používajú odlišné metodiky, ktoré sa môžu prejaviť na výsledkoch. AKO zbiera dáta telefonicky, Focus osobnými pohovormi. AKO nepoužíva veľkosť sídla ako kvótu, pretože dokáže obtelefonovať viac lokalít, a pokryť tak viac miest Slovenska.
Niektoré agentúry sa najskôr opýtajú respondenta, či pôjde voliť, a podľa toho v otázkach pokračujú, alebo nie. Iné agentúry to majú len ako jednu z možností. Aj to môže ovplyvniť výsledok, pretože časť ľudí nemá celkom jasno v tom, či pôjdu voliť.
NMS a IPSOS zas robia volebné modely, pri ktorých dávajú hlasom rôznu váhu podľa toho, ako veľmi sú voliči rozhodnutí.
Robiť prieskumy je veda, a každá malá odchýlka v metodike môže ovplyvniť celkový výsledok. Navyše agentúry svoje metodiky priebežne upravujú a zlepšujú.
Je možné, že to robí momentálne aj Infostat. Medzi prvým a druhom prieskumom boli pri niektorých stranách pomerne veľké skoky, aj keď stále v rámci štatistickej odchýlky.
Či išlo o zmenu metodiky, alebo zmenu nálad voličov, Infostat nevysvetľuje.
Dôveryhodnosť lídrov
Infostat zverejnil aj dva prieskumy dôveryhodnosti politikov, ktoré zrejme potešili Roberta Fica. Podľa prieskumu bol najdôveryhodnejším politikom (pre 19,6 percenta oslovených), druhý bol Michal Šimečka z PS (12,3 percenta) a tretí prezident a čestný predseda Hlasu Peter Pellegrini (12,1 percenta).
V iných prieskumoch dôveryhodnosti pritom jasne vedie Pellegrini. Napríklad vo februári mu Focus nameral dôveryhodnosť 52 percent. Fico mal 34 percent a Michal Šimečka 33 percent.
S malými rozdielmi to podobne vychádza aj v iných agentúrach.
Rozdiely sa dajú vysvetliť spôsobom, akým v prieskume kládli otázky. Focus a iné agentúry hovoria respondentom mená politikov a pýtajú sa ich, či im dôverujú, alebo nie. Konečný rebríček vytvoria podľa podielu kladných odpovedí.
Infostat chcel od ľudí, aby spontánne povedali mená najviac troch politikov, ktorým dôverujú. Neukázal im žiadny zoznam mien. Podľa nameraných percentuálnych hodnôt si ľudia väčšinou ani nevedeli vybrať troch politikov, ktorým dôverujú. V priemere si vybrali asi 1,4 politika.
Dá sa to vysvetliť aj tým, že veľká časť ľudí nesleduje politiku pozorne a jednoducho si v danej chvíli nemuseli spomenúť na mená konkrétnych lídrov strán. Fico má ako premiér pri takýchto prieskumoch výhodu.
Mohlo sa stať aj to, že niektorí si Pellegriniho nespojili s politikou, keďže časť ľudí očakáva od prezidenta nadstranícky výkon.
Hřích to považuje skôr za prieskum aktuálnej popularity politikov. „Je to legitímny, ale iný druh merania,“ hovorí.
Medzi výsledkami prvého a druhého prieskumu dôveryhodnosti lídrov nie sú veľké rozdiely.
