Pekovej analýza nič nedokázala. Báť sa netreba, ani keby mala pravdu

BRATISLAVA. Česká molekulárna biologička Soňa Peková sa cez víkend prihlásila k laboratórnej analýze , z ktorej minulý týždeň vychádzal vo verejnom vyhlásení vládny splnomocnenec Peter Kotlár. Obhajoval ju aj na utorkovej tlačovej besede.

Peková, známa aj konšpiračnými teóriami, zároveň zverejnila aj konkrétny dokument vo formáte PDF. Nešlo o plnohodnotnú analýzu, ale o 13-stranovú prezentáciu zvolenej testovacej metódy, nameraných výsledkov a základných záverov.

Keďže nejde o celú analýzu, stále okolo nej zostáva mnoho neznámych. Zároveň však ide o jediný konkrétny podklad pre Kotlárove tvrdenia, že vakcíny proti ochoreniu covid-19 narušili genóm.

Denník SME oslovil odborníkov, ktorí sa na Pekovej prezentáciu pozreli bližšie. Nielenže nedokazuje nič z toho, čo Peter Kotlár tvrdí – zároveň je možné, že potvrdzuje presný opak, a to, že mRNA vakcíny od spoločností Pfizer a Moderna neprekročili limity tzv. zvyškovej DNA.

V každom prípade naďalej platí, že vakcíny sú bezpečné, a pacienti sa očkovania nemusia obávať.

Odvážne tvrdenia, nedostatočné dôkazy

Peter Kotlár prišiel ešte minulý týždeň so závažnými tvrdeniami, že výrobcovia vakcín spravili z očkovaných pacientov „geneticky modifikované organizmy“, čo prirovnal ku výskumu modifikovanej kukurice.

Integrita "slovenského genofondu" bola podľa splnomocnenca narušená a vakcíny vraj môžeme „smelo, oficiálne označiť za génovú terapiu“.

Hlavným argumentom Kotlára je informácia o nadmernom množstve DNA v analyzovaných vzorkách mRNA vakcín od Pfizeru a Moderny. Podľa vládneho splnomocnenca, ktorý mal pôvodne vyšetriť manažovanie pandémie, bol rádovo vyšší podiel tzv. zvyškovej DNA, a to až do úrovne množstva účinnej látky vo vakcíne.

„Nejde teda o žiadnu kontamináciu vakcín, ale o účelové obrovské množstvo genetického materiálu, ktorý dokáže prechodne – transientne – transfekovať ľudskú jadrovú DNA a táto transfekcia sa môže stať stabilnou a trvalou,“ tvrdil Kotlár. Je presvedčený, že môže ísť o pôvodcu rôznych ochorení, vrátane rakoviny.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ak nemám pravdu, roztrhám svoj lekársky diplom, bráni Kotlár svoju analýzu vakcín Čítajte 

Dokument, ktorý zverejnila Soňa Peková a jej laboratórium Tilia Laboratories, však túto teóriu nepotvrdzuje. Výsledky analýzy síce Peková interpretuje rovnako – že podiel DNA vo vzorkách bol výrazne vyšší, a to v miere vyvolávajúcej podozrenie, že ide o úmysel – no to neznamená, že táto DNA má potenciál ovplyvniť našu DNA.

Či má Kotlár pre svoje teórie aj ďalšie dôkazy, nie je jasné. Novinárom a verejnosti ich naďalej odmieta zverejniť, a to vrátane spomínanej analýzy Pekovej, ktorá hovorí, že vypracovala aj znalecký posudok pre generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Posudok je podľa Kotlára vyhotovený v desiatich kópiách, ktoré sú bezpečne ukryté.

Zaujatá vedkyňa a paranoidný zadávateľ

Peková je pritom ako súdna znalkyňa zaujatá, posudok by nemala vypracovávať. S Petrom Kotlárom sa pozná, je známe, že je súčasťou jeho užšieho tímu preverujúceho pandémiu, a sama verejne vystupovala proti mRNA vakcínam.

Spochybniť sa dá aj Pekovej a Kotlárova interpretácia dát, že ide o úmysel výrobcov (hoci prípadná motivácia za týmto krokom je neznáma).

Výsledky textu – za predpokladu, že Peková ich interpretuje korektne – dokazujú len prítomnosť zvýšeného množstva DNA, nie úmysel výrobcu, povedal pre SME špecialista pre personalizovanú medicínu a onkológiu, a vyštudovaný molekulárny biológ Filip Držík. Z hypotetických scenárov sa nedá vylúčiť ani to, že ide o výrobnú chybu.

„Úmysel môže byť použitý v hypotéze ako ďalší krok skúmania a na to je potrebné analyzovať výrobný proces, prípadne požiadať výrobcu o jednoznačné stanovisko,“ uvádza Držík, podľa ktorého by sa výrobcovia mali k podozreniam vedieť vyjadriť, pokiaľ testy ukážu, že vysoká koncentrácia DNA je prítomná vo všetkých šaržiach vakcín.

„Pekovej treba nechať, že sa snaží vyzerať dôveryhodne,“ komentuje pre SME biochemik Peter Holub. „Napríklad, pridali krok prečistenia DNA, respektíve RNA od lipidov vo vakcíne, ktoré by určite výsledky skreslili.“

Ide o častú výhradu k štúdiám z minulosti, ktoré sa rovnako zaoberali podozreniami o zvýšenom obsahu DNA vo očkovacích látkach. Laboratórium tiež použilo oficiálne, neotvorené vakcíny priamo od Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv.

Nie je však známe, či má Tilia Laboratories certifikáciu pre tento typ skúšok – na svojom webe ich nespomína. Zaujatosť vedkyne je navyše problémom aj pre samotnú analýzu.

„Veda sa nerobí tak, že idem a chcem niečo dokázať, ale tak, že si položím hypotézu a tú dôkladne skúmam s otvorenou mysľou aj k negatívnemu výsledku,“ popisuje Peter Holub.

Odborníci sa preto zhodujú, že výsledky testov treba zopakovať a overiť v nezávislom laboratóriu. O to viac, keď sú výsledky a z nich vyvodené závery také závažné, a majú potenciálne globálny dosah.

„Áno, absolútne to treba zopakovať inými rukami a v inom laboratóriu, kým sa postavím na tlačovku a vystraším polovicu národa. To je úplne nezodpovedné,“ povedal Holub.

Kotlár sa o laboratórnych testoch dlhodobo vyjadruje s vysokou mierou paranoje. Tvrdí, že médiá sa snažia nezávislé laboratória zastrašovať a odôvodňuje tým tajnosti okolo analýz, ich obsahu, ako aj možnosti validácie výsledkov inými laboratóriami a odborníkmi.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Zneužíva vedu a manipuluje faktami. Čo je AllatRa alebo Tvorivá Spoločnosť, pre ktorú vyšetrujú českú novinárku? Čítajte 

Slovo proti slovu

Napriek snahe Pekovej existujú pochybnosti aj o samotnej laboratórnej analýze. Česká vedkyňa zverejnila len základné informácie o metodike.

Šarže vakcín boli skladované pri teplote -80 °C, no skladovacie podmienky pre vakcínu od Moderny uvádzajú minimálnu povolenú teplotu len -50 °C. Podmienky skladovania teda zrejme neboli dodržané, no podľa informácií SME by to zrejme nemalo vplyv na výsledok tohto typu laboratórneho testu.

Peková pravdepodobne použila aj zodpovedajúcu testovaciu metódu, konkrétne qPCR, pomocou ktorej sa snažila v reálnom čase detegovať množstvo DNA vo vzorkách.

„Problém však je, že vzorky je pred qPCR nutné predpripraviť v množstve krokov a o tom (Pekovej prezentácia - pozn. red.) nehovorí dosť – hoci uvádza použité kity – a je možné tu zaniesť množstvo skreslení,“ upozorňuje biochemik Holub.

Zverejnené tiež neboli konkrétne protokoly, teda krok za krokom rozpísaný postup spracovania vzoriek.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Nie sme mŕtvi, no je z nás kukurica. Vieme, kto je za Kotlárovou analýzou (Dezinfomaják #21) Čítajte 

„To záleží od nastavenia experimentu, počtu cyklov qPCR behu, množstva primerov použitých na analýzu a podobne,“ hovorí o možnostiach skreslenia výsledkov aj pri vhodnej testovacej metóde molekulárny biológ Držík.

„Aby bol výsledok jednoznačne objektívny, je potrebné dodržať rovnaké podmienky pri všetkých parametroch experimentu a následne prezentovať štatistické odchýlky," vysvetľuje. "Je mierne nepravdepodobné, aby všetky merania vyšli takto uniformne – odchýlky by určite boli. Následne je treba urobiť štatistické očistenie dát.“

Jednotlivé parametre majú potenciál skresliť výsledky, aj Držík preto zdôrazňuje potrebu zverejniť detailný metodický postup.

Matematika je proti Pekovej

„Ak sa ukáže, že nemám pravdu, pred médiami roztrhám svoj lekársky diplom a budem sa ospravedlňovať slovenským občanom,“ prisľúbil v utorok Kotlár.

Názor odborníkov pritom naznačuje, že vládneho splnomocnenca jeho slová dobehnú – a to aj za predpokladu, že analýzou namerané hodnoty sú správne. Je totiž možné, že Peková dáta chybne interpretovala.

Zvyšková DNA v jednej dávke mRNA vakcíny nesmie podľa noriem presiahnuť desať nanogramov, zatiaľ čo Pekovej výsledky hovoria o počte „kusov“ DNA na mililiter.

Pri prepočte na nanogramy však podľa Petra Holuba vychádza, že celkový objem zvyškovej DNA je hlboko pod stanoveným limitom, a to aj keď v rovnici použijeme krajné hodnoty, ktoré výsledok zrejme nadhodnotia.

Za tohto predpokladu by to v praxi znamenalo, že Soňa Peková dokázala len to, že mRNA vakcíny od Pfizeru a Moderny sú úplne v poriadku a žiadne zvýšené množstvo zvyškovej DNA v nich nie je.

Strach je zbytočný, aj keby mali pravdu

Odhliadnuc od zverejnenej prezentácie sa za inovatívne vakcíny proti covidu-19 postavil aj štátny ústav. Verejnosti odkazuje, že očkovanie je bezpečné a nemusí sa ho báť.

Platí to aj v prípade, keby sa Pekovej a Kotlárove podozrenia predsa len potvrdili a v skúmaných šaržiach vakcín by bol zvýšený podiel DNA.

„Na funkciu mRNA by to nemalo vplyv a nebezpečné po zdravotnej stránke by to podľa mňa tiež a priori nebolo. Máme koniec-koncov vektorové vakcíny (napríklad AstraZeneca Vaxzevria), ktoré cielene vnášajú DNA do buniek a nepredstavujú zdravotné riziko,“ hovorí Peter Holub.

Filip Držík dodáva, že pacientom nehrozí vyššie medicínske riziko ako pri iných liečivách.

„Zdravotné riziko, na ktoré naráža Kotlár, je úplne teoretický problém, ktorý je tak nepravdepodobný, že nestojí za reč,“ zhrnul Holub. DNA je podľa biochemika pri výrobnom procese „posekaná na nepoužiteľné malé kúsky“.

Kotlár predpokladá, že vo vakcíne sú aj nepoškodené kusy DNA, avšak ľudské telo má na viacerých úrovniach ochranné mechanizmy, ktoré zabraňujú integrácii cudzej DNA, prípadne takéto bunky dokáže dodatočne zničiť.

Biochemik Holub teoretizuje nad rôznymi okrajovými prípadmi, ktoré by mohli viesť ku včleneniu cudzej do našej DNA – vylúčiť sa nedajú, no sú extrémne nepravdepodobné a zakaždým platí, že by z toho pre pacienta zrejme nevyplývali žiadne zdravotné ťažkosti.

Dôvodov je mnoho. Napríklad aj ten, že väčšina našej DNA nič zásadné nekóduje, a keď sa do nej pridá „kúsok navyše“, nič sa nestane.

„Mimochodom, desiatky percent našej DNA je pôvodne vírusového pôvodu, pretože niektoré vírusy sa občas vedia takto do chromozómu začleniť – čiže to nie je nič bezprecedentné,“ vysvetľuje biochemik.

Pokiaľ by sa predsa len DNA začlenila „na správne miesto“ a začala trvale produkovať spike proteín, zasiahnuť by mal práve náš imunitný systém. Účelom očkovania bolo, aby dokázal rozpoznať spike proteín vírusu SARS-Cov-2 a vedel spustiť imunitnú reakciu.

Kotlár straší teóriou, že DNA vo vakcínach dokáže spustiť tvorbu rakovinových buniek, no tam platí, že väčšinu buniek v procese premeny na rakovinovú bunku zničí imunitný systém. Problém by to bol, až keď by bunka prekonala všetky ostatné ochranné mechanizmy.

„Pravdepodobnosť tohto celého je absurdne nízka a aj keby sa to raz stalo, tak riziko takéhoto prípadu je násobne prevýšené prínosom, ktorý vakcíny preukázateľne mali,“ uzatvára Peter Holub.

Mimochodom, cudzia DNA sa v tele vyskytuje úplne bežne na rôznych úrovniach. Je napríklad súčasťou každej potraviny, ktorú človek zje.

„Ľudské telo má mechanizmy, ako takéto cudzie fragmenty rozoznávať a zbaviť sa ich. Za všetky príklady môžeme použiť napríklad krv tehotných žien, v ktorej sa nachádza frakcia voľnej fetálnej DNA počas tehotenstva,“ dopĺňa Filip Držík. "Tento fakt sa využíva na prenatálnu diagnostiku rôznych ochorení plodu, keď vieme z krvi matky takúto voľnú cirkulujúcu DNA izolovať a testovať."

Bol by to výkričník pre farmafirmy

Pokiaľ je Pekovej analýza predsa len presná a vo vakcínach by bolo nadmerné množstvo zvyškovej DNA, v čom by bol problém, ak nejde o zdravotné riziko?

Stále by išlo o vážne zistenia, avšak len o výrobcoch očkovacích látok. Otváralo by to tému ich výrobných štandardov a kontrolných mechanizmov inštitúcií, ktoré dohliadajú na dodržiavanie noriem a validáciu informácií od farmafiriem.

Držík hovorí, že by tým bola naštrbená dôveryhodnosť vo výrobný proces: „Pre producentov týchto vakcín by išlo o závažný fakt, ktorý by musel byť vyšetrený a problémový krok výroby odstránený, respektíve opravený."

Výrobný proces by sa musel opäť certifikovať, nanovo by ho museli posúdiť úrady a možno by sa muselo aj zopakovať klinické skúšanie. "Išlo by teda o veľké finančné náklady a reputačnú ujmu pre konkrétne firmy.“

„Určite by som bol za stiahnutie takých vakcín, kde výrobca klamal v kontrole kvality,“ povedal Peter Holub.

Zdôrazniť treba, že by platilo, len ak sa potvrdia Pekovej podozrenia. Ak sa ukáže, že dáta zle interpretovala, tieto úvahy budú bezpredmetné.

Pekovej a Kotlárovi nenahráva ani fakt, že jednotlivé šarže vakcín sú pod dohľadom úradov.

Bývalá riaditeľka ŠÚKL Zuzana Baťová pre Denník N vysvetlila, že zvyšková DNA sa testuje už vo fáze medziproduktu, teda ešte v procese výroby. Ak sa ukáže, že hodnoty prekračujú stanovené limity, vo výrobe danej šarže sa už nepokračuje.

„Regulátori (napríklad Európska lieková agentúra EMA - pozn. red.) navyše neustále sledujú, ako u všetkých liekov, či sa neobjavia nejaké oneskorené nežiaduce účinky. O viac ako desať miliárd podaných dávok neskôr stále nič také nevidíme,“ hovorí Holub.

Beata
Balogová

Šéfredaktorka

Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu. Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám. Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.

Vyskúšať predplatné