Szalay a Majerský v Aréne: Kotlár asi sleduje Spidermana, minister by mal okamžite zakročiť

Peter Kotlár šíri nezmysly, ktoré sa podobajú na komiks, kde sa pavúčia DNA dostane do tela človeka. Tvrdí poslanec SaS Tomáš Szalay, hlavná tvár očkovania proti covidu 19 v Bratislave. Záchranár a poslanec KDH František Majerský dopĺňa, že dezinformácie o vakcínach môžu výrazným spôsobom ohroziť očkovanie najmä v budúcnosti, ak by v horizonte 5 - 10 rokov muselo Slovensko čeliť napríklad epidémii eboly.

V relácii ARÉNA s Janou Krescanko Dibákovou obaja vyzvali ministra zdravotníctva, aby sa otvorenejšie ako doteraz zastal vedcov a zabojoval proti Kotlárovým tvrdeniam.

Generálny prokurátor, bezpečnostná rada, ale aj americký minister zdravotníctva. Peter Kotlár svoju analýzu o vakcínach proti covidu považuje za natoľko zásadnú, že má postaviť Slovensko do pozoru. Kukurica je možno na smiech, ale v jeho pozícii ho preto musíme brať vážne. Dnes sa však budeme venovať aj téme záchraniek, vláda totiž schválila zmeny.

Pán Szalay, v stredu sa odohralo to stretnutie, na ktoré všetci čakali, stretnutie generálneho prokurátora a Petra Kotlára. Vy ste podávali dokonca aj trestné oznámenie pre šírenie poplašnej správy. Už vás od generálneho prokurátora teda kontaktovali?

Tomáš Szalay: Nie. Myslím si, že tie procesy, kým sa to z podateľne dostane niekomu, sú zrejme trošku dlhšie. V každom prípade, ak má pán Kotlár pravdu - tu treba dať tú možnosť - tak sme svedkami celosvetového sprisahania elít s nejakým nie úplne jednoznačným záverom, kde bolo cieľom nás génovo zmanipulovať.

Toto je úžasná vec, na ktorú prišiel slovenský analytický tím pod vedením Petra Kotlára. To je jedna možnosť. Ak je to pravda, jasné, že generálny prokurátor musí konať. Nemôžeme predsa dovoliť, aby nás niekto takýmto spôsobom chcel manipulovať.

Ale v prípade, že to pravda nie je, že je to blud, že tie argumenty sú založené na vode, že odborníci, ktorí tú problematiku študujú desiatky rokov, povedia, že to je hlúposť, tak treba úplne jednoznačne začať konať vo veci šírenia poplašnej správy. Pretože pán Kotlár nie je len tak niekto na internete, kto napíše nejakú hlúposť. On je splnomocnenec vlády Roberta Fica. Neustále sa odvoláva na dôveru, ktorú dostal od premiéra . Zaštiťuje sa ním.

No tak musí prebrať na seba zodpovednosť šíri poplašnú správu, lebo ľudia sú znepokojení. Dal som sa očkovať, dostanem teraz rakovinu kvôli tomu? To povedal totiž Peter Kotlár.

Čo musíme vlastne urobiť? Keď v tejto situácii, Andrej Danko hovorí, že stojí za svojím splnomocnencom vlády. Robert Kaliňák pred malou chvíľkou, pred rokovaním vlády, povedal, že naozaj sú to závažné zistenia, ktorými sa je potrebné zaoberať. Predstavitelia Smeru zjavne tiež stoja za Petrom Kotlárom. Čo s tým?

František Majerský: Musím povedať kolegovi Szalayovi, že ja som v utorok bol v Národnej rade a bol som tam sám, lebo veď nerokujeme už od decembra. A pozeral som v televízii, že pán Kotlár mal naživo tlačovku v Národnej rade, tak som sa tam šiel pozrieť a so zdesením som ju počúval naživo. Lebo ja som si prvé mesiace myslel, že to robí kvôli politike, pretože chce byť zaujímavý.

On tomu naozaj reálne verí. A mal som včera skutočne o neho strach, že mu originál a naozaj preplo. Ja to neviem inak povedať. A naozaj som počúval so zdesením, čo hovoril. A keď povedal, že chce zvolať bezpečnostnú radu tejto krajiny a že chce zavolať všetkých, tak som si povedal, že to už naozaj hraničí so všetkým. Lebo my naozaj máme veľké problémy v tejto krajine a riešime pána Kotlára.

A keď som videl, koľko tam bolo novinárov, bolo ich 40 . My tu riešime aj s pánom kolegom Szalayom naozaj vážne problémy v zdravotníctve. A na naše tlačovky príde 5 - 7 novinárov a veľmi to nikoho nezaujíma. A tam príde 40 novinárov, ktorí sa pýtajú pána Kotlára, ktorý ukazuje svoju analýzu, ktorú nemá ničím podloženú. Má tu nejaký štempel.

Veď ak mám nejakú analýzu, dám ju podrobiť vedeckým inštitúciám na Slovensku a dám ju na riešenie odborníkom. No on z toho nič neurobil. Poobviňoval nás tam všetkých, pána Szalaya, pani Cigánikovú, opozíciu, všetkých, že sme neviem čo.

Ja som novinárom povedal a zopakujem to ešte raz. Pán Kotlár je kukurica pána Fica. Inak to nevieme ani nazvať, lebo toto je naozaj, že pán premiér tejto krajiny nič nepovie na to všetko, čo sa tu deje. Lebo teraz skutočne my hraničíme s tým, že sa ľudia prestávajú očkovať. Naozaj je to vážna vec. To sa už deje aj v Amerike, keď sa vracajú ochorenia, ktoré sa predtým nevracali. A to je len kvôli takýmto bludárom.

To sú ľudia, ktorí vôbec nemajú mať priestor v Národnej rade a nemajú mať priestor vôbec v médiách.

Pán Szalay skúste vy z pohľadu lekára a človeka, ktorý sa aj očkovaním zaoberal, povedať, či je v tej analýze kúsok pravdy, ak ste z nej aspoň trošku videli.

Tomáš Szalay: Zdá sa, že tú analýzu videl zatiaľ generálny prokurátor, myslím, je uložená na desiatich tajných miestach na svete.

Ešte krátko zareagujem na tú vašu otázku, prečo ho podporuje jeden, druhý, tretí, štvrtý. Pán Kotlár nie je len splnomocnenec, je aj poslanec. S jazýčkom na váhach, či má táto koalícia väčšinu, alebo nie. To znamená, oni si ho nemôžu úplne pohnevať, aby sa nestal z neho ďalší Huliak, ktorý povie, že, joj, ale kým nebude toto a toto, tak ja nebudem hlasovať za vládne návrhy zákona. Čiže on ich trošku tak drží.

V správnej farmaceutickej praxi existujú postupy a procesy, ako sa niečo robí a ako sa niečo testuje. A to zatiaľ, čo vieme, čo zverejnila pani Peková, čo neviem zatiaľ, či je naozaj to, čo pán Kotlár dostal a odovzdal pánovi generálnemu prokurátorovi, keďže to nikto nevidel. Ale pani Peková sa prihlásila, že ja som to napísala. Tak ona nepostupovala tým štandardným spôsobom, akým sa v laboratóriách pri skúšaní tých liečiv a pri testovaní ich bezpečnosti skúma hladina reziduálnej DNA, čo bola tá téma.

To znamená, používala nejakú alternatívnu, inú metódu ako tú štandardnú. A teraz s tou inou metódu sa treba nejakým spôsobom vyrovnať, ako interpretovať tie čísla, ktoré to inou metódou nameriam, lebo to nie je porovnateľné s tou, ktorá sa robila doteraz. Možno tie vzorky boli kontaminované.

To nikto netuší v tejto chvíli, pretože to neprebehlo pod normálnymi, štandardnými, auditovateľnými podmienkami.

Peter Kotlár hovoril o tom, že možno sa na tom podieľal ešte niekto iný, nielen pani Peková. Čiže koľko z toho je dôveryhodné pre vás? A čo musíme naozaj odmietnuť úplne?

Tomáš Szalay: Treba povedať, že pani Peková nie je splnomocnenkyňou vlády Českej republiky. Ale pán Kotlár je, tak sme dopadli v tejto krajine. Lebo pani Peková, beriem to tak, že si svoje názory v nejakej svojej bubline šíri, ale nie ako splnomocnenkyňa vlády Českej republiky pre vyšetrovanie pandémie.

Lebo ja som napríklad úprimne dával pánovi Kotlárovi šancu. Lebo som si myslel, že on chce riešiť to, aby sme sa pripravili na ďalšie pandémie do budúcnosti. Lebo som si myslel, že to mala byť jeho úloha, že zistíme, kde sme urobili chyby. Lebo nikto nevedel, čo tu bude. Všetci sme sa učili za pochodu, aj záchranári, aj zdravotníci, lekári, všetci. A že sa poučíme a naučíme sa.

Ale keď mi raz na stretnutí povedal, keď som sa na to pýtal v parlamente, že ako sa pripravíme na ďalšie pandémie, on mi na to povedal, že ďalšia pandémia nepríde, lebo my ju zastavíme na hraniciach. Vtedy som si už povedal, že toto je hranica, za ktorú už neviem prekročiť a toto sú limity, ktoré už ani môj mozog nevie pochopiť, že tento človek takéto veci šíri. Čiže ja už som prestal pána Kotlára riešiť, a neviem, prečo mu dávame taký veľký priestor.

Horšie je to, že jemu dal v stredu váhu aj generálny prokurátor. Ja si myslím, že generálny prokurátor má urobiť všetko preto, aby ho reálne niekto obvinil zo šírenia poplašnej správy. Lebo ak sa nebudú očkovať ďalšie deti, ľudia v budúcnosti, starí ľudia na iné ochorenia, lebo budú veriť tomu, že tie vakcíny sú modifikované a stanú sa z nich kukurice a neviem aké ostatné druhy rastlín, vtedy bude mať zdravie obyvateľstva veľký problém a kto si to zoberie na zodpovednosť? Lebo on to nehovorí ako Peter Kotlár alebo Peková, šíriteľ konšpiračných správ, ale hovorí to ako splnomocnenec vlády, predstaviteľ tejto krajiny. A to je nebezpečné.

Počas covidu ste mali obaja bezprostrednú skúsenosť s reakciami ľudí, pokiaľ ide o očkovanie. Jednak reakcie na očkovanie, ale aj reakcie z pohľadu strachu z očkovania. Vnímali ich cez dezinfoscénu a cez ľudí ako pani Peková alebo pán Kotlár?

František Majerský: Ja poviem tú prvú časť, to potvrdí aj pán doktor Szalay, že tá prvá časť bola ten strach celkovo spoločnosti. Ľudia sa báli ísť do obchodu nakupovať. Videli sme fotky, že chodili v skafandroch, báli sa a hovorili o zdravotníkoch ako hrdinoch, tlieskali im na balkónoch. A potom prišli títo hrdinovia z internetu a začali šíriť bludy, začali šíriť konšpirácie. A naozaj niektorí ľudia, aj nám to povedali, tým, čo sme boli očkovaní, že do 2,5 roka zomrieme.

Už sme v podstate mali byť všetci po smrti. Nadsluhujeme, lebo neviem, čo všetko sa s nami malo stať. Ja to poviem tak, že tá vakcína bola jediná cesta, ako sme ochránili niektorých pacientov, ktorí by tu už dnes neboli.

Bola jediná, lebo inú možnosť sme nemali. Oni boli hrdinovia za klávesnicou a urobili si na tom kampaň.

Veď pán Kotlár sa dostal do parlamentu tým, že bol šíriteľom konšpiračných teórií. A dnes v tom pokračuje a vláda mu dáva ešte väčší papier, že je vlastne ten najväčší odborník. Ale nerieši to, že pandémia sa naozaj môže zopakovať za 50 rokov. A naša krajina sa na to nijako nepripravuje.

Ako teraz postupovať proti tomu, čo na jednej strane šíri dezinfoscéna aj s pánom Kotlárom a pani Pekovou, a na druhej strane bojovať proti reálnym rizikám, ktoré sú? Pretože naozaj sa môže stať, že nebudú očkované dievčatá proti HPV vírusu a deti proti osýpkam.

Tomáš Szalay: Viete, boj s ľudskou hlúposťou sa nedá vyhrať, ale nesmieme to vzdať. A nesmieme to vzdať my, ktorí veríme vede a vedeckým postupom. Proti HPV budeme v piatok v Bratislave očkovať na Rovniankovej. Je ešte stále otvorený formulár. Kto sa nevie zaočkovať, môže sa prihlásiť k nám.

Do 14 rokov, od 12 do 14 je to plne hradené poisťovňou. Môžeme aj robiť osvetu, budeme to roztlieskavať. Ale napadlo mi ešte k tomu Kotlárovi, že tým, že má tú funkciu, či náhodou nejde dokonca aj o zneužitie právomocí verejného činiteľa. Nielen o šírenie poplašnej správy, ale aj o zneužitie právomocí verejného činiteľa, lebo on je verejný činiteľ.

Čiže budete rozširovať trestné oznámenie? Poradíte sa s pani exministerkou Kolíkovou?

Tomáš Szalay: Dali ste mi teraz takého chrobáka do hlavy, či to nerozšíriť. Skrátka, treba proti tomu argumentovať, argumentovať, argumentovať do zblbnutia. A vravím, že jedného dňa hádam, budeme mať viac rozumu pri hádzaní tých hlasov do urny. Ale myslím si, že on si teraz robí kampaň k ďalším voľbám, aby dostal tie krúžky. Nech už bude na akejkoľvek kandidátke, či už SNS, alebo nejakej inej strany.

Skúsme ešte z pohľadu lekára vysvetliť jednu vec. Ľudia tomu naozaj asi do veľkej miery nerozumejú. Ako to je s tým, či sa nejaká informácia DNA môže dostať do genómu a podobne.

Tomáš Szalay: Ideme robiť popularizáciu akože biológie.

Je to naša úloha.

Tomáš Szalay: Najčastejšie sa teda očkujeme proti vírusom, pretože proti vírusom nezaberajú antibiotiká. Proti vírusom máme veľmi komplikovanejšie a zložitejšie antivirotiká, to už je iný kaliber. Proti tomu zvykneme očkovať. Najmä proti vírusom, ktoré sa v čase príliš nemenia. Vírus nádchy sa mení stále. Stále sme nevymysleli liek ani vakcínu proti nádche.

Ale sú ochorenia, ktoré sú stabilné čo sa týka svojho genómu. Napríklad ľudský papiloma vírus, HPV vírus, tých niekoľko typov. Dá sa na to vyrobiť vakcína, ktorá dokáže najčastejšie na neaktívnom bezpečnom neškodnom nosiči, teda vírusu, generovať takú sekvenciu deoxidoribonukleovej kyseliny alebo ribonukleovej kyseliny, ktorú dokáže ľudská bunka produkovať proteín, nejakú bielkovinu. Nejakú, lebo na to slúži. A tá bielkovina je podobná ako ten samotný vírus, ktorý by napadol človeka. A ľudský organizmus si vytvorí imunitnú reakciu, akože začne sa pripravovať na to a zničia to. Ale zapamätajú si, že to zničili. A najbližšie, keď sa stretnú so skutočným vírusom, si povedia, a toto sme už niekedy videli, toto poznáme, tak zničíme to skôr, než sa to začne rozmnožovať. Toto je princíp vakcinácie. To znamená, že pripravíme ten organizmus na budúce stretnutie s tou infekciou.

A teraz skúsme ľuďom vysvetliť, prečo sa z nich nestane kukurica a v čom je rozdiel v tej argumentácii vedcov a pána Kotlára v porovnaní s tou kukuricou.

Tomáš Szalay: Lebo naša DNA, ktorá z nás robí človeka, v tomto príbehu vôbec neprichádza do kontaktu s tým, o čom sme sa tu rozprávali. To sa odohráva na iných miestach, v bunke. Viete, existuje taký komiks o Spidermanovi. Možno ste videli, že vás poštípe pavúk a dá vám nejakú DNA a spraví z vás pavúčieho človeka a skáčete po budovách a strieľate siete. To je komiks, prosím pekne. Kotlár zrejme čítal veľa komiksov v detstve a verí, že toto sa môže diať. Lebo potom by sme tu mali hromadu pavúčích ľudí, aj mužov, aj žien. Každú chvíľu nás poštípe nejaký takýto sajrajt. To telo má obrovské obranné mechanizmy, aby akúkoľvek cudzorodú látku zničilo skôr, než by si mohla kontaminovať našu DNA, inak by sme mutovali ako mutanti v nejakom sci-fi horore.

Čo by vláda mala urobiť, aby jednoducho tomu ľudia viac rozumeli a aby sme naozaj neboli na kritických číslach z pohľadu kolektívnej ochrany obyvateľov pred rôznymi veľkými pandémiami?

František Majerský: Ja si myslím, že v minulosti všetci, ktorí sme sa chceli venovať zdravotníctvu, sme pozerali jednu veľmi zaujímavú rozprávku „Bol raz jeden život“. A tam je taká, čo sa, volá vakcína a očkovanie a ja to púšťam svojim deťom. Čiže keď má vláda Slovenskú televíziu, tak by mohla pred hlavnými správami púšťať túto rozprávku. Tam sú naozaj reálne fakty, aby ľudia, všetci pochopili, ako funguje očkovanie. Lebo to, ako to pán doktor Szalay vysvetľoval, je akože jednoduchým spôsobom povedané. Ale v tej rozprávke je to ešte aj nakreslené, ako to príde do tela, čo sa tam stane, ako telo reaguje obranne a potom presne, ako si zapamätá, keď tam ten vírus príde.

Čiže ja im to takto poradím v dobrom. Je to aj pekné a edukačné pre deti, pozrú si to večer pred správami a naučia sa, ako funguje očkovanie. Namiesto pána Kotlára.

Reakcia ministra zdravotníctva bola pomerne striktná, ale pomerne krátka. Ešte minulý týždeň, keď pán minister povedal, že sa vyjadruje z pohľadu trojnásobne zaočkovaného človeka.

František Majerský: Súhlasím. A teraz otvorene poviem kritiku voči ministerstvu, že pán minister mal stáť na barikádach a zastať sa, lebo je minister zdravotníctva. Medicína patrí pod jeho rezort a je to kľúčová vec. Mal sa zastať a mal byť tvrdší na pána Kotlára. Mal povedať odborné fakty a mal povedať to, že je za očkovanie. A mal pokojne spraviť aj diskusiu, nejakú online, kde si zavolá odborníkov, ktorí sa tejto vede venujú, aby rozbili na molekuly jeho argumenty. Lebo ja si myslím, že ani pán minister nevidel tú analýzu. Nevidel ju nikto, okrem pani Pekovej a možno pár ľudí z celého sveta, ktorým to pán Kotlár poslal.

Myslím, že austrálskemu parlamentu a neviem kde všade. Čiže toto by mal urobiť. Ja som prekvapený, že je ticho, lebo naozaj sa už začína vyjadrovať každá spoločnosť. Som rád, že sa začínajú ozývať odborné spoločnosti, lebo toto už hraničí s tým, že sa ľudia prestávajú očkovať. Ale čakal by som od pána ministra tvrdšiu ruku, lebo ide o jeho rezort a ide hlavne o zdravie pacientov.

Sme dnes pripravení na to, že ak príde nejaký covid X, Y, že budeme vedieť, čo robiť?

František Majerský: Ja si myslím, že nie sme pripravení a na to som aj vyzýval pána Kotlára vtedy, keď sme sa s ním bavili, že ak takúto možnosť má, nech takáto komisia vznikne. Čiže tím odborníkov to nemá byť politická vec. Veď to má byť naozaj, že odborníci sa pripravujú, že keď sa takáto situácia opakuje, čo budeme robiť? A, B, C.

Lebo vtedy to bol jeden veľký chaos. Nemali sme rúška, nemali sme rukavice, chýbal zdravotnícky materiál alebo chýbali lieky, ktoré tu naozaj neboli. Treba otvorene povedať, že keby nám naozaj nepomohla EÚ, tak naozaj máme obrovské problémy.

Lebo EÚ celými centrálnymi nákupmi, ktoré vtedy začala robiť, až síce neskôr, ale začala, tak nám veľmi pomohla. Aj teraz kritizujeme vakcíny, že zvýšili, ale vtedy neboli žiadne na trhu. Kupovali sa vtedy hromadne. Ja som ten Sputnik do dnešného dňa nepochopil. A ten obraz, ako čakali naši vládni predstavitelia na letisku, tak to som do dneška nepochopil, že kvôli čomu to vlastne robili. Lebo oni to nerobili pri žiadnej inej vakcíne, ale pri Sputniku to urobili. Aj keď sme nevedeli, či ten Sputnik prešiel tou analýzou, ktorou prejsť mal. Vtedy vznikol ten konflikt s pani Baťovou. Čiže nakoniec sa tým Sputnikom ani neviem koľko reálne ľudí zaočkovalo. Bolo to možno ak pár tisíc, čiže nebol to nejaký veľký úspech.

To bola prvá téma. Ideme k tej druhej. Vláda minulý týždeň schválila akúsi novú sieť záchranných služieb. Prináša viacero noviniek vrátane zavedenia nového telefónneho čísla. Čo je z vášho pohľadu také inovatívne a či to naozaj stojí za podporu aj pre opozíciu?

František Majerský: Treba otvorene povedať, že tá reforma sa pripravovala v podstate tri roky, mohla byť už v decembri. Len ju blokoval pán minister Taraba, ktorý mal zásadné pripomienky, ktoré nakoniec ani neboli akceptované. Pod môj príspevok napísal, že sa nemám z čoho tešiť, lebo bude vo výborových konaniach napísané, že len 20 percent môže mať určitý poskytovateľ, čo som nepochopil. Lebo táto reforma vôbec nerieši výberové konania. Tie budú až nasledujúce, ale dobre. Táto reforma má hlavne zlepšiť to, že pacient dostane v daný čas tú najkvalitnejšiu zdravotnú službu, akú by mal dostať. A treba otvorene povedať, že dnes sú pacienti tak rozmaznaní, že tú záchranku zneužívajú. Naozaj ju zneužívajú na veci, ktoré záchranka vôbec nemá čo robiť.

Čiže bude tam to, že ten pacient, ktorý je v kritickom stave, dostane včas lekára, záchranára, tak, aby bol dostupný v čo najkratšom možnom čase. Čiže vznikne nová posádka, takzvaná rendezvous, ktorú máme v zahraničí už otestovanú, a na Slovensku už sú tri posádky, ktoré takto reálne jazdia už v podstate rok. Pribudnú ďalšie, pribudne nová, linka 116 117. Je to európske číslo, ktoré je už bežné v iných krajinách. Nás to odbremení z toho, že veľmi veľa ľudí volá na číslo 155 a radí sa, kde je lekáreň otvorená, kde je pohotovosť otvorená a takto zahlcujú linku. Táto linka bude na to, aby ten operátor s tým pacientom komunikoval. To budú operátori takisto, ako boli na 155-ke. Čiže budú tým ľuďom radiť. Keď napríklad pacient užije nejaký liek na tlak, tak o hodinu mu zavolajú, ako sa cíti. Aby to nebolo o tom, že by sa tá 155-ka zahltila. Ale aby fungovala tak, ako fungovať reálne má, na život ohrozujúce stavy.

Aké percento tých telefonátov alebo privolaní záchranky je vlastne zneužitých?

František Majerský: Neindikovaných výjazdov je takmer viac ako 70 percent. To sú výjazdy, ku ktorým záchranka vôbec nemusela ísť, alebo ten pacient mohol počkať. To sú výjazdy typu, že pacient má dva týždne bolesti brucha, ale on si na konci dňa zavolá záchranku kvôli tomu, lebo zistil, že tá záchranka ho odvezie na centrálny príjem a on tam vlastne nemusí čakať. Takže to sú takéto výjazdy.

Pán Szalay, je to dobrá zmena?

Tomáš Szalay: Áno. Ja musím povedať, že od roku 2016 som robil na ministerstve zdravotníctva poradcu u pána Druckera a viedol som projektový tím zmien v záchrannej zdravotnej službe, kde sme po dvoch rokoch spolu so záchranármi, s komorami, operačnými strediskami a neviem kým všetkým vytvorili zoznam vecí, ktoré treba zmeniť. Len to trvalo 7 rokov, kým sa to dostalo do paragrafového znenia, čiže ja sa cítim do istej miery v niektorých veciach spoluautorom.

Hromada vecí, ktoré by som si tam prijal vidieť, tam ešte nie je. Môžeme ich pridať, neviem, či náš opozičný hlas dôjde do neba, ale skúsime to zmeniť. Hromada z tých vecí je zmysluplná a mohla by zlepšiť výsledky. Takže merajme a vyžadujeme výsledky.

My máme síce veľa staníc, viac ako 321. Máme na to nejaký budget, máme nejaký počet telefonátov, počet výjazdov, počet kilometrov a otázka je, aké sú dojazdové časy? Koľko z tých pacientov, ktorých sme tam doviezli, sme správnym spôsobom potom liečili, že prežili tú našu starostlivosť. Toto by mali byť indikátory. Viete, čo napríklad nemáme zabezpečené? To, že posádka záchranky dovezie, príde heroický výkon, príde na miesto, stabilizuje pacienta, naloží ho do sanitky, dovezie ho na ten centrálny príjem a tam sa stopa, po tom pacientovi stráca, pretože netušia, či správne určili diagnózu. Pretože v tej chvíli sa informačný tok končí a oni nevedia, čo sa s ich prípadom stalo ďalej, že či prežil, neprežil, či ho dobre zastabilizovali, lebo nefunguje tá komunikácia medzi nemocnicou a tým pred nemocničnou starostlivosťou.

Pán Majerský, všimla som si, že vy ste chválili aj to, že už záchranky nepôjdu po poľných cestách. Čiže asi sa tamto plánovanie a to regionálne rozvrstvenie nejakým spôsobom mení. Tak skúsme ľuďom, ktorí žijú v regiónoch, kde to nie je jednoduché povedať, čo sa pre nich zmenilo.

František Majerský: Tá prechádzajúca sieť bola zlá, je to treba otvorené povedať, kritizovali ju všetci. Teraz musím povedať, že ten tím, ktorý na ministerstve na tom pracoval, tak si obehal naozaj všetky VÚC, ZMOS, všetkých zástupcov jednotlivých organizácií a obehal si tie body. Ja si myslím, že teraz je tá nová sieť v podstate nastavená dobre, určite prídu tlaky politické, lebo tie väčšinou pokazia aj tie reformy. „Že ja som tú záchranku tu mal 20 rokov a teraz bude v druhej dedine a ja chcem, aby tam bola, kde bola 20 rokov.“ Ale Žilinská univerzita to robila na základe dát. Jednoducho, keď sa posunie tá záchranka o 8 kilometrov, tak zlepšujú dostupnosť v danom regióne pre ďalších 5000 ľudí.

A to si už bude musieť komunikovať minister, lebo tie tlaky budú naňho. Ja si myslím, že nemajú ísť politické tlaky, má ísť o to, že reforma má byť, aby tá záchranka bola dostupná. Problém na Slovensku bol ten, že vy ste vyhrali pred šiestimi rokmi nejaké body a niektorí poskytovatelia spravili to, že na jeden bod dali všetkých 7 staníc. Oni mali byť rozmiestnené niekde inde, ale tým, že ušetríte nájom, tak sa dali všetky záchranky na jeden bod. Čo je, podľa mňa, nonsens. Takto to nemôže fungovať. Keď raz vyhráte bod v nejakej časti, tak tam si máte ten bod prenajať a odtadiaľ má tá záchranka vyrážať, aby bola dostupnejšia pre pacienta.

Čiže tá mapa bude hustejšia?

Tomáš Szalay: Bude hustejšia a bude dostupnejšia pre pacientov a bude to hlavne rýchlejšie. Čiže vo výsledku sa skrátia ti dojazdové časy. Musíme merať nejaký výsledok a doteraz sme ho za 20 rokov nemerali.

Aký by mal byť ten dojazdový čas vo finále, aby bol ideálny a aby bol hodný 21. storočia?

František Majerský: Hovorí sa, že pri tom kvintete, pri tých život ohrozujúcich stavoch je to do 8 minút. Ten pacient mal dostať tú prvotnú pomoc.

Či tam už je záchranár, alebo lekár, ale do 8 minút je to kľúčový ten čas pri infarkte, cievnych a mozgových príhodách a pod. Samozrejme, že sú stavy, kde naozaj tá záchranka by nemusela ani prísť, ale príde niekedy za polhodinu, ale pacientovi sa nič nestane, lebo ten má ťažkosti reálne dlhšie.

Toto je aj politická otázka, pretože, samozrejme, príde to do Národnej rady a tu je , priestor pre opozíciu, aby povedala, že áno, sme schopní sa postaviť nad to, že je to koaličný návrh a jednoducho sme schopní to podporiť. Čiže zachováte sa v tomto zmysle profesionálne, alebo budete politikárčiť?

František Majerský: Ja za seba poviem, že na tejto téme sa nemá politikárčiť, lebo je to život zachraňujúca vec. Hovorím za seba, keď neprídu pozmeňujúce návrhy - čo aj pán Taraba hovorí, že zmení 20 percent, 30 percent a zmení inak kritériá - tak za to zahlasujeme. Súhlasím s pánom Szalayom, že dalo by sa tam viac vecí doplniť, ale je to dobrá štartovacia línia do budúcnosti, lebo 18 rokov sa v podstate nič nerobilo na záchrannej zdravotnej službe.

Nestane sa nám, že v tom druhom kroku sa odohrá nejaká monopolizácia, keďže je tu percentuálny blokačný systém? Že by sa nám tu nejaká veľká zo zdravotníckych oligarchistických skupín k tomuto postavila a ovládala trh?

František Majerský: Treba povedať, že tá záchranka je veľký biznis. Každých šesť rokov tu je naozaj ťažký boj tých súkromných hráčov, teraz hovorím. Hlavne súkromných, lebo naozaj tu sme mali Falk, mali sme tu Lifestar Emergency, ktorý je najväčší poskytovateľ momentálne. Štátni poskytovateia nemajú dokopy ani 50 percent, majú 47 percent trhu. Počas covidu sa ukázalo, že ten štát by mal mať aspoň polovicu tej krajiny naozaj zabezpečenú. Pri tých kritických veciach štát vie garantovať a povedať, že tí tam musia ísť. Súkromníci to vtedy nerobili.

A ja si myslím, že sa teraz momentálne štátne záchranky zastabilizovali. Lebo sa predtým každého pol roka menil riaditeľ v štátnych záchrankách, na operačnom stredisku a tak. Teraz mám pocit, že tie štátne záchranky sa zastabilizovali a začínajú konečne robiť to, čo majú, že vedia investovať a vedia dobiehať tú konkurenciu súkromníkov. A ako to dopadne, ako bude nastavené výberové konanie, to je pre mňa veľmi zaujímavé, lebo doteraz to bola súťaž krásy. A ďalšia vec, my sme nesedeli ani v tej komisii. Ja preto hovorím, že malo by to byť transparentné. Ak rozhodujeme o 800 miliónov eur, tak musí tam byť, naozaj vedieť, kto v tej komisii sedí. Mala by byť tá komisia široká, to už je na ministrovi, ako sa rozhodne. A mal by potom za to brať prvú zodpovednosť, lebo zatiaľ sa bojím, že to dopadne ako súťaž krásy, ako to bolo predtým.

Tomáš Szalay: Pozrite sa, všetky záchranky sú nejakým spôsobom sprivatizované, aj tie štátne. Preto sa tam každú chvíľu mení riaditeľ, lebo tým, že tam tečie veľa peňazí, je to zaujímavá štátna firma, z ktorej sa dajú nejakým spôsobom optimalizovať výnosy. Čiže preto máme aj štátne záchranky.

Ja verím v súťaž poskytovateľov a v súťaž kvality. Výjazdové časy už dnes majú nejaký reakčný čas. Už dnes majú nejakú percentuálnu chybovosť pri vyhodnocovaní tých výjazdov, sťažností a podobne. Už dnes sa dá vyhodnotiť kvalita tých, ktorí dnes poskytujú tú starostlivosť a to by mali byť údaje, s ktorými vchádzajú do ďalšieho kola. Pretože ak niekto zamestnáva načierno ľudí, tam je obrovské množstvo čiernej práce.

Ak niekto nemá do dvoch minút tie výjazdy, ktoré by mal mať podľa zákona, že do dvoch minút od prijatia hovoru treba vyraziť, ale má trojminútové, štvorminútové, lebo to nemá dobre zorganizované. A tak ďalej, má veľa sťažností. Tak ten by nemal dostať možnosť pokračovať.

Ale máme merať nejaké kvalitatívne kritéria a v takom prípade, čím väčšia súťaž, tým lepšie pre pacienta.

Počkáme na to, ako tie parametre nastaví naozaj ministerstvo zdravotníctva. Dôverujete pánovi Šaškovi? Je to lepšie ako s pani Dolinkovou?

Tomáš Szalay: Určite je to lepšie ako s pani Dolinkovou. Pani Dolinková mala pekný instagram a rozprávala všeobecné frázy, ale skutek-utek.

Pri Šaškovi mám pocit, že váži dvakrát to, čo povie, aby netrepal do vetra. Akurát jeho ruky boli za tých šesť mesiacov, čo je vo funkcii, zviazané tým, že 99 percent svojej bdelej kapacity venoval odborárom.

Do konca marca, by mal minister predstaviť minimálne návrh koncovej nemocnice. Vieme, že tam boli Rázsochy, potom sa nám odrazu jedného dňa objavil Ružinov, kde by to malo byť z vášho pohľadu?

František Majerský: Ja neviem, akože my sme boli od začiatku za Rázsochy, máme tam pozemok ako štát. Čiže ja si myslím, že Rázsochy by boli rýchlejšie postavené. Ale zase poviem, že už nech sa dohodnú. My sme sa kvôli tomu aj bavili s ostatnými, že zvolajme okrúhly stôl všetkých koaličných a opozičných strán. Lebo ten projekt bude na 10 -12 rokov, kým sa to reálne dostavia a že by sme sa nakoniec dohodli. Ale nech sa začne stavať v Bratislave, lebo je to už naozaj smiešne. To treba povedať otvorene, že trikrát boli za Rázsochy, trikrát zrušili Rázsochy a teraz zase zrušili Ružinov a zase uvažujú, že sa vrátia na Rázsochy.

My sme počuli aj o verzii východnej časti Bratislavy, čiže pán Szalay, aké sú tie vaše najhorúcejšie informácie?

Tomáš Szalay: Nemám inú informáciu, ako tá Rača. Teda v Rači by mohla byť tá nemocnica, ak by to staval silový rezort, ak by to išlo napríklad pod hlavičkou ministerstva obrany, tak ako prešovská nemocnica, tak by to mohlo ísť aj rýchlejšie, lebo oni majú rýchlejšie procesy. Zároveň by sme našli aj peniaze, lebo by sme dosiahli dve percentá na obranu. Čiže teoreticky by to mohlo byť aj tam, ale naozaj súhlasím s kolegom, že to musí byť rýchlo rozhodnuté, lebo keď sme videli tú vizualizáciu v lete minulého roku, ktorú pani Dolinková ukázala: „Aha, Ružinov! Tadá! Tak tam bol zároveň predpokladaný dátum dokončenia rok 2038. A teraz berte do úvahy, že sme o rok starší a začíname znovu na zelenej lúke, lebo netušíme, čo ideme stávať. Nerobme si ilúzie, že do tej nemocnice sa dostaneme skôr ako niekedy na dôchodku."

Beata
Balogová

Šéfredaktorka

Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu. Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám. Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.

Vyskúšať predplatné