Úhyn kráv pri slintačke a krívačke nie je vysoký, dosahuje približne päť percent.
„Problémom je však chorobnosť. Ak zvieratá prídu do kontaktu s vírusom, všetky ochorejú,“ vysvetľuje v rozhovore profesorka Anna Ondrejková z Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach.
V rozhovore pre denník SME objasňuje, prečo je návrat slintačky a krívačky po päťdesiatich rokoch na Slovensko takým problémom. Vysvetľuje tiež, kde sa vírus vzal a aký dosah na farmy i krajinu môže mať.
Hlavný veterinárny lekár Martin Chudý chce stavať brody, aby sa zastavilo šírenie slintačky a krívačky. Čo to vlastne je?
Je to miesto vstupu na farmu, ktoré by bolo stále kontrolované a napustené dezinfekčným roztokom, cez ktoré vojde a vyjde každé vozidlo. Dezinfekčný brod platí aj pre ľudí, ktorí na farme pracujú, alebo tých, ktorí tam prichádzajú. Každá farma by mala mať takýto dezinfekčný brod.
Ako vyzerá? Máme si to prestaviť, ako jamu s dezinfekciou?
Áno, je to akoby vyhĺbená jama. Musí byť prispôsobená veľkosti vstupnej brány na farmu tak, aby autá, ktoré tam prechádzajú cez ňu prešli každým jedným kolesom. Tak, aby bolo auto dezinfikované. Práve pri nákazách ako slintačka a krívačka sa môže veľmi často vírus preniesť aj týmto spôsobom.
Veterinárny lekár hovoril aj o brodoch na okresných cestách, čo to je?
V súčasnosti sú omnoho sofistikovanejšie, moderné brody. Sú už rovno pripravené umiestniť na cestu. Mnohé sú vybavené aj sprchami a podobne.
Ako vyzerajú, ako veľká plochá vanička?
Presne tak, vyzerajú ako plochá vanička, ktorá sa nebude dať obísť, cez ktorú auto úplne prejde.
V okresoch Dunajská Streda a Komárno sa zakázal aj vstup do lesa. Ktoré zvieratá by sa mohli nakaziť?
