BRATISLAVA. Kauza pre štát nevýhodného predaja platinových sít sa vrátila na prvostupňový súd.
Ako vyplýva z rozpisu Mestského súdu Bratislava I, na stredu 26. marca v tejto veci vytýčil hlavné pojednávanie. Bývalý Okresný súd Bratislava I pritom už v januári 2018 uznal v tejto kauze za vinného znalca z oblasti strojárstva Ondeja Baloga.
Posudzoval konanie znalca
Podľa verdiktu súdu si vo väzení mal odsedieť 10 rokov za trestný čin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku a prečin nepravdivého znaleckého posudku. Bývalého vedúceho služobného úradu Správy štátnych hmotných rezerv Juraja Lettricha spod obžaloby, naopak, súd oslobodili.
Ondrej Balog podal voči verdiktu na mieste odvolanie, rovnako aj prokurátor proti oslobodeniu Juraja Lettricha. Tretieho obžalovaného Jána Koritka súd vtedy vyčlenil na samostatné konanie.
Kauza platinové sitká sa vrátila na prvostupňový súd Čítajte Odvolací Krajský súd v Bratislave však následne v októbri 2019 verdikt zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Opätovný proces mal pôvodne začať už v októbri 2024, jednému z obžalovaných však zomrel obhajca a advokát ďalšieho obžalovaného sa ospravedlnil z dôvodu zahraničnej cesty. Prípad má zároveň na starosti nový zákonný sudca.
Podľa odôvodnenia odsudzujúceho rozsudku z roku 2018 sa znalec Ondrej Balog dopustil trestného činu, prostredníctvom ktorého bola štátu spôsobené škoda veľkého rozsahu. Vtedajší predseda senátu sa odvolal na stanovisko Ústavu súdneho inžinierstva, ktorý posudzoval konanie znalca. „Porušil všetky povinnosti znalca, ktoré sa porušiť dali,“ uviedol.
Predaj platinových sitiek
Bez nepravdivého posudku, ktorý hodnotu sít podhodnotil, by podľa súdu nebolo možné spáchať trestný čin v súvislosti z predajom sít. Naopak, Jozef L. podľa súdu nemal z titulu svojej funkcie v kompetencii predaj sít. Tiež poukázal na to, že v prípade nebol pôvodne obvinený a orgány činné v trestnom konaní mu obvinenie vzniesli až po silnej medializácii prípadu.
„Nepochybne sa trestný čin stal, majú ho však na svedomí iné osoby,“ uviedol v roku 2018 predseda senátu s tým, že súd môže rozhodovať len o tých osobách, ktoré sú uvedené v obžalobe.
Podľa obžaloby v prípade predaja platinových sitiek obžalovaní nenakladali s majetkom štátu s maximálnou hospodárnosťou. Namiesto toho účelovo pribrali do konania znalca z odboru strojárstvo. Ten podľa výsledkov policajného vyšetrovania stanovil všeobecnú hodnotu platinových sitiek na 81 720 eur.
K nízkej hodnote dospel tak, že sa v znaleckom posudku z 29. marca 2011 nezaoberal tým, že sitká sú z drahých kovov, a to s obsahom 90 až 95 percent platiny a päť až 10 percent ródia. Pri elektronickej aukcii z júla 2011 tak boli podhodnotené.
Slovenská republika zastúpená Správou štátnych hmotných rezerv uzavrela potom kúpnu zmluvu s bratislavskou spoločnosťou v hodnote 667 656 eur. Reálna hodnota platinových sitiek však podľa polície na trhu predstavovala najmenej 2 895 490 eur.
Na predaj platinových sitiek upozornila televízia Markíza. Sitká, ktoré Správa štátnych hmotných rezerv ponúkala v elektronickej aukcii v júli 2011, obsahovali 92 percent platiny a osem percent ródia.
Gram platiny stál v tom čase podľa informácií Markízy 38 eur a gram ródia 43 eur. Cena za gram zliatiny tak bola 38,50 eura. Štát však za gram zliatiny dostal 10,60 eura, čo je asi štvrtina z trhovej ceny.
