BRATISLAVA. Za posledný rok neprečítalo ani jednu knihu 44 percent Slovákov. Vyplynulo to z prieskumu agentúry NMS, ktorý vykonávala od 12. do 17. marca na vzorke 1 041 respondentov pri príležitosti marca ako mesiaca knihy.
Aspoň jednu knihu prečítala viac ako polovica súčasníkov prieskumu, z čoho sú výrazne viac zastúpené ženy a staršie generácie.
Agentúra podotkla, že napriek narasatajúcej digitalizácii ostáva tlačená kniha medzi čitateľmi najobľúbenejšou formou čítania.
„Čítanie kníh je nielen zdrojom informácií a zábavy, ale rozvíja aj kritické myslenie, empatiu a predstavivosť. V čase rýchlych digitálnych médií zostáva čítanie kníh dôležitým prvkom vzdelávania a kultúrneho rozvoja spoločnosti,“ zdôraznila agentúra NMS.
Nedostatok času aj nuda
Prieskum ukázal, že medzi ľuďmi, ktorí nečítajú, sa nachádzajú najmä muži, ľudia vo veku 45 až 60 rokov, teda ľudia z Generácie X, ľudia s nižším vzdelaním, z východného Slovenska a z najmenších slovenských obcí do tisíc obyvateľov.
Ako najčastejší dôvod, prečo respondenti nečítajú knihy, uviedli nedostatok času. Tretina z nich priznala, že ich čítanie nebaví.
Z prieskumu ďalej vyplynulo, že väčšina čitateľov prečítala za uplynulý rok maximálne päť kníh. Približne jeden z desiatich opýtaných pritom zvládol prečítať do desať kníh, a siedmim percentám respondentov sa podarilo prečítať do 20 kníh. „Medzi ozajstných knihomoľov, ktorí za posledných 12 mesiacov prečítali viac ako 20 kníh, patrí šesť percent populácie,“ priblížila agentúra.
Ženy čítajú viac
Výsledky prieskumu súčasne hovoria o tom, že ženy čítajú výrazne viac ako muži, pričom takmer pätine z nich sa za posledný rok podarilo prečítať 11 a viac kníh.
„Pre porovnanie, rovnaké množstvo stihlo prečítať len necelých osem percent mužov. Spomedzi generácií najčastejšie stretnete s knihou v ruke najstarších Slovákov. Druhou z generácií, kde nájdete najväčší počet čitateľov, sú najmladší ľudia z Generácie Z,“ spresnila agentúra a dodala, že väčšina z nich sú len občasní čitatelia, nakoľko počas roka prečítali jednu až päť kníh.
Na čítanie knihy si podľa prieskumu nájdu najčastejšie čas vysokoškolsky vzdelaní Slováci. Takmer 40 percent z nich prečítalo za posledný rok viac ako šesť kníh a viac ako pätina nad 11 kníh.
Darčeky aj knižnice
Prieskum ďalej hovorí o tom, že najčastejším spôsobom, akým sa ľudia dostávajú ku knihám je ich kúpenie. Zvyčajne tak nečakajú na to, že knihu dostanú ako dar alebo si ju požičajú.
„Necelých 40 percent čitateľov ich zvykne dostávať darom, tretina sa vracia aj ku knihám, ktoré má doma vo vlastnej knižnici. Návšteva verejnej knižnice je u čitateľov najmenej využívaným spôsobom získania knihy,“ priblížila agentúra NMS s tým, že knižnice využíva pätina z opýtaných. Za knihu nemá podľa prieskumu problém utratiť peniaze ani najmladšia generácia, a teda Generácia Z.
„ Až 81 percent z nich si kupuje knihy pre seba. Je to najviac spomedzi všetkých generácií. Najväčší čitatelia, staršie generácie, v porovnaní s ostatnými častejšie dostávajú knihu do daru,“ doplnila agentúra.
Dominujú klasické knihy
Prieskumom sa ďalej zistilo, že aj napriek čítačkám či audioknihám klasické knihy najradšej číta 93 percent z čitateľov. Čítačky uprednostňuje päť percent z nich a audioknihy preferujú necelé tri percentá čitateľov.
Ak ide o nákup kníh, tak E-shop súperí s kamenným obchodom. Prieskum ukázal, že približne tretina opýtaných najčastejšie nakupuje knihy v kamenných predajniach. „Porovnateľné množstvo zvolí skôr e-shop. E-shopy o niečo viac uprednostňujú mileniáli, a teda ľudia vo veku od 29 do 44 rokov, vysokoškolsky vzdelaní a obyvatelia stredného Slovenska,“ doplnila agentúra NMS s tým, že návštevu kníhkupectva uprednostňujú najmä ženy, ľudia nad 61 rokov a ľudia so stredoškolským vzdelaním.
„Antikvariáty či služby na sprostredkovanie predaja využíva minimum ľudí. Približne štvrtina knihy vôbec nekupuje a dostáva sa k nim iným spôsobom,“ uzavrela agentúra.
