BRATISLAVA. Slovensko zaplavili dezinformácie v súvislosti so slintačkou a krívačkou. Upozornila na to nezisková organizácia Hoaxy a podvody.
Ako podotkol jej zakladateľ David Púchovský, na Slovensku sa rozšírila choroba slintačky a krívačky a spolu s ňou sa rozšírili aj hoaxy.
V slovenskom informačnom priestore sa začali šíriť naratívy o tom, že slintačka a krívačka neexistuje, alebo, že sa na Slovensku nešíri.
Ďalším hoaxom, na ktorý Púchovský upozornil je, že slintačka a krívačka bola umelo vypustená na Slovensko a Maďarsko, lebo tieto krajiny nesúhlasia s aktuálnou politikou Bruselu.
Zaznievajú tiež výroku, že slintačka a krívačka prišla z Ukrajiny, alebo tiež to, že bola umelo vypustená na Slovensko, aby stratilo sebestačnosť a ľudia museli nakupovať mäso zo Západu.
„Slintačka a krívačka je choroba, ktorá nepochádza z Európy, jej domovom je Stredný východ a severná Afrika. Najčastejšie sa však do Európy dostáva cez Turecko alebo Rusko. V nedávnej minulosti touto chorobou hospodárskych zvierat bola najviac postihnutá Veľká Británia v roku 2001. Vtedy muselo byť utratených až desať miliónov kusov zvierat. Od roku 2002 bola táto choroba v Európe hlásená iba v Rusku, Turecku a Veľkej Británii. Ázijská časť Turecka je však permanentne ohrozená epidémiou,“ priblížil Púchovský a doplnil, že najväčšia pandémia v rokoch 1937 až 1939 postihla niekoľko miliónov chovateľov vo Francúzsku, Nemecku, Holandsku, Československu, Poľsku a Belgicku.
Ako pripomenul, počas tejto pandémie v Nemecku vyvinuli vakcínu, ktorá v neskoršom období utlmila ohniská nákazy po celej Európe, no jej používanie bolo v 80. rokoch po rozsiahlej analýze obmedzené v rámci EÚ len na krízové situácie po prepuknutí nákazy.
„V roku 2025 boli postihnuté doteraz tri štáty EÚ – Nemecko, Maďarsko a momentálne Slovensko. Okrem priameho prenosu vírusu kontaktom chorého zvieraťa so zdravým sa šíri najmä nepriamym prenosom, napríklad krmivom, podstielkou, hnojom, močovkou, dopravnými prostriedkami či prachom, a to aj na väčšie vzdialenosti,“ spresnil Púchovský s tým, že až do úplného vyšetrenia, ktoré sa v rámci EÚ vykonáva pri každom výskyte, je možná ktorákoľvek cesta prenosu.
Púchovský súčasne pripomenul, že Slovensko nie je v produkcii mäsa potravinovo sebestačné, a že hovädzí dobytok pokrýva približne 65 percent domácej spotreby. Hydina pokrýva približne 60 percent, bravčové mäso 40 percent, a ďalšie, ovčie či kozie, pokrýva 30 percent spotreby.
„Dlhodobo negatívny vplyv na potravinovú sebestačnosť má vysoká cena vstupov do domácej produkcie a najnovšie vyššie dane a poplatky v rámci schválenej konsolidácie. Preto je Slovensko dlhodobo odkázané na dovoz zo zahraničia,“ uzavrel Púchovský.
