BRATISLAVA. Pred rokom bol jedným z hlavných obhajcov nových trestných kódexov. V nedeľu v televízii TA3 Tibor Gašpar zo Smeru povedal, že minulý rok napriek trestnej novele, ktorá zmiernila tresty, klesol počet trestných činov o 9500, a teda že opozícia bezdôvodne strašila.
To, čo Gašpar opisuje ako pokles kriminality, je v skutočnosti pokles počtu trestných činov, ktoré dokázala polícia odhaliť. Môže to znamenať pokles kriminality, ale aj zníženú schopnosť polície ju odhaľovať a objasňovať.
Bližší pohľad na čísla vzbudzuje pochybnosti, či štát nemá po zmenách, ktoré zaviedol minister vnútra Matúš Šutaj Eštok z Hlasu v polícii, teraz problém zisťovať a objasňovať najmä závažnejšiu kriminalitu.
Najskôr však o kriminalite trochu širšie. V bohatých štátoch, medzi ktoré patrí aj Slovensko, je trendom, že celková kriminalita skôr klesá. Jej pokles spôsobila aj pandémia.
V roku 2022 počet zistených trestných činov mierne stúpol a v roku 2024 dramaticky klesol.
Môže za to najmä trestná novela, ktorá významne zvýšila hranicu škody pre trestné činy. Napríklad hranica škody, od ktorej sa čin považuje za daňový podvod, bola 2660 eur, dnes je už 20-tisíc eur. Pod touto hranicou nejde o trestný čin, ale o priestupok.
Zo štatistiky tak vypadla významná časť skutkov, ktoré boli pôvodne považované za trestný čin, ale dnes už nie sú.
Najviac poklesol počet ekonomických trestných činov a krádeží, ktorých sa priamo dotkla novela.
NAKA ubrala tempo
Denník SME sa pozrel aj na to, ako sa po mesiacoch menil počet zistených a objasnených trestných činov od nástupu Šutaja Eštoka do funkcie, a aký na to malo vplyv zrušenie NAKA či novela trestných kódexov.
