BRATISLAVA. Koalícii vyčítajú, že ignoruje rokovania lídrov Francúzska či Británie o zvýšení európskej bezpečnosti, no zároveň nežiadajú čo najrýchlejšie zvýšiť výdavky na obranu.
Spoločné vyhlásenie lídrov opozície Michala Šimečku za Progresívne Slovensko, Milana Majerského z KDH a Branislava Gröhlinga z SaS po rokovaní s koalíciou v prezidentskom paláci pôsobí, že je v príkrom rozpore s ich doterajšou víziou slovenskej bezpečnostnej politiky.
Všetci traja tvrdia, že nateraz nie sú za zvyšovanie výdavkov na obranu. Zaznelo, že prípadnú zmenu postoja časť z nich -KDH a SaS - podmienila tým, že limit dvoch percent HDP musia najskôr zvýšiť tí členovia NATO, ktorí ich na obranu stále nedávajú.
Zároveň má podľa opozície najskôr minister obrany Robert Kaliňák zo Smeru predstaviť podrobný plán obranných výdavkov a musí vzniknúť parlamentný výbor, ktorý výdavky bude kontrolovať. Vyslovili sa tak KDH a SaS.
Šimečka dvakrát v mediálnom výstupe povedal, že Kaliňák "funguje ako nákupná maniačka a berie, čo prvé vidí".
Strana Slovensko, ktorú prezident na stretnutie nepozval, sa k zvyšovaniu výdavkov na obranu neprihlásila vôbec. Gábor Grendel oznámil, že stačí, ak Kaliňák bude transparentne nakupovať so súčasným rozpočtom.
Jedinou z významnejších opozičných strán, ktorá sa v stredu k potrebe zvyšovania výdavkov do obrany prihlásila tak, ako doteraz, boli mimoparlamentní Demokrati.
"Jednoznačne podporujeme postupné zvyšovanie obranných výdavkov Slovenskej republiky, a to najmenej o 0,2 percenta HDP každý rok, až na úroveň najmenej troch percent," tvrdí predseda strany a bývalý minister obrany Jaroslav Naď. Pripomenul, že aj potom bude Slovensko míňať menej než mnohé krajiny na východnom krídle NATO.
Vláda ani prezident Peter Pellegrini, nie sú závislí od podpory opozície pri formulovaní zahraničnej a bezpečnostnej politiky, aj pozícia opozície však dotvára postoj Slovenska. Veľvyslanci o nej informujú vlády spojencov.
NATO už o tri mesiace čaká historický summit v holandskom Haagu. Koncom júna sa majú členské štáty dohodnúť na zvyšovaní výdavkov a zároveň si vypočujú, akú pozíciu k NATO zaujme nová americká administratíva Donalda Trumpa.
1. Čo presne opozičné strany povedali o zvyšovaní výdavkov na obranu?
PS, KDH a SaS zhrnuli v stredu svoje postoje k výdavkom na obranu po stretnutí v prezidentskom paláci na tlačovom brífingu:
Michal Šimečka, predseda Progresívneho Slovenska:
Michal Šimečka (zdroj: SME/Jozef Jakubčo)"Investície do obrany budú musieť v rámci celej Európy rásť. Boli na to prijaté aj rozhodnutia na úrovni Európskej rady.
Mňa zaujíma, aký má pán Kaliňák plán na rozvoj svojho rezortu, aby bolo jasné, ako má vyzerať modernizácia ozbrojených síl. To nevidíme.
Minister Kaliňák len nakupuje - môže to stáť osem miliárd, ale nie je v tom žiadny systém - funguje ako nákupná maniačka a berie, čo prvé vidí, a my chceme vidieť nejaký plán. Potom sa môžeme s vládou rozprávať o dlhodobom zvyšovaní a raste výdavkov na obranu."
Milan Majerský, predseda KDH:
Predseda KDH Milan Majerský. (zdroj: SME/Jozef Jakubčo)"KDH je štátotvorná strana a záleží nám na obrane a bezpečnosti obyvateľov Slovenska. Sme za to, aby sme posilnili kooperáciu európskych krajín v obrane a spoločnej bezpečnosti.
Je dôležité, aby sme zostali na platforme NATO. Treba si však položiť otázku, čo bude potom, ak by USA vycúvali z NATO. Potom treba vybudovať silný bezpečnostný mechanizmus európskych krajín, ktorého chceme byť súčasťou.
Čo sa týka dvoch percent výdavkov HDP na obranu, aj ostatné krajiny, ktoré neplnia tento záväzok, by si mali vstúpiť do svedomia. To je prvá kľúčová vec.
Potom začne nutnosť rásť v týchto výdavkoch o 0,2 percenta HDP ročne. Toto je však hudba budúcich debát. Dohodli sme sa, že nechceme vysielať vojská na územie Ukrajiny, a zhodli sme sa na tom koalícia aj opozícia.
Výdavky duálneho významu musia byť zadefinované jasne a zreteľne. Mali by to byť mosty, nemocnice, cesty. KDH záležalo, aby bolo stransparentnené, kam idú tieto peniaze a či sa vyberajú dodávatelia transparentne. Navrhli sme vznik výboru, ktorý by tieto výdavky kontroloval.
Minister obrany, školstva musia dávať dôraz na civilnú ochranu a brannú výchovu v školách."
Branislav Gröhling, predseda SaS:
Branislav Gröhling, predseda strany Sloboda a Solidarita. (zdroj: SME/Jozef Jakubčo)"Mali by sme sa zapojiť do strategickej diskusie na budovanie európskej obranyschopnosti. Požiadal som prezidenta, aby deklaroval naše zotrvanie v NATO a budovanie NATO, aby nepodrýval našich spojencov a boli súčasťou organizácie a boli za zachovanie tejto organizácie.
Za SaS sme deklarovali, že by sme mali zostať na dvoch percentách výdavkov HDP. V súčasnosti, keď aj ostatné krajiny nedosahujú úroveň dvoch percent HDP, by sme mali zotrvať na tejto podmienke.
Až potom môžeme pristúpiť k debate zvyšovania výdavkov. Uvedomujeme si, že bezpečnosť je veľmi dôležitá. Požiadali sme ministra Kaliňáka, či nezvažuje, aby bola vytvorená nejaká komisia alebo výbor, kde budú zástupcovia politických strán.
Chceli by sme, aby bol prezentovaný dlhodobý plán na budovanie armády a jej rozvoja."
2. O čo ide v postoji PS?
Aj keď sa zo spoločnej tlačovky opozície sa teraz javí, že zvyšovanie výdavkov na obranu podmieňuje tým, že dve percentá HDP na obranu budú míňať aj tí členovia NATO, ktorí túto úroveň doteraz nedosiahli, pred dvomi mesiacmi poslanec a expert strany pre zahraničnú politiku a bezpečnosť Tomáš Valášek tvrdil, že "neposilnenie vlastnej obrany by urobil len hazardér a diletant".
Valášek v januári - v čase inaugurácie amerického prezidenta Trumpa - tiež vyslovil, že by stavil nemalú sumu peňazí na to, že Slovensko bude najhoršou krajinou na východe aliancie vo výdavkoch na obranu. Progresívne Slovensko neskôr vysvetlilo, že strana na podmienke porovnania výdavkov na dve percentá netrvá.
Plány vlády:
- Minister obrany Robert Kaliňák v stredu oznámil, že vláda zvažuje zvýšenie výdavkov na obranu tempom 0,2 percenta HDP ročne, až kým nedosiahne tri percentá HDP.
- V súčasnosti Slovensko míňa na obranu dve percentá HDP.
- Zvýšenie o jedno percento nechce ministerstvo obrany dosiahnuť investíciami do vojenských systémov. Do výdavkov na obranu zahŕňa civilné projekty, ktoré majú slúžiť aj pri obrane krajiny (nemocnica v Prešove či oprava mostov).
Odhady NATO za rok 2024 na jeseň predpokladali, že Slovensko dosiahne dve percentá HDP. Skutočné výdavky zatiaľ nezverejnilo.
Ďalším problémom pre PS bolo v januári investovanie do projektov tzv. duálneho významu. Ide o projekty, ktoré slúžia na civilné využitie, ale v čase bezpečnostnej krízy pomôžu aj obrane krajiny. Minister Kaliňák sa zameriava najmä na výstavbu novej nemocnice v Prešove či opravy mostov.
Valášek to označil za fiktívne výdavky na obranu, ktoré v skutočnosti slúžia na investície pre iné rezorty.
Po stredajšom stretnutí v prezidentskom paláci sa už Progresívne Slovensko kriticky k takýmto typom výdavkov nevyjadrovalo.
Jediná strana, ktorá aj po stretnutí žiadala, aby peniaze na obranu smerovali výhradne na nákup vojenskej techniky, bola SaS. KDH duálne projekty podporilo.
3. V čom je problém pri podmienkach opozície?
Prvou podmienkou KDH a SaS na zvýšenie rozpočtu na obranu je, aby všetky členské štáty NATO najskôr dosiahli výdavky na obranu vo výške dvoch percent ich HDP podľa doterajších dohôd v NATO.
Členskými krajinami NATO je 32 štátov, z ktorých podľa jesenných odhadov aliancie z roku 2024 požiadavku neplní osem - Chorvátsko, Portugalsko, Kanada, Belgicko, Luxembursko, Slovinsko a Španielsko.
Ani jedna z týchto krajín na rozdiel od Slovenska nie je hraničnou krajinou NATO s Ukrajinou, Bieloruskom alebo s Ruskom.
Z krajín najbližšie k vojenskému konfliktu na Ukrajine - Fínska, pobaltských štátov, Poľska, Maďarska, Rumunska a Bulharska - je práve Slovensko najslabším článkom, na obranu míňa najmenej peňazí.
Ani jedna z opozičných strán v stredu podrobnejšie nevysvetlila, prečo si stanovila práve takúto podmienku.
Odhad výdavkov členských krajín NATO na obranu za rok 2024. Zdroj: NATO (zdroj: SME/NATO)Druhou podmienkou opozície je, že minister obrany musí predložiť plán výdavkov.
Požiadavka nie je nová, dlhodobo ju od vlád žiadajú opozičné strany, aby bránili nekoncepčnému míňaniu peňazí na také systémy, ktoré nie sú pre slovenskú obranu prioritou.
Minister Kaliňák v stredu tvrdil, že predstaví, čo sa má skrývať za výdavkami do budúcna, aby "bolo jasné, čo sa má kupovať a realizovať".
Bez ohľadu na splnenie tohto záväzku však členské štáty NATO budú pod tlakom, aby obranné rozpočty zvyšovali.
"Kto nebude zvyšovať výdavky na obranu, môže čakať telefonát od milého muža z Washingtonu," povedal nedávno na Slovensku generálny tajomník NATO Mark Rutte. Mienil tým amerického prezidenta Trumpa.
4. Ako k zvyšovaniu rozpočtov na obranu pristupujú východní členovia NATO?
Predpokladá sa, že americká administratíva bude požadovať zvýšenie výdavkov na obranu členských krajín NATO najmenej na tri percentá HDP.
Švédsko už oznámilo, že do roku 2030 rozpočet zvýši na 3,5 percenta HDP. Spojené kráľovstvo chce tri percentá dosiahnuť do roku 2033. Francúzsko chce dosiahnuť 2,5 percenta do roku 2027 a tri percentá v ďalších rokoch.
Rast výdavkov plánujú aj pobaltské štáty, ktoré už teraz patria medzi krajiny s najvyššími rozpočtami na obranu v pomere k ich HDP. Litva chce dosiahnuť päť až šesť percent HDP so začiatkom roku 2026, Lotyšsko má za cieľ päťpercentný rozpočet.
Lídrom výdavkov na obranu v celej aliancii je dnes Poľsko, ktoré v minulom roku vyčlenilo na obranu 4,12 percenta HDP. Vo februári poľský prezident Andrzej Duda oznámil, že v aktuálnom roku sa výdavky ešte zvýšia na 4,7 percenta HDP.
Česká vláda začiatkom mesiaca schválila každoročné zvyšovanie rozpočtu na obranu o 0,2 percenta HDP až do roku 2030. Výdavky by potom mali prekročiť tri percentá hrubého domáceho produktu.
Maďarsko podľa odhadov za minulý rok minulo 2,11 percenta HDP. Rozpočet Maďarska zostal na rok 2025 približne v rovnakej výške. Bulharsko chce do troch rokov zvýšiť výdavky na 2,5 percenta, Rumunsko má zámer dosiahnuť tri percentá do dvoch rokov.
Stanovisko iniciatívy Mier Ukrajine k postoju opozície:
Opozičné strany Progresívne Slovensko, KDH a SaS odmietajú zvýšenie výdavkov na obranu a nechcú vysielať vojakov na Ukrajinu. Ich predsedovia to uviedli po stretnutí s prezidentom Petrom Pellegrinim.
V čase, keď naši spojenci posilňujú svoje obranné kapacity a jednotu voči hrozbám z východu, slovenská opozícia sa rozhodla otočiť chrbtom k realite.
Argument, že niektoré krajiny NATO nedosahujú ani dve percentá HDP na obranu, ignoruje zásadný fakt: väčšina členov na východnom krídle NATO vrátane napr. aj Bulharska, plánuje zvýšiť svoje výdavky na 2,5 percenta HDP.
Táto pasivita a neochota prevziať zodpovednosť za bezpečnosť našej krajiny je zarážajúca. Kým naši susedia a spojenci chápu potrebu posilňovať obranu v reakcii na rastúce hrozby, slovenská opozícia sa utieka k populistickým vyhláseniam a alibistickým postojom.
Slovensko si zaslúži lídrov, ktorí budú stáť pevne pri svojich spojencoch a nebudú váhať investovať do bezpečnosti našich občanov.
Kladieme si otázky, či opozícia vie, čo robí, či má plán, ako ochrániť obyvateľov tejto krajiny, a či rozumie, že týmto gestom odmieta byť súčasťou koalície ochotných.
Článok vyšiel v rámci projektu Iniciatíva východnej hranice (TEFI) financovaného Európskou úniou.
Beata
Balogová
