BRATISLAVA. Kým v roku 2035 bude Slovensko potrebovať takmer 43-tisíc sestier, bude ich mať len vyše 40-tisíc, predpokladá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. O ďalších desať rokov, v roku 2045, podľa nej už bude chýbať sedemtisíc sestier.
Zvrátiť trend nepomôžu ani vyššie platy, ktoré už dnes sestry majú na úrovni svojich českých kolegýň, upozorňuje rada.
Nepomôžu ani záujemkyne o štúdium na zdravotníckych školách, ktoré dnes v niektorých mestách neberú, lebo pre ne nemajú triedy. Slovensko nezachránia ani sestry z Ukrajiny, lebo v minulých rokoch ich neprijalo pre administratívne prekážky, a tak odišli ďalej na západ.
Rada, ktorá je podľa ústavy nezávislým orgánom monitorovania a hodnotenia vývoja hospodárenia Slovenskej republiky, vo štvrtok zverejnila prognózu vývoja počtu sestier do roku 2050.
Za sestry analýza považuje zdravotné a praktické sestry, zdravotníckych asistentov a pôrodné asistentky.
"V našej analýze používame na všetky druhy 'sesterských' profesií pojem 'sestra+', hoci vnímame rozdiely vo vzdelaní i v kompetenciách medzi jednotlivými profesiami," píšu jej autori, analytici rady František a Zuzana Múčkovci.
"Sestra+ neexistuje nikde v Európskej únii," oponuje šéfka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Iveta Lazorová.
Praktická sestra a zdravotnícky asistent podľa nej nie sú sestrami, lebo na to nemajú kvalifikáciu. Majú len strednú školu s maturitou, a nie vysokú školu, ako dnes už musia mať sestry.
V článku sa dočítate
- prečo sú sestry pre zdravotníctvo kľúčové,
- prečo 40 percent absolventiek zdravotníckych škôl nenastúpi do zdravotníctva,
- prečo školy neberú všetky záujemkyne o túto profesiu.
Zhoršená dostupnosť liečby
"Skutočným problémom dostupnosti zdravotnej starostlivosti bude skôr vývoj počtu zdravotných sestier ako lekárov," píšu analytici rady.
Lekárov bude podľa ich dát v budúcnosti pribúdať, dokonca ich bude viac, než aký bude po nich dopyt. U sestier možno nasledujúcich 25 rokov očakávať opačný trend. Bude ich treba čoraz viac, ale bude ich každý rok menej.
Viac lekárov, ako bude Slovensko potrebovať, bude mať v roku 2048, prognózuje rada.
Negatívny trend u sestier sa začne podľa analytikov oveľa skôr, možno ho očakávať v ďalšom desaťročí. Múčka očakáva, že už okolo roku 2032 bude menej sestier, ako bude systém potrebovať.
Čo najviac hnevá zdravotné sestry? Nie sú to peniaze Čítajte Dnes je na Slovensku 39 336 sestier, ich počet bude podľa rady mierne rásť ešte do roku 2032, keď by ich malo byť 40 904. Potrebných však vtedy bude 41 124 sestier. Nepomer medzi počtom sestier a dopytom po nich bude v ďalších rokoch stále rásť.
Prezidentka komory sestier s odhadom nesúhlasí. "Už dnes je akútny nedostatok sestier," vraví Lazorová.
V najvyspelejších krajinách sveta združených v Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) je priemer počtu sestier na tisíc obyvateľov 8,4, u nás je to len 5,5 sestry. "Chýba nám viac než 13-tisíc sestier," vraví šéfka komory.
Múčkovci za jeden z kľúčových faktorov považujú starnutie obyvateľstva. Zjednodušene - čím bude podiel seniorov vyšší, tým bude treba viac sestier a lekárov.
Sestry v číslach podľa rady
- Počet (2025): 39 336
- Počet chýbajúcich sestier (2045): 7000
- Priemerný plat: 2070 eur v hrubom
- Násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve: 1,45
Zdroj: RRZ
Preto sa podľa štúdie bude čoraz viac zdravotníkov presúvať z nemocníc do zariadení dlhodobej starostlivosti. Pre predlžujúci sa vek dožitia bude rásť počet starších obyvateľov, ktorí budú potrebovať starostlivosť v nejakom ústavnom zariadení.
Je to aj jedna z hlavných myšlienok reformy nemocníc od čias ministerky zdravotníctva za Smer Andrey Kalavskej, ktorá sa snaží vyčleniť viac zariadení na dlhodobú starostlivosť. Mnohé nemocnice, ktoré sa nimi majú stať, sa však tomu bránia.
"Ľudia si povedia: Keď nebudú sestry, lekár si to urobí aj bez sestry. Áno, urobí, ale ľudia budú čakať na to, kým lekár urobí sesterskú robotu. A tak neošetrí 1800 ľudí, ale len povedzme 1600," vysvetľuje Múčka dosah nedostatku sestier. Bude sa tak podľa neho zhoršovať dostupnosť starostlivosti.
"Lekár môže odoberať krv a realizovať viacero výkonov, ktoré majú v kompetencii sestry, ale nie je to jeho primárna úloha," vysvetľuje Lazorová. "Jeho úlohou je diagnostikovať a predpisovať liečbu."
Platy sú vyššie, stále to nestačí
V nasledujúcich rokoch začnú do dôchodku odchádzať generačne silné ročníky sestier.
"Sestry, na rozdiel od lekárov, pomerne striktne uplatňujú odchod veku do dôchodku k času dovŕšenia dôchodkového veku," upozorňujú Múčkovci. Mnohí lekári na rozdiel od väčšiny sestier pracujú aj dlho po dosiahnutí dôchodkového veku.
Trend bude podľa analytikov v nasledujúcich rokoch trochu spomaľovať rastúci vek odchodu do dôchodku a najmä fakt, že ženský sa približuje mužskému.
Ďalším faktorom môže byť, že časť sestier môže aj v dôchodkovom veku pracovať v zariadeniach pre dlhodobo chorých na čiastočný úväzok.
Tri prepustené zdravotné sestry porazili nemocnicu Čítajte Napriek týmto spomaľujúcim faktorom Múčkovci predpokladajú, že odchody do dôchodku spôsobia po roku 2030 krízu v slovenskom zdravotníctve. Zo zdravotníctva odíde viac sestier, ako doň príde.
Ďalší dôležitý faktor je, že z absolventiek Stredných zdravotníckych škôl až 40 percent nenastúpi do zdravotníctva. "V našej projekcii zatiaľ východiskovo rátame s tým, že toto číslo sa zásadne nezmení," píše sa v prognóze.
Lazorová ako prvý dôvod, prečo absolventky nenastúpia do práce v zdravotníctve, spomína mzdy. Analytici pritom dokazujú, že platy sestier sa u nás po roku 2020 výraznejšie zvýšili.
V roku 2023 bol priemerný plat sestry v hrubom so všetkými príplatkami 2070 eur, len o 18 eur menej ako v Česku. V prepočte na násobok priemernej mzdy majú slovenské sestry vyššie platy ako české. Ich mzdy dosahujú 1,45-násobok priemernej mzdy, v Česku je to len 1,2-násobok.
Lazarová súhlasí, ale zároveň vraví, že pre súčasné absolventky sú to stále nízke platy.
Múčka vraví, že sestry sa u nás na spomínaný plat "narobia" viac ako lekári, lebo majú nižšiu hodinovú mzdu. A to je podľa Lazorovej ďalší dôvod, pre ktorý absolventky nechcú ísť po škole do zdravotníctva. "Nechcú mať tak veľa služieb a nadčasov."
Za odporom absolventiek nastúpiť do zdravotníctva sú aj zlé pracovné podmienky. Nielen zlá organizácia práce, ale aj staré a zanedbané nemocnice.
Neberieme všetky záujemkyne o prácu sestry
Počty sestier zbytočne klesajú podľa analytikov aj tým, že stredné zdravotnícke školy nezoberú všetky vhodné záujemkyne, hoci by mohli.
"Máme osem škôl, ktoré by mohli zvážiť otvorenie ďalšej triedy," píše rada v prognóze. Sú to podľa nej stredné zdravotnícke školy v Trenčíne, Košiciach-Juhu, Žiline, v Banskej Bystrici, Trnave, Poprade, Michalovciach a Prešove.
Keby tak urobili, mohlo by pribudnúť desať tried, z ktorých by ročne mohlo vychádzať o 240 absolventiek viac ako doteraz.
"Na horizonte desiatich rokov by zdravotníctvo takýto rozdiel už pocítilo," píšu analytici.
Zdravotná sestra odišla do Švédska. Bola som preťažená, hovorí Čítajte Denník SME oslovil ministerstvo školstva, odpísalo, že od žúp, pod ktoré tieto školy patria, nedostáva žiadosti o zvýšenie počtu žiakov.
Hovorkyňa trenčianskej župy Lenka Kukučková vraví, že pri určovaní počtu žiakov aj na stredných zdravotníckych školách sa župa riadi potrebou trhu práce. Na trenčiansku zdravotnícku školu sa pritom hlási viac záujemkýň, ako prijme, a komora sestier už teraz hovorí o ich nedostatku.
Žilinská župa podľa jej hovorkyne Evy Lacovej nemá problém otvoriť ďalšiu triedu, ak by sa na tom dohodli ministerstvá zdravotníctva a školstva. "Problém by mohol nastať s nedostatkom učiteľov odborných zdravotníckych predmetov," upozornila.
Župa má podľa nej v pláne do dvoch rokov otvoriť novú strednú zdravotnícku školu s dvomi triedami v Martine, kde majú postaviť do konca roku 2028 novú univerzitnú nemocnicu.
Beata
Balogová
