BRATISLAVA. Rusko muselo zaútočiť na Ukrajinu aj preto, aby ochránilo po rusky hovoriacich obyvateľov pred genocídou páchanou Zelenského režimom, tvrdí kremeľská propaganda.
Tomuto výroku verí až 44 percent Slovákov. Opak si myslí len 39 percent.
Ukazuje to exkluzívny prieskum agentúry Focus a Globsecu pre medzinárodný projekt Iniciatíva východnej hranice (TEFI), ktorého súčasťou je aj denník SME.
Rovnaký prieskum prebehol aj v Maďarsku, Poľsku a Rumunsku. Slovensko vyšlo z porovnania týchto krajín ako najviac zakonšpirované.
Na východe Ukrajiny prebieha vojenský konflikt už od roku 2014 a organizácie ako OSN alebo OBSE (Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe) tam odvtedy mapujú konflikt a dodržiavanie ľudských práv. Nič také ako genocídu alebo cielené vyvražďovanie Rusov zo strany Ukrajincov žiadna z týchto organizácií nezistila.
To slovenskej dezinformačnej scéne nebráni v tom, aby propagandistické tvrdenie Kremľa o genocíde pravidelne opakovala. Objavuje sa nielen na dezinformačných stránkach a kanáloch, v rôznych podobách ho prebrali aj niektorí koaliční politici vrátane ministra zahraničných vecí Juraja Blanára.
Ten napríklad v televíznej diskusnej relácii tvrdil, že Ukrajinci zavraždili v rokoch 2014 až 2021 v Donbase 14-tisíc ľudí a odvolával sa na správu OSN. Tá pritom toto číslo uvádzala ako celkový počet obetí vojenského konfliktu.
V článku sa ešte dozviete:
- ktorým ďalším dezinformáciám verí na Slovensku veľká časť obyvateľstva,
- ako je na tom Slovensko v porovnaní so susedmi,
- čo nový prieskum ukázal o voličoch Hlasu.
Soros a klimatická zmena
Podobne veľká časť obyvateľstva verí aj ďalším konšpiračným teóriám a dezinformáciám, ktoré sa objavujú vo verejnom priestore.
To, že protivládne protesty sú organizované a finančne podporované finančníkom a filantropom Georgeom Sorosom, si myslí 44 percent Slovákov. Rovnaký počet ľudí s tým, naopak, nesúhlasí.
Na Slovensku „vysvetlenie Sorosom“ prvýkrát použil vtedajší aj terajší premiér Robert Fico po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej v roku 2018.
Počas protivládnych protestov prebiehajúcich od začiatku tohto roka už šíril inú konšpiráciu o tom, že za protestmi je Gruzínska légia, ktorá na Slovensku pomáha zorganizovať puč. Sorosa v posledných týždňoch nespomínal.
Šíri však naratív o tom, ako ho Európska komisia trestá za to, že nemá „správny názor“ napríklad na Ukrajinu.
Tvrdeniu, že Európska komisia prenasleduje niektoré vlády pre ich politické názory, na Slovensku verí takmer polovica obyvateľstva. Naopak, 41 percent s tým nesúhlasí.
Pomerne rozšírená je u nás aj ďalšia známa konšpirácia o tom, že globálne otepľovanie nespôsobil človek, ale je výsledkom prirodzených zmien v prírode. Súhlasí s ňou takmer 40 percent ľudí, nesúhlasí 54 percent.
Zo súčasných politikov ju pritom nikto aktívne nešíri. Len europoslanci z Republiky či bývalý predseda SaS Richard Sulík mal tvrdenia, ktorými spochybňoval súčasný boj proti klimatickej zmene.
Kým pri konšpiráciách týkajúcich sa vojny na Ukrajine a politiky vychádza Slovensko spomedzi štvorice štátov, kde sa robil prieskum, najhoršie, konšpiračnej teórii o klimatickej zmene verí najväčšia časť obyvateľov v Poľsku.
Maďarsko je na tom lepšie
Aj výskumníčka Katarína Klingová z Globsecu upozorňuje na to, že dôvera ľudí v konšpirácie kopíruje postoje politických lídrov.
„Nielen na Slovensku, ale aj v iných krajinách pozorovať trend, že ľudia veria rôznym problematickým a polarizujúcim naratívom, lebo im to povedali politici, ktorých volili a ktorým veria,“ hovorí Klingová.
Zaujímavá situácia však nastala v Maďarsku, kde len 26 percent ľudí verí, že Soros organizuje a financuje protivládne protesty. Soros pritom pochádza z Maďarska a Viktor Orbán ho ako nepriateľa vykresľuje oveľa dlhšie než Fico.
„Po rokoch šírenia takýchto výrokov, je väčšina Maďarov obrnená a tomuto výroku už neverí,“ myslí si Klingová.
Soros sa snaží kontrolovať vládu, myslí si takmer polovica ľudí na Slovensku Čítajte Výsledky z Maďarska zaskočili aj šéfa agentúry Focus Martina Slosiarika. Pri ďalšej otázke totiž len 30 percent Maďarov súhlasilo s tvrdením, že Európska komisia prenasleduje vlády pre ich politické názory, čo je o 14 percentuálnych bodov menej ako u nás.
„Dalo by sa očakávať, že ten súhlas bude podstatne vyšší vzhľadom na Orbánovu rétoriku,“ povedal Slosiarik.
Orbán je totiž v EÚ v podobnej izolácii ako Fico a neváha pred svojimi voličmi útočiť na Brusel. V posledných prieskumoch však stráca popularitu, dobehol ho už opozičný líder Péter Magyar, ktorý je proeurópsky.
Zmena v Hlase
Súhlas s jednotlivými tvrdeniami, na ktoré sa dopytovali v prieskume, je úzko previazaný s tým, či sú respondenti voličmi koalície, alebo patria do opozície.
Najviac zakonšpirovaní sú voliči vládnej koalície, Republiky a Maďarskej aliancie.
V iných podobných prieskumoch bolo vidno rozdiely v postojoch medzi voličmi Smeru a Hlasu. Voliči Hlasu boli v postojoch niekde uprostred medzi voličmi opozície a zvyšku koalície.
V tomto prieskume sú už rozdiely medzi voličmi Hlasu a zvyšku koalície veľmi malé, len niekoľko percentuálnych bodov. So všetkými výrokmi prevažne súhlasia.
Od volieb však dochádza k voličským presunom a ukazuje sa, že Hlas postupne stráca umiernenejších voličov. Noví voliči sú o niečo radikálnejší.
Voliči opozície či mimoparlamentných Demokratov s uvedenými konšpiráciami prevažne nesúhlasia. „Na druhej strane sa však aj v prípade opozičných voličov objavuje súhlas s viacerými výrokmi na úrovni pätiny až tretiny voličského elektorátu, čo sa nedá prejsť konštatovaním, že sú to ojedinelé prípady,“ upozorňuje Slosiarik.
Článok vyšiel v rámci projektu Iniciatíva východnej hranice (TEFI) financovaného Európskou úniou.
Beata
Balogová
