BRATISLAVA. Ruský zákon proti aktívnym ľuďom je protiústavný. Skonštatovala to organizácia Via Iuris, ktorá vypracovala analýzu pozmeňujúceho návrhu poslanca Adama Lučanského (SNS) k zákonu o neziskových organizáciách.
Z analýzy vyplynulo, že návrh je inšpirovaný Ruskom a je v rozpore s Ústavou SR aj s európskym právom.
Stigmatizácia
Podľa analýzy Via Iuris opatrenia sledujú jasný cieľ, a to stigmatizáciu a obmedzenie aktivít občianskych organizácií.
Z mimovládok napokon zahraničných agentov neurobia. Štát si však vypýta výpis ich stretnutí Čítajte „Lučanského pozmeňovák, ktorý zásadne mení pôvodný návrh zákona, bol predložený do parlamentu bez akejkoľvek odbornej diskusie s občianskou spoločnosťou. Navyše zavádza nielen prvky, ktoré sú protiústavné, ale aj také, ktoré sú v rozpore s právom Únie, ako aj s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd,“ upozornila organizácia.
Neprimeraná záťaž
Analýza súčasne obsahuje odkazy na konkrétne rozhodnutia Súdneho dvora EÚ a Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj ďalšie medzinárodné dokumenty obsahujúce rámce pre uplatňovanie práva na združovanie. Cieľom pozmeňovacieho návrhu Lučanského je podľa Via Iuris vytvoriť neprimeranú záťaž pre neziskovky.
Ďalej organizácia kritizuje nejasné a široké kontrolné právomoci registrových orgánov s rizikom ich zneužitia na pomstu nepohodlným organizáciám, porušenie základných práv, vrátane slobody združovania, práva na súkromie a zákazu diskriminácie, ako aj stigmatizáciu a represívne účinky na občiansku spoločnosť.
Zákon je podľa organizácie extrémne škodlivý pre slovenskú občiansku spoločnosť a povedie k rozkladu základných princípov demokracie.
Vláda chce zoznam všetkých aktivít
Via Iuris pripomína, že jedným zo základných cieľov návrhu je monitorovanie lobingu občianskych organizácií.
„Vládni politici chcú vedieť o všetkých aktivitách, ktoré priamo alebo nepriamo ovplyvňujú rozhodovanie verejných funkcionárov,“ priblížila organizácia, ktorá však problém vidí v tom, že zabudli definovať, čo všetko bude lobingom.
„Bude to zaslanie otvoreného listu poslancom? Bude lobingom petícia alebo hromadná pripomienka? To nevieme ani my, ani poslanci, ktorí budú o návrhu hlasovať,“ upozornila organizácia s tým, že ak je zákon napísaný nejasne, a nie je zrejmé, čo je to lobing, tak je potom jednoduché ho porušiť.
„Napríklad, ak si organizácia bude myslieť, že vyjadrenie do novín nie je lobing, ale registrový úrad to tak dodatočne vyhodnotí, lebo to môže priamo alebo nepriamo ovplyvniť rozhodovanie politikov, potom môže dodatočne organizáciu pokutovať,“ upozorňuje Via Iuris.
Organizácia súčasne pripomenula, že aj za neúplnú správu o lobingových aktivitách budú organizáciám hroziť pokuty, a to najskôr tisíc eur, potom desaťtisíc a najväčším trestom bude až zrušenie mimovládnej organizácie.
Via Iuris však ako väčší problém vníma skutočnosť, že sledovanie aktívnych občanov je v rozpore so slovenskou ústavou.
„Naša ústava hovorí o tom, že občania majú právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných. Na to im ústava garantuje rozsah práv ako právo na slobodu prejavu, právo na zhromažďovanie, petičné právo, právo slobodne sa združovať či právo na informácie. Všetky sú tu na to, aby mohli ľudia priamo alebo nepriamo ovplyvňovať rozhodovanie verejných funkcionárov. To je ich základný účel a cieľ,” upozornila riaditeľka Via Iuris Katarína Batková.
Zákon o lobingu obchádza lobistov
Organizácia ďalej priblížila, že právna úprava lobingu sa týka výlučne mimovládok a nijako nereguluje lobingové aktivity najväčších lobistov, ako sú podnikatelia, finančné skupiny, ale aj odbory, zamestnávateľské či športové zväzy.
Tým tak návrh podľa Via Iuris porušuje aj ústavný zákaz diskriminácie, ako aj ďalšie práva, ako napríklad právo na súkromie a ochranu osobných údajov, keďže musia organizácie zverejňovať osobné údaje darcov.
„Najbizarnejším návrhom v pozmeňováku poslanca Lučenského je zavedenie povinnosti, aby mimovládky poskytovali informácie podľa infozákona,“ doplnila organizácia a vysvetlila, že ktokoľvek si bude môcť od neziskovky cez infožiadosť vypýtať nejakú informáciu.
„Organizácia ju však bude poskytovať len vtedy, ak sa týka nakladania s verejnými zdrojmi. Problémom je, že organizácie, ktoré nedostávajú dotácie z verejných zdrojov alebo sa infožiadosť nebude týkať nakladania s verejnými zdrojmi, nemajú ako zareagovať na infožiadosť, pretože nemôžu vydať rozhodnutie sami,“ spresnila organizácia a načrtla, ako by to vyzeralo v praxi.
„Občan bude napríklad chcieť zistiť, aké služobné autá vlastní Via Iuris. No organizácia mu nemôže len tak napísať, že žiadne služobné autá nevlastní. Podľa zákona totiž musí podať kvalifikovaný podnet na orgán štátnej správy. Netuší však na aký, keďže od žiadneho nedostáva verejné zdroje. Tento orgán následne odpovie žiadateľovi, že nie je možné sprístupniť takúto informáciu. Lebo sa netýka nakladania s verejnými zdrojmi,“ uzavrela organizácia s tým, že ak niekto bude zahlcovať organizácie infožiadosťami, tak to bude mať aj fatálny dopad na orgány štátnej správy či samosprávy, ktoré ich budú vybavovať.
