BRATISLAVA. Vládnej koalícii sa po trištvrte roku podarilo tento týždeň pokročiť v snahách o ovládnutie Slovenskej televízie a rozhlasu.
Zvolila chýbajúcich členov Rady STVR , do ktorej tak okrem Lukáša Machalu či bývalého poradcu Vladimíra Mečiara Jozefa Krošláka po novom zasadol aj premiérov poradca a stíhaný advokát David Lindtner.
Slovenská verejnosť je však dnes v pohľadoch na novú STVR rozdelená - 46 percent ľudí si myslí, že poskytuje nezaujaté a vyvážené spravodajstvo bez vládnych zásahov. No o niečo viac - 49 percent ľudí, s týmto výrokom nesúhlasí.
Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus a Globsecu pre medzinárodný projekt Iniciatíva východnej hranice (TEFI), na ktorom sa zúčastňuje aj denník SME.
Verejnoprávne médium sa snaží vláda zreformovať už asi rok. Podľa ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej bývalej RTVS chýbala objektívnosť a vyváženosť v spravodajstve a publicistike.
Tvrdila to napriek tomu, že v prieskumoch sa spravodajstvo RTVS ukazovalo spomedzi všetkých televízií ako najdôveryhodnejšie.
V júni 2024 prešiel napriek protestom zamestnancov telerozhlasu v parlamente zákon, ktorý RTVS zrušil a Ľuboš Machaj skončil vo funkcii generálneho riaditeľa.
Nahradila ju Slovenská televízia a rozhlas (STVR), na ktorého čelo sa dočasne postavil Igor Slanina. Dočasný riaditeľ má obmedzené kompetencie, telerozhlas nemá stále ani vlastné logo a bez rady nebolo možné prijať ani rozpočet. To by sa malo zmeniť.
Ľudia nevidia zmeny
Aj keď malo vytvorenie STVR politické motivácie, pohľad na objektivitu telerozhlasu nekopíruje v spoločnosti rozdelenie medzi priaznivcov koalície a opozície. Voliči koalície a opozície nie sú v názore na novú STVR až tak rozdielni.
Napríklad 43 percent voličov Smeru súhlasí s tým, že STVR poskytuje nezaujaté a vyvážené spravodajstvo bez vládnych zásahov a 47 percent s tým nesúhlasí.
Voliči SNS a Hlasu sú o niečo viac optimistickí. Nezaujaté a vyvážené spravodajstvo vidí 55 percent voličov SNS a 50 voličov Hlasu.
Zvyšné opozičné strany dôverujú spravodajstvu STVR zhruba rovnako ako voliči koalície.
Paradoxne najviac dôverujú spravodajstvu STVR voliči SaS, až 72 percent z nich.
Najmenej mu dôverujú voliči Republiky (32 percent) a Aliancie (32 percent).
„Ľudia nevidia nejaké zásadné zmeny,“ vysvetľuje šéf agentúry Focus Martin Slosiarik. Podľa neho to ani nie je téma, ktorá by zásadne formovala či rozdeľovala verejnú mienku.
Rovnakú otázku sa v rámci TEFI projektu pýtali aj v Maďarsku, Poľsku a Rumunsku. STVR má však stále väčšiu dôveru ako verejnoprávne médiá v Maďarsku a Poľsku a približne rovnakú ako v verejnoprávne médiá v Rumunsku.
Súhlasia, že médiá sú dôležité
V ďalšej otázke sa agentúry pýtali na dôveru v nezávislé mainstreamové médiá. Otázka znela, či súhlasia s výrokom, že médiá (u nás napríklad SME, Aktuality a Denník N) sú dôležitou súčasťou demokracie, pretože dohliadajú na fungovanie inštitúcií a toho čo sa deje v krajine.
Približne 56 percent ľudí na Slovensku považuje médiá za dôležitú súčasť demokracie. Je to podobné číslo ako v Poľsku alebo v Rumunsku.
Paradoxne najlepšie z toho vyšli maďarské médiá, ako Telex, Origo Index, 24.hu, Magyar Nemzet, ktoré sú spomedzi týchto štátov pod najväčším tlakom vlády a niektoré sú priamo naklonené režimu Viktora Orbána.
Nie je prekvapením, že najviac s týmto výrokom súhlasia voliči opozície (najviac PS a SaS 81 percent).
Spomedzi voličov Hlasu súhlasí s tvrdením o médiách niečo menej ako polovica opýtaných. Medzi voličmi Smeru je to už len tretina a u voličov SNS a Republiky ešte menej.
Rovnakú otázku kládla agentúra Focus ľuďom aj pred rokom, takže vieme porovnať, kam sa odpovede za rok posunuli. Celková miera dôvery sa nezmenila a medzi voličmi jednotlivých strán nastali posuny väčšinou len v rámci štatistickej odchýlky.
Výnimkou sú voliči Republiky, kde spadol podiel ľudí, ktorí považujú médiá za dôležitú súčasť demokracie o 21 percentuálnych bodov.
Prieskum tiež ukazuje, že ľudia, ktorí nepovažujú mainstreamové médiá za dôležitú súčasť demokracie, uprednostňujú ako zdroj informácií najmä alternatívne médiá, prípadne svojich priateľov a známych.
Článok vyšiel v rámci projektu Iniciatíva východnej hranice (TEFI) financovaného Európskou úniou.
