Úrad špeciálnej prokuratúry už rok nefunguje. Jeho bývalých prokurátorov roztrúsili po rôznych odboroch Generálnej prokuratúry. Niektorí znechutení odišli, iní namiesto veľkých káuz riešia, či majú väzni pridrahé potraviny vo väzenských bufetoch alebo či majú dostatočne svetlé cely.
Bývalý špeciálny prokurátor Daniel Lipšic je dnes na odbore legislatívy a na súdoch postupne ukončuje svoje prípady z éry, keď viedol UŠP. Čo bude, keď mu práca prestane dávať zmysel? "Pravdepodobne sa posuniem niekam inde. Každý z nás žije len jeden život a nerád by som, či odborne, alebo ľudsky, stratil roky, ktoré mi ešte zostávajú do dôchodku."
Rozhovor v štúdiu relácie ARÉNA s Janou Krescanko Dibákovou s bývalým špeciálnym prokurátorom Danielom Lipšicom vznikal presne v čase, keď Erik Kaliňák v inom médiu na čelo prokuratúry vyberal tváre blízke Smeru - advokátov Dávida Lindtnera či Mareka Paru.
V ARÉNE s Danielom Lipšicom zaznelo:
- ako štát rezignoval v boji proti korupcii či mafii,
- nakoľko zlé sú jeho vzťahy s Žilinkom a prečo vidí doživotnú rentu ako problém,
- či vidí problém v návšteve obžalovaného Bödöra na Úrade vlády,
- čo nefunguje na Generálnej prokuratúre a v systéme prokuratúry.
Ste sklamaný z toho, ako to celé dopadlo, ako sa situácia vyvíja?
Sklamanie určite je, pretože v posledných troch rokoch od roku 2020 do roku 2023, začala špeciálna prokuratúra konečne spolu s NAKA plniť poslanie, na ktoré boli zriadené. To znamená vyšetrovať, dozorovať, stíhať, pojednávať aj vážne prípady korupcie, organizovaného zločinu, nielen toho hrubokrkého, ale aj toho bielogolierového v ekonomickej trestnej činnosti a v zásade tu byť preto, aby bolo všetkým v krajine jasné, že nikto nie je nad zákonom.
A ktokoľvek aj akokoľvek bohatý, vplyvný, má konexie, ak poruší zákon, bude niesť zodpovednosť. To sa podľa mojej mienky darilo v posledných rokoch. Veď to bol aj hlavný dôvod, pre ktorý nakoniec bola špeciálna prokuratúra a potom teda aj NAKA zrušená.
My dnes nepoznáme nejaké veľké kauzy, nemáme tu žiadne veľké zatýkanie, nemáme žiadne veľké akcie, nikto sa nechváli odhaľovaním veľkých korupčných prípadov. Znamená to, že sa vraciame do obdobia, a teraz naozaj v tom pokojne môžete cítiť trošku sarkazmu, že sa tu korupcia neodohráva?
Ja si musím dávať na sarkazmus alebo iróniu pozor, ale to hovorím s nejakou formou nadľahčenia.
Disciplinárne konania? Beriem ich športovo
Čiže sa obávate, že po odpovedi na túto otázku budete znova disciplinárne stíhaný?
Nie, toho sa už vôbec neobávam. To už nechám na vedenie Generálnej prokuratúry, ale obavy z toho nemám. Bohužiaľ, po zmenách v trestnom práve, v Trestnom zákone, Trestnom poriadku, zrušení špeciálnej prokuratúry, v princípe rozložení Policajného zboru, štát na mnohé formy závažnej kriminality rezignoval. Ekonomická kriminalita, korupčná, organizovaný zločin. Veď ja nepoznám prípad nejakého závažnejšieho organizovaného zločinu, ktorý by bol stíhaný v poslednom roku. Takže je to rezignácia štátu na bezpečnosť občanov. To už má, ale aj bude mať ešte, bohužiaľ, väčšie konzekvencie na bezpečnostnú situáciu.
Disciplinárnych konaní proti vám je niekoľko, okrem iného aj za drzosť. Je to taký pohon alebo by ste si mali dávať pozor na ústa? O čom to vlastne je?
Nechcem to nejako bližšie rozoberať. Budeme to rozoberať na Najvyššom správnom súde. Samozrejme, každý si urobí svoj svoj názor na to, či je to prejav nejakej osobnej pomsty a nenávisti vedenia Generálnej prokuratúry za to, že v princípe nemohli zasahovať do vecí na špeciálnej prokuratúre, pretože nemohli, pretože my sme naozaj stíhali všetky veci, kde bol relevantný sumár dôkazov bez ohľadu na to, či to bol niečí kamarát, alebo niečí známy, alebo niečí politicky prepojený človek. Ale v zásade to beriem dosť športovo.
Vzťah so Žilinkom je na hranici nenávisti, renta je vážny problém
Vy ste si kedysi boli pomerne blízki s Marošom Žilinkom, ale je to naozaj dávno. Ako by ste dnes definovali ten vzťah? Bol vaším štátnym tajomníkom, keď ste vy boli ministrom vnútra, pracovali ste spolu na ÚŠP. V normálnej situácii by som si to predstavovala tak, že ste schopní problémy riešiť. Že sa o tom porozprávate, povedzme, v kancelárii. Existuje vôbec takáto možnosť?
Nie, neexistuje. Myslím si, že ten vzťah zo strany pána generálneho prokurátora je už v takej miere nenávisti. Ale nechcem jeho osobu nejako zvlášť riešiť. Nepovažujem to v tomto okamihu za nejako zvlášť podstatné, čo sa mi zdá oveľa podstatnejšie, je riešiť systémové zmeny v trestnej justícii, na prokuratúre. Myslím si, že nemá žiadny veľký zmysel pre budúcnosť riešiť personálne obsadenie vedenia Generálnej prokuratúry.
Je reprezentantom inštitúcie, reprezentantom nejakého boja, či už väčšieho, menšieho, alebo žiadneho proti korupcii, čiže symbolom právneho štátu. Preto sa ešte pri ňom zdržím. Pánu Žilinkovi bola schválená doživotná renta. Je to naozaj niečo, čo táto krajina potrebuje a čo potrebuje generálny prokurátor? A neprináša to podozrenie z toho, že by pán Žilinka - čisto teoreticky - mohol pociťovať nejaký príklon alebo vďačnosť?
Pamätám si, keď bol návrh na zrušenie špeciálnej prokuratúry, tak veľa politikov argumentovalo tým, že špeciálna prokuratúra nie je v iných krajinách Európskej únie. Potom aj Ústavný súd urobil analýzu a povedal, že práve naopak, vo väčšine krajín Európskej únie špeciálna prokuratúra s rôznym označením existuje a má väčšiu mieru nezávislosti.
V žiadnej krajine Európskej únie nie je doživotná renta pre generálneho prokurátora a paragraf 363 Trestného poriadku. To podľa mojej mienky nie je nikde. To je prvá poznámka. Druhá poznámka je, že generálneho prokurátora v tomto okamihu nechcem riešiť, ani mi to neprináleží. Myslím si však, že v kontexte veci táto zmena zákona ešte viac oslabí už aj tak pomerne nízku dôveryhodnosť prokuratúry.
Poviem aj prečo si to myslím, a to je vec, ktorá by nás mala trápiť. Vedenie Generálnej prokuratúry pred pár rokmi rozhodlo cez paragraf 363 o zrušení obvinení mnohým vplyvným politikom vrátane špičkových politikov dnešnej vlády. Pánovi Ficovi, pánovi Kaliňákovi.
Ale aj verejne činným osobám z iných sektorov.
Ale ak táto istá vládna garnitúra potom o pár rokov neskôr generálnemu prokurátorovi priklepne doživotnú rentu po štyroch rokoch výkonu funkcie, tak to vyvoláva nepríjemné zdanie. Zdanie "quid pro quo" - niečo za niečo. A to je podľa mňa problém dôveryhodnosti prokuratúry.
Nikomu nezávidím žiadnu rentu, ale tento krok oslabí objektívne dôveryhodnosť prokuratúry a sprostredkovane celej justície. Ak ste pred pár rokmi zrušili niekomu obvinenia a potom tieto osoby vám priklepnú rentu, tak je to problém podľa mojej mienky.
Posledná poznámka k tomu je, že som presvedčený o tom, že vrcholné funkcie na prokuratúre vrátane generálneho prokurátora by mali zastávať osoby, ktoré po skončení funkčného obdobia buď zostanú na prokuratúre a svoju prirodzenú autoritu — nie len autoritu vyplývajúcu z mocenského postavenia — budú ďalej využívať, alebo o ne bude záujem v súkromnej praxi, neziskovom sektore či inde a nemali by mať problém sa uplatniť. Ak budeme mať vo vrcholných funkciách na prokuratúre ľudí, ktorí nemajú prirodzenú autoritu a odvodzujú ju len z titulu svojej funkcie, tak potom asi bude potrebné, aby mali doživotnú rentu.
Ako sa tak pozerám na to portfólio generálnych prokurátorov, ktorých sme mali, tak ani v jednom prípade sa to nestalo.
Stalo sa to v jednom prípade, asi vás v tomto opravím.
Pána Hanzela myslíte?
Áno, v prípade pána Hanzela.
Vy teda vidíte bezprostrednú príčinnú súvislosť medzi rentou a využitím paragrafu 363? Alebo to myslíte len ako tvrdenie, na ktoré sa musíme pozerať ako na niečo, nad čím sa máme zamyslieť?
No nie. Z hľadiska objektívneho náhľadu na situáciu to proste je tak, že v určitom okamihu došlo k zrušeniu obvinení pána Fica a pána Kaliňáka. Podotknem, že to bolo vo veci Súmrak, kde Najvyšší súd konštatoval, že stíhanie bolo vedené dôvodne, a napriek tomu bolo zrušené cez známy paragraf 363. A o niekoľko rokov tie isté osoby, teda tá istá politická garnitúra, priznáva generálnemu prokurátorovi doživotnú rentu. Myslím si, že na to sa nedá proste inak pozerať.
Ja neriešim, kto si čo sľúbil alebo nesľúbil, lebo to neviem, na to nemám dôkazy, ale zas z objektívneho náhľadu. Viete si predstaviť, teraz to dám v opačnom garde, že za bývalej vlády by špeciálna prokuratúra rušila obvinenia nominantom bývalých vlád, Matovičovej a Hegerovej, a potom by priklepli špeciálnemu prokurátorovi doživotnú rentu? Veď to by bol v princípe škandál a ja by som bol prvý, ktorý by vystúpil a povedal by som, že v žiadnom prípade. Veď to predsa evokuje nejaké znaky korupcie a z hľadiska objektívneho, nestranného pohľadu na vec.
A samozrejme, že to znedôveryhodňuje prokuratúru ako takú. Preto sa nebudem vyjadrovať ani k osobám, ani k nejakým subjektívnym vzťahovým veciam, aj keď by som sa mohol k niektorým veciam vyjadriť. Ale z hľadiska naozaj nestranného pohľadu na vec to nie je dobré.
Pokiaľ ide o vyjadrenia pána Žilinku, k tomuto viac-menej absentovali. Hovorí len o tom, že neplánuje odísť na Ústavný súd. Vychádzame z poznámky pána poslanca Vanča z Progresívneho Slovenska, ktorý hovorí, že počul tieto informácie o záujme Maroša Žilinku presunúť sa na Ústavný súd, čo znamená, že by nedokončil svoje funkčné obdobie. A to by mohlo zároveň evokovať, že súčasná vládna garnitúra si zvolí vlastného generálneho prokurátora. Vy vidíte toto riziko?
Nechcem špekulovať. Ani nechcem nad únosný rámec hovoriť o pánu Žilinkovi. Podľa mojej mienky to nie je tá najpodstatnejšia vec v rámci diskusie o potrebnej zmene trestnej politiky. To je v zásade súčasná epizóda a vôbec nebudem špekulovať o tom, kto má ísť na Ústavný súd alebo nie, to mi neprináleží. Mňa netrápi napríklad to, že doživotné renty sú pre určité osoby a obsadenie, ale to, že to poškodí už aj tak nízku dôveryhodnosť prokuratúry. V tom som si istý.
Na druhej strane to sú všetko otvorené otázky, ktoré sú namieste práve preto, aby sme mali transparentné možnosti pri riadení právneho štátu, pretože vidíme, ako sa pripravuje aj trestná legislatíva a aké to má dôsledky a akí ľudia sa okolo toho pohybujú.
Otázky sú namieste, to absolútne nespochybňujem, ale ja v tomto nie som asi ten správny respondent na zodpovedanie týchto otázok.
Parlament schválil výsluhové dôchodky pre prokurátorov. Je to z vášho pohľadu správne? Práve z pohľadu načasovania, z pohľadu toho, že máme najväčší počet ľudí potácajúcich sa v chudobe. A my ideme schvaľovať výsluhové dôchodky pre prokurátorov a nie napríklad pre zdravotné sestry, učiteľov a podobne. Je to správne?
Myslím si, že to, čo je správne, bol doterajší stav, že sudcovia a prokurátori mali príplatky k dôchodkom, keď dovŕšili starobný dôchodok. Sudcovia aj prokurátori majú veľmi slušné dôchodky. Či sa majú po dvadsiatich rokoch výkonu praxe zavádzať nejaké výsluhové dôchodky, to je pre mňa, samozrejme, otázna vec a k tomu sa ani nechcem vyjadrovať, ani som sa tomu podrobnejšie nevenoval.
To sú ľudia, ktorí majú ani nie 50 rokov a môžu dostávať výsluhové dôchodky. To je v poriadku?
Ale čo by som odporučil? No ja neviem, kto ich bude dostávať, pretože sú nastavené na pomerne nízku sumu v porovnaní napríklad s prokurátorským platom. Takže ja sám som zvedavý, koľkí prokurátori to vôbec využijú, a myslím si, že by bolo dobré, aby aj médiá odsledovali, ak tá úprava bude účinná, koľkí prokurátori ju reálne využijú.
Predkladateľ hovorí o akejsi únave, ale je spochybniteľné, či v iných povolaniach, ako napríklad u zdravotnej sestry, nie je po dvadsiatich rokoch únava väčšia ako u prokurátora.
Ja sa k tomu vyjadrovať v tomto okamihu nechcem, ale dávam avízo, že sledujte aj vy novinári, pýtajte sa o rok alebo o pol roka, koľkí prokurátori to využili alebo využijú. Môj odhad, a nechcem špekulovať, je, že to bude naozaj minimálny počet, a skôr ten zákon, ak bude v niečom vykonávaný, tak to bude doživotná renta.
Bödör na návšteve u Fica a zvláštny pokyn generálneho prokurátora v kauze Dobytkár
Za ostatné dni sa odohrala ešte jedna veľmi zaujímavá skutočnosť, návšteva Norberta Bödöra na Úrade vlády. Zároveň sa práve v tomto čase dozvedáme - a sú to zistenia práve denníka SME, že vo funkciách nečakane končia šéf daňových kriminalistov Marek Tkačik, ale aj jeho dvaja námestníci Peter Bujňáček a Branislav Straško. Odvoláva ich bez uvedenia dôvodu pán Kiss. Znamená to, že na finančnej správe, teda na mieste, kde v minulosti pôsobili pán Imrecze a pán Makó a kde mal mať svoj vplyv pán Bödör, sa dejú záhadné výmeny, ktoré zatiaľ nikto neobjasnil a ktoré sa môžu týkať nelegálneho obchodu s cigaretami. Ako toto máme vnímať?
To ja, samozrejme, veľmi komentovať ani nechcem, ani nemôžem. Ale je pravda, čo hovoríte, že Norbert Bödör je obžalovaný nielen v kauze Očistec, ale aj v kauze Dobytkár. A my sme vyšetrovali aj v rámci kauzy Súmrak, kauzy Rozuzlenie, prepojenie oligarchie s politikou, pretože do roku 2020 sme naozaj mali výpovede, ktoré indikovali, že sme fungovali na Slovensku ako latinskoamerická krajina, kde oligarchovia nosili peňažné hotovosti na rôzne štátne inštitúcie a potom sa lietalo v private jetoch krížom-krážom po celom svete.
Kauza Dobytkár sa týka práve aj pána Kissa, ktorý je momentálne na finančnej správe. Je toto podozrenie namieste? Ako to vysvetlíte?
Nebudem komentovať návštevy na Úrade vlády, to mi ako prokurátorovi neprináleží. Čo môžem povedať je, že v kauze Dobytkár, kde bol a stále je stíhaný a už aj obžalovaný Norbert Bödor, prebieha hlavné pojednávanie. Zastupoval som kolegu, doktora Hrušku, na jednom pojednávaní, kde sa rozhodovalo o väzbe po podaní obžaloby. Bolo to v lete v roku 2021. Obhajoba pána Bödora vtedy namietala moju zaujatosť, ja som o tom nerozhodoval, pretože v súdnom konaní je štandardná judikatúra, že nie je možné namietať zaujatosť prokurátora. Už sme rovnocenné procesné strany.
Potom som si vypočul z poľovníckej chaty rozhovor obhajcu Norberta Bödora o tom, ako to budú riešiť s generálnym prokurátorom. A čuduj sa svete, o pár týždňov neskôr mi prišiel pokyn od generálneho prokurátora, aby som napriek právnej úprave a judikatúre Najvyššieho a Ústavného súdu rozhodoval o námietke zaujatosti. To som potom odmietol. V princípe tam bola snaha spochybniť v tom čase väzbu osôb stíhaných v kauze Dobytkár.
Chcete povedať, že generálny prokurátor môže konať aj na základe záujmov oligarchov?
Chcem povedať, že generálny prokurátor mi dal pokyn rozhodnúť o námietke zaujatosti napriek tomu, že môj procesný postup v kauze Dobytkár aproboval Najvyšší súd. Mám k tomu dokumentáciu, takže sa k tomu môžeme kedykoľvek vrátiť. To sa priznávam, že ma vyrušilo. Keď som si potom prečítal správy z poľovníckej chaty, odmietol som ten pokyn splniť, na to som mal plné právo. Môj právny názor bol jednak iný a jednak bol aprobovaný Najvyšším súdom v kauze Dobytkár, takže som to považoval za prekračujúce hranicu len nejakého právneho názoru, ale v poriadku. Ale k pánu Bödorovi a jeho aktuálnemu postaveniu vám nepoviem nič nové, pretože to mi neprináleží ako prokurátorovi.
Ak by ste sa však preniesli do minulosti a boli by ste stále ministrom spravodlivosti alebo ministrom vnútra a váš predseda vlády by hostil na Úrade vlády Norberta Bödöra, pochválili by ste ho? Alebo by ste to namietali?
Ja sa ako prokurátor k tomu nemôžem vyjadrovať ani sa nemôžem prenášať do iných rolí z minulosti. To znamená, že ak sa pýtate tú istú otázku len iným spôsobom, budete mať rovnakú odpoveď.
Ako prestavať generálneho molocha
Vy ste momentálne na odbore legislatívy na Generálnej prokuratúre. Aké to je? Vidím, že stále nosíte odznak Úradu špeciálnej prokuratúry. To znamená, že keď dopojednávate kauzy, ktoré si ešte so sebou nesiete z Úradu špeciálnej prokuratúry, budete čítať zákony, ktoré niekto píše, a posudzovať, či sú v súlade s inými zákonmi? A to je celé?
Neviem to odhadnúť. Aj teraz už dostávam nejakú legislatívnu agendu podľa toho, aký mám nápad trestných vecí. Tento mesiac som mal 11 pojednávaní, takže som sa venoval trestným kauzám. Sú to prípady zločineckých skupín, úkladných vrážd, ekonomickej trestnej činnosti a korupcie. Čiže v zásade mám teraz vyšší nápad ako prvostupňový prokurátor na krajskej prokuratúre, čomu som aj rád, pretože v tom vidím najväčší zmysel práce prokurátora.
Nemyslím si, že by prokuratúra mala suplovať vládnu legislatívu. To je vec výkonnej moci, ktorá má pomerne dosť legislatívnych útvarov na to, aby to zvládli. Ale to je, samozrejme, môj názor. Preto sa k tomu vrátim tak trošku z inej strany, keď hovoríme o reforme prokuratúry, tak je nezmyselné, aby na Generálnej prokuratúre pôsobilo 120 prokurátorov, keď v Českej republike ich je 50, v Rakúsku 25.
Generálna prokuratúra by mala metodicky a analyticky usmerňovať podriadené prokuratúry. To robí v minimálnom rozsahu. Generálna prokuratúra rieši 363-ky, ktoré by vôbec nemali ako opravný prostriedok existovať, lebo nie sú nikde v Európe a zrejme ani na svete, a teda by to mal byť oveľa štíhlejší orgán, ktorý by nemal zaťažovať podriadené prokuratúry rôznymi "správovými" povinnosťami a ďalšou byrokraciou, skôr im uľahčovať prácu.
Ešte spomeniem druhú vec, ktorú vy zvyčajne namietate v tejto záležitosti, a to je, že nefunguje istá procesná samostatnosť jednotlivých prokurátorov. Ak si spočítame, že chcete štíhlejší úrad a samostatne fungujúcich - a môžeme teda asi povedať aj slobodnejších prokurátorov vo výkone , tak ako by tá nová prokuratúra mala vyzerať?
Ide vlastne o to, aby prokurátor na okrese či na kraji jednak nemusel referovať v rámci správovej povinnosti veľa vecí nadradenej prokuratúre, jednak ide o to, aby si nemusel nechávať aprobovať rôzne rozhodnutia vrátane napríklad obžalôb. Dnes na trestnom odbore Generálnej prokuratúry druhostupňové uznesenia prokurátorov Generálnej prokuratúry podliehajú kontrole zo strany nadriadených. Čo znamená, že vlastne prokurátori Generálnej prokuratúry sú v zásade, ak to tak môžem povedať trochu zjednodušene, menej procesne nezávislí ako poverení policajti na obvodnom oddelení Policajného zboru, čo je nezmysel.
Komu to vyhovuje?
Neviem, ale je to nezmysel. Zažil som mnohé inštitúcie, štátne aj veľké, ministerstvo vnútra, ministerstvo spravodlivosti, veľké súkromné firmy. A nikdy som nezažil taký byrokratický kolos. Mne hovoria kolegovia, kariérni prokurátori, že 50 percent práce na okrese a na kraji venujú administratívnym rôznym povinnostiam, okrem toho dozoru trestných vecí, pojednávaniu trestných vecí, čo je, myslím, štvrtý najvyšší počet prokurátorov na počet obyvateľov v prepočte. Čiže to tiež nie je v poriadku a treba sa tomu venovať.
Treba sa venovať zjednodušeniu trestného procesu. Posledná novela Trestného poriadku ešte tak sformalizovala trestný proces, keď je vedená aktívna obhajoba, tak sú niektoré trestné konania neukončiteľné. Preskúmaval sa postup vyšetrovateľa, teraz to je postup prokurátora. Spisy chodia hore-dole z okresu na kraj, z kraja na Generálnu prokuratúru. Je to úplne nezmyselný a nefunkčný systém a o tom treba viac hovoriť ako o jednotlivých osobách.
Ako by mal ten nový systém vyzerať? A riešili by ste aj to, že by sme sa začali konečne venovať aj obetiam a poškodeným z pohľadu páchania trestnej činnosti? Alebo sa opäť budeme venovať len advokátom, rozšíreniu portfólia možností pre osoby, ktoré sú obvinené a obžalované a podobne?
Netreba vymýšľať nič vymyslené. Všetci to vedia posúdiť, dokonca aj všetci moji bývalí kolegovia na UŠP. My sme mali tak nastavený systém na UŠP, že jediné, čo som ja aproboval, boli navrhované tresty. To znamená, aby bola nejaká jednotnosť pri navrhovaní trestov v súdnom konaní, ale všetky ostatné veci si riešil samostatne každý prokurátor. Nikto mu do toho nezasahoval, neaproboval ani obžaloby, ani uznesenie, ani mu ich nekontroloval, ani mu nehovoril, ako má vec právne kvalifikovať. Každý bol samostatný a znovu to poviem.
Profilové kauzy neboli prideľované dvom, trom prokurátorom alebo prokurátorkám, ale z tých 30 prokurátorov, mám taký zoznam urobený, mnohé závažné profilové kauzy, kde boli stíhané aj vplyvné osoby, malo 20 prokurátorov. Ja som takú kauzu nemal, ale to som ani nechcel mať. Takže si myslím, a teraz to poviem možno trošku zjednodušene, ak by fungoval systém prokuratúry, ako fungovala špeciálna prokuratúra, to by samo osebe dostačovalo.
Znamená to, že Maroš Žilinka neriadi efektívne Generálnu prokuratúru? Napomáha byrokracii, ktorá tam je alebo sa ju nesnaží zjednodušovať?
Podľa mňa sa byrokracia za jeho vedenia určite zhoršila. To bola nedávna vec na trestnom odbore Generálnej prokuratúry, kde si teraz prokurátori už musia dať kontrolovať aj druhostupňové uznesenia, napríklad keď zamietajú sťažnosť proti vznesenému obvineniu, ktoré bolo vznesené na pokyn prokurátora krajskej prokuratúry. Takže tam je ten nešťastný postup. Mne to proste pripadá úplne nezmyselné.
Vyčítate byrokraciu, na druhej strane - a už ste to trochu naznačili - to, že prípady, ktoré sú nejakým spôsobom kontroverzné, sú pridelené dvom vybraným prokurátorkám. Toto ste namietali v otvorenom liste, kde ste formulovali viacero pomerne otvorených kritických záležitostí, ktoré sa ako keby na Generálnej prokuratúre neriešia. Má váš list pokračovanie?
My sme otvorený list formulovali asi pred rokom. Toto bol list pre členov ústavnoprávneho výboru, ktorí nás pozvali na zasadnutie výboru v rámci poslaneckého prieskumu, vtedy pán generálny prokurátor povedal, že oni nemajú s kým o čom diskutovať, len s ním môžu diskutovať. Tak my sme to v zásade rešpektovali.
Rozumiem, ale v tomto druhom liste sú konštatované neriešenia týchto záležitostí, ktoré ste vy namietali.
Ony sa neriešia. To, že prišlo k, v zásade bezproblémovému zrušeniu špeciálnej prokuratúry a delimitácii spisov na kraje, je zásluha môjho bývalého zástupcu doktora Mikuláša a našich administratívnych zamestnankýň, ktoré dni a noci trávili nad tým, aby sa spisy naozaj nestratili. Musím to povedať, v úvodzovkách vďakou za to bolo, že doktor Mikuláš bol vyštvaný z prokuratúry, teda jeden z kolegov, ktorý je v súčasnosti v advokácii.
Čo sa deje, keď vás nepodporili úplne všetci prokurátori, ktorí by mohli? Sú tam ľudia, ktorí sú presunutí na odbor závažnej kriminality na čele s doktorom Hrivnákom a podobne. Znamená to, že ostalo nejaké odbojné jadro bývalého Úradu špeciálnej prokuratúry a potom časť prokurátorov, ktorá sa vlastne nejakým spôsobom vliala do toho systému, ktorý nejako funguje a až tak veľmi im to neprekáža?
My sme ten list nedistribuovali všetkým kolegom z ÚŠP, ale len nejakému počtu ľudí. Čiže každý sa rozhodol, či to podpíše, alebo nie, a väčšina to podpísala. Možno by som povedal iný príklad. Keď som posielal všetkým kolegom na vyjadrenie podporu doktorovi Šúrekovi, keď mu vzniesli obvinenie za vedenie technického spisu a vtedy tú, podľa mňa veľmi zdržanlivú podporu, ktorú sme vtedy vyjadrili, podpísali, myslím tri štvrtiny bývalých prokurátorov ÚŠP. Áno, bolo pár prokurátorov, ktorí to nepodpísali. Je to vecou ich svedomia. Do toho vstupovať nebudem. Mňa vždy učili od malička aj moji rodičia, že keď sa niekomu deje krivda, tak sa treba ozvať a nemať strach. A treba sa ozvať, aj keď možno z toho môže niečo hroziť, z mnohých dobrých vecí niečo hrozí, a tak to má byť.
Doktor Šúrek sa vrátil, ale ešte stále čelí obvineniu. Je to pre spis 80, čiže technický spis a nie je vôbec jasné, či je to napokon trestný čin, či sa to neskončí oslobodením. Doktorovi Šúrekovi bol však odňatý spis Očistec. On sám ponúkol, že aby nemusel odísť z prokuratúry, toho spisu sa vzdá. Podľa mojich informácií je možné, ak by bol oslobodený, že by sa mu spis Očistec vrátil. To, čo sa teraz deje, nie je umelé naťahovanie situácie, aby sa k doktorovi Šúrekovi ten spis nevrátil?
Vyjadrím sa k tomu z hľadiska možno praxe na bývalom UŠP. Nám niekedy bolo vyčítané aj v tých profilových kauzách, že sme rozhodovali o sťažnosti proti uzneseniu vznesenia obvinenia dva-tri mesiace a potom bola hneď podaná obžaloba. Doktor Šúrek mal vznesené obvinenie začiatkom augusta. Čiže koľko to už je mesiacov? Sedem? Osem? Doteraz nie je rozhodnuté o sťažnosti proti vzneseniu obvinenia.
Ak by sme my na ÚŠP nerozhodli o sťažnosti proti vzneseniu obvinenia sedem-osem mesiacov, tak by sme v nejakej závažnej kauze mali toľko statusov a tlačoviek, že by sme ich nevedeli zrátať. Vec dozoruje v súčasnosti už Krajská prokuratúra Banská Bystrica, ako som z médií porozumel, tak k tomu sa vyjadrovať nemôžem.
Otázka znie, ak sa toto skončí nejakým oslobodením doktora Šúreka, či by mal dostať ten spis Očistec späť? Pretože je známe, že sa o ňom rozprávali aj na poľovníckej chate a je známe, že politici zo Smeru mu chceli doručovať gestapácky kabát. Čiže je obava, že by to mohol byť práve on, kto im bude veľmi nepríjemný?
Je to vec rozhodnutia vedenia Generálnej prokuratúry a ja nechcem, samozrejme, prejudikovať rozhodnutie o sťažnosti, lebo o nej bude rozhodovať prokurátor Krajskej prokuratúry Banská Bystrica. Takže nechcem odpovedať na otázku, ktorá je formulovaná v rovine hypotetickej, že čo ak bude mať zrušené obvinenie, lebo to v tomto okamihu nevieme. Potom asi môžem povedať, že to stíhanie, za čo je vedené, to znamená, že existencia technického spisu pri zločineckej skupine, z ktorého potom boli vyčleňované samostatné skutky a boli vznášané obvinenia, bol štandardný procesný postup pri závažných prípadoch organizovanej kriminality.
A zjavne aj tá vec inšpekčná, ktorá už niekoľko rokov trvá, aj to je technický spis na inšpekcii, z ktorého sú vyčleňované na vznášanie obvinenia, stále nejaké nové a nové veci. Takže je to také trochu zvláštne. Zvláštne tiež je, že to podľa mňa, ak to môžem povedať, je prejav nejakej frustrácie z toho, že roky sme na tlačových konferenciách počúvali o tom, ako je manipulované stíhanie a spolupracujúce osoby sú manipulované a sú mučené a neviem čo.
A zrazu súčasná vládna garnitúra má k dispozícii všetky orgány presadzovania práva od polície, prokuratúry, tajnej služby, inšpekcie a jediné, čo zistili za rok a pol, čo vedeli obviniť, je nejaký technický spis a oni sa tvária, že veď pracujeme na tom, zatiaľ sme mali iné priority. Nemali iné priority, od októbra 2023 robili len na nás. Obehli všetkých mojich klientov, advokátov spolupracujúcich osôb, spolupracujúce osoby, operatívcov, vyšetrovateľov. Povedzte niečo na Lipšica! Robili na tom rok a pol. Rok a pol na tom robili a nenašli nič. A tá frustrácia, ktorá je s tým spojená, s tým, že nič nenašli, lebo nemali čo nájsť, lebo je iné na tlačovkách rozprávať krížom-krážom a iné potom niečo zdokumentovať. My máme čisté svedomie, tak tá frustrácia sa zrejme prejavuje tým, že sa stíha aj procesný postup v podobe technického spisu, ktorý bol štandardným procesným postupom v prípade vyšetrovania zločineckých skupín. K tomu sa nedá asi nič iné povedať.
Bude sa dať vrátiť čas - teda NAKA a ÚŠP?
Ak hovoríte o frustrácii a možnostiach, ktoré by sa v budúcnosti mohli naskytnúť, bolo by možné alebo privítali by ste situáciu, že ľudia, ktorí boli nútení nejakým spôsobom opustiť svoje funkcie - policajti, ktorí odišli, policajti, ktorí sú doma, vyšetrovatelia s 20-ročnou skúsenosťou, ale aj niektorí prokurátori, či by jednoducho bolo v záujme odhaľovania trestnej činnosti, aby sa títo ľudia do systému raz vrátili, či už spôsobom vystavovania nejakých inštitúcií typu NAKA, Úrad špeciálnej prokuratúry, alebo nejakým úplne iným spôsobom?
Som o tom presvedčený a bol by som veľmi rád, keby títo ľudia mali ochotu vrátiť sa. Slovensko je malá krajina a my nemáme stovky špičkových vyšetrovateľov, operatívcov, prokurátorov na najzávažnejšiu trestnú činnosť. Jednoducho nemáme, takže je trestuhodné sa ich zbavovať. A dnes je kriminálna polícia v princípe v rozklade. Však to vidíme takmer na dennej báze.
Druhá rovina - bude asi potrebné v istom okamihu hovoriť aj o tom, či naozaj neprichádzalo k zneužitiu niektorých vecí počas tohto obdobia, napríklad vo vzťahu k vedeným trestným stíhaniam alebo vo vzťahu k niektorým krokom, ktoré orgány činné v trestnom konaní robia.
Nechcem to v tomto okamihu rozvádzať, aby to nebolo vnímané ako zastrašovanie. Vôbec nie. Ale myslím si, že bude treba o tom hovoriť, či nie sú bezpečnostné zložky zneužívané. Nemyslím len voči nám, napríklad, ale napríklad aj voči ľuďom, ktorí organizujú protesty a podobne. A ja si myslím, že ak to tak bude a bude zachovaná dôkazná stopa, bude nevyhnutné venovať sa tomu.
Chcete povedať, že Slovenská informačná služba ide po ľuďoch, ktorí sú nepríjemní súčasnej vládnej garnitúre?
To nebudem komentovať, ale hovorím, že ak na to bude vôľa, bude sa k tomu treba vrátiť a tieto veci dosledovať a vyšetriť.
Generálny prokurátor zverejnil štatistiky, ktoré z jeho pohľadu môžu byť lepšie za rok 2004 ako v minulosti. Vy ste v statuse na sociálnej sieti namietali, že potrebujeme poznať bližšie informácie a citujem: „Viac ako dve tretiny obžalovaných osôb v roku 2024 za trestný čin poškodzovania finančných záujmov Únie sú osoby, ktoré obžalovali ešte prokurátori bývalého UŠP.“ Čo tým chcete povedať? Lebo vy sám dávate otvorené otázky generálnemu prokurátorovi cez facebook. Chcete tým povedať, že sa chváli vaším perím?
Možno to nebolo tak myslené, ale teda chváli prokurátorov UŠP. Niekedy je polopravda horšia ako pravda. Poviem, prečo si to myslím, lebo keď si tú štatistiku pozriete bez vysvetlenia, bez celej pravdy, tak sa zdá, že je hneď po zrušení ÚŠP dokonca ešte viac obžalovaných osôb za trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskej únie, paragraf č. 61 Trestného zákona. No pravdou je, že sú to ešte veci, ktoré mali v dozore a žalovali prokurátori ÚŠP. Treba povedať celú pravdu. Nielen polopravdu. A obávam sa, že my často produkujeme do priestoru veci, ktoré sú polopravdou. Jeden kolega tomu hovorí triky z Afriky.
Ale keď sa generálny prokurátor pochváli tým, že Generálna prokuratúra zrušila zastavujúce uznesenie v kauze únosu mladej študentky Sone, ktorá bola zdrogová, znásilňovaná tým záchranárom, tak zabudol povedať, že na základe nálezu Ústavného súdu, ktorý zrušil uznesenie Generálnej prokuratúry ako arbitrárne. Čiže vytrhnúť niečo z kontextu, nepovedať celý obrázok, to je úplná polopravda a tomu by sme sa mali vyvarovať.
Odporúčania nadriadených
Vy ste otvorene hovorili o tom aj pre Denník N, že tu boli snahy tlačiť na prokurátorku Habčákovú, aby v prípade pokusu o atentát na Roberta Fica bola kvalifikácia terorizmus. Teda aby prokurátorka, ak to preložíme do ľudskej reči, neprišla s kvalifikáciou podľa vlastného úsudku, ale podľa toho, čo jej odporúča generálny prokurátor. Ako to máme vnímať? A sú na to dôkazy?
Ja som povedal presne, čo ste spomenuli, že existuje úradný záznam, podľa ktorého samotná prokurátorka, v tom čase dozorujúca prokurátorka, sa sťažovala svojmu nadriadenému, že na terorizmus nie sú v spise žiadne dôkazy, ale generálny prokurátor si želá, aby to tak bolo naďalej právne kvalifikované. A ak sa cíti pani prokurátorka Habčáková dotknutá, tak jej odporúčam obrátiť sa na prokurátorskú radu, ktorej je členkou, alebo na etickú komisiu a potom budeme dokazovať. Ja budem rád.
Funguje rada prokurátorov tak, ako by mala a v rámci reálneho výkonu spravodlivosti v tom zmysle, že sa naozaj ozve, keď sa ozvať má? A keď povedzme by sa niekomu diala krivda vzhľadom na mimoriadne zlé vzťahy, ktoré vládnu aj na prokuratúre?
V takej situácii by som povedal, že postupujúcej normalizácie, tak to, že nás väčšina členov rady prokurátorov podporila v decembri 2023, napriek tomu, že vedenie Generálnej prokuratúry v zásade išlo vláde poruke pri zrušení ÚŠP, to považujem za prejav veľkej odvahy. Nota bene, ich stanovisko, že bude ohrozený boj proti korupcii a organizovanému zločinu, sa predsa potvrdilo úplne do bodky. Čiže mali pravdu.
Funguje právny štát?
Pri tej najzávažnejšej trestnej činnosti, ktorá bola v pôsobnosti Úradu špeciálnej prokuratúry a ktorú prejednáva Špecializovaný trestný súd, my sme podávali ročne približne 150 obžalôb. Úkladné vraždy, organizovaný zločin, korupcia, ekonomická trestná činnosť, terorizmus, extrémizmus. A teraz za prvé dva mesiace tohto roku bolo podaných päť obžalôb, z toho jednu som podával ja, jednu doktor Repa, dve doktor Pardubský, bývalý prokurátor ÚŠP, a zrejme len jednu obžalobu podali zo všetkých ôsmich krajských prokuratúr. Tváriť sa, že zrušením ÚŠP sa nič nestalo, je lož, to už dnes asi vieme všetci.
Takže teraz preto bude potrebné, ja som sa potom v tom statuse pýtal, na konkrétne otázky odpovedať. Koľko bolo podaných obžalôb? Koľko bolo podaných obžalôb z krajských prokuratúr? V akej skladbe? Koľko ich bolo právoplatne odmietnutých pre nesplnenie zákonných náležitostí. Lebo hra s číslami je fajn, ale my by sme sa nemali hrať s číslami, ale dať na stôl naozaj pravdivé a objektívne údaje.
Na záver, ak by ste mali možnosť ovplyvňovať raz v budúcnosti veci, mali by ste záujem o pozíciu generálneho prokurátora alebo o ministerskú pozíciu, aby ste mohli veci riadiť?
Vôbec sa ani nad tým nezamýšľam, ani som to nikdy nerobil, pretože to je nezmysel.
Mňa zaujíma, či to vylučujete alebo či si to viete predstaviť.
To je nezmysel. Ale poviem, že si myslím, že aj na pozíciu ministra spravodlivosti, aj na pozíciu generálneho prokurátora sú vhodnejší kandidáti, ako som ja.
Presun do advokácie vidíte ako reálny alebo nie? Ak zistíte, že naozaj na odbore legislatívy to nie je to, čo si Daniel Lipšic vie predstaviť?
Nevylučujem to, ale ani nad tým v tomto okamihu nerozmýšľam. Tento týždeň som mal tri plné pojednávacie dni. Pomerne náročné, pomerne vyčerpávajúce, v závažných kauzách. Takže teraz sa venujem tomu, v čom vidím zmysel. Ak v nejakom okamihu prípadov, ktoré budem ešte pojednávať, bude menej a nebudem v tom vedieť zmysel, pravdepodobne sa posuniem niekam inam. Každý z nás žije len jeden život a nerád by som, či odborne, alebo ľudsky stratil roky, ktoré mi ešte zostávajú do dôchodku.
Beata
Balogová
