Napriek tomu, že väčšina nadnárodných korporácií a spoločností považuje obdobie home-office za minulosť, občasnú prácu z domu dovoľujú. Do zamestnania už navyše nastupuje generácia Z, ktorá v porovnaní so staršími kolegami kladie väčší dôraz na sebarozvoj, ako aj zosúladenie pracovného a súkromného života.
Svet kancelárií sa tak po pandémii zmenil. Upúšťa sa od rozsiahlych kancelárskych priestorov, dôraz sa kladie na zóny tímovej práce aj oddychu a firmy viac pozerajú na energetickú udržateľnosť budov.
"Najvýraznejšou zmenou je prechod k hybridnému modelu práce. Ten spôsobil, že zamestnanci dnes trávia v kanceláriách len istú časť týždňa, čo vedie k zníženému dopytu po veľkých kancelárskych priestoroch," hovorí Peter Grof zodpovedný za design a architektúru pracovného priestoru v spoločnosti CBRE.
"Kým v minulosti sa priestory zapĺňali pracovnými stolmi a spoločné priestory boli skôr doplnkom, dnes je už uvažovanie v prospech funkčných zón – na kolaboráciu, na sústredenú tichú prácu aj na neformálnejšie stretávanie, ktoré podporí firemnú kultúru," zdôrazňuje Michaela Ochmanová, manažérka komerčných nehnuteľností YIT Slovakia.
Menšie a flexibilnejšie priestory
Ako vysvetľuje Viktor Tokoš, riaditeľ projektových a developerských služieb z Cushman & Wakefield Slovakia, dopyt sa presunul od fixných kancelárií k flexibilnejším, s kvalitnejším a technologicky pokročilým priestorom. Samozrejmosťou sú rezervovateľné parkovacie miesta a pracovné stoly podľa tímov či projektových skupín.
V článku sa ďalej dočítate:
- Či vyhovujú firmám viac otvorené alebo uzavreté priestory.
- Ako možno vytvoriť samostatné zóny v otvorených kancelárskych priestoroch.
- Musia byť oddychové priestory finančne náročné?
- Aká bude budúcnosť kancelárskych priestorov?
- Pre koho je lepší open space a pre koho uzavreté kancelárie?
"U globálnych spoločností zaznamenávame trend návratu do kancelárií podobný stavu spred obdobia pandémie, prirodzene však trend hybridnej práce zostane. Ide o spojenie dvoch systémov – práce z kancelárie a práce na diaľku a tento systém je potrebné vedieť pre každú firmu nastaviť," zdôrazňuje.
"Z pohľadu nákladov na priestor sa dôsledkom toho náklady na výstavbu za meter štvorcový zvýšili, aj keď celková úžitková plocha je často menšia. Rastie aj dôraz na zdravé a ekologické pracovné prostredie – zelené budovy, kvalitná ventilácia, prirodzené svetlo a wellness prvky sa stávajú štandardom," dodáva Tokoš.
Radšej rozdeliť ako stavať
Záujem firiem o moderné priestory vhodné pre hybridný model práce, ekologické certifikáty a zdravé technológie v budovách potvrdzuje aj Ochmanová.
"Klienti si v čoraz väčšej miere žiadajú otvorené, flexibilné priestory, ktoré si môžu na mieru rozdeliť nábytkom, paravánmi alebo akustickými panelmi. Sústava skriniek dokáže efektívne rozdeliť priestor na funkčne odlišné časti pre zamestnancov a na klientske rokovania. Toto riešenie zároveň ponúka úložný priestor a je cenovo výhodnejšie ako stavebné úpravy priestorov," vysvetľuje.
Aj v takomto otvorenom koncepte je podľa nej zároveň možné vytvoriť priestor, v ktorom sa dá nerušene telefonovať, absolvovať videohovor či malé stretnutia, napríklad osadením obľúbených tzv. phonebooths. Ide o monolitické bunky s odhlučneným priestorom pre jedného alebo viacerých ľudí. Majú zabezpečený prísun čerstvého vzduchu a možno ich podľa potreby voľne umiestniť do priestoru.
Čo chystajú kancelárski developeri? Situácia sa po pandémii mení (anketa) Čítajte Dôraz na spoluprácu
Keďže sa pracovný režim prirodzene rozdelil na dve časti – individuálnu prácu z domu a tímovú spoluprácu s kolegami v kancelárii, v kancelárskych priestoroch sa podľa Grofa zo CBRE posilňuje práve dôraz na zóny určené na spoluprácu.
Kancelárie by zase mali byť správnym mixom medzi priestormi umožňujúcimi samostatnú aj tímovú prácu. Z hľadiska usporiadania kancelárskeho priestoru sa rozhoduje o umiestnení pracovných staníc, miestností na telefonáty či sústredenú prácu osamote, alebo vo dvojici a priestorov umožňujúcich aktívnu spoluprácu medzi viacerými kolegami, klientmi, partnermi, a to osobne aj online hybridnou formou.
Pomer medzi týmito funkciami je podľa Grofa unikátny pre každú organizáciu a vychádza z pracovných štýlov zamestnancov, cieľov spoločnosti, či nastavenia politík hybridnej práce.
"V kancelárii v priemere trávime 35 až 40 percent času z nášho aktívneho dňa. Ekologické riešenia, minimalistický dizajn a čisté línie hrajú dôležitú úlohu pri dizajne kancelárií, pretože prispievajú k lepšej koncentrácii a produktivite vďaka vzdušnosti prostredia. Jednoducho na detailoch záleží," zdôrazňuje Tokoš z Cushman & Wakefield.
Práca aj oddych spoločne
Ako Tokoš ďalej vysvetľuje, v súčasných kanceláriách sa stiera hranica medzi pracovným a oddychovým prostredím. Priestor ponúka miesto na prácu tam, kde je to práve potrebné. Často tak nájdeme zasadacie miestnosti s nižším sedením vhodným na brainstorming a miesta na pripojenie počítačov v relax zóne.
Oddychové priestory v moderných kancelárskych priestoroch, ktoré podporujú možnosť krátkej regenerácie, nemusia byť pritom drahou investíciou.
"Niekedy sú to len pohodlné sedačky, vaky, ležadlá na krátky oddych alebo aktívne prvky, ktoré môžete v priestore použiť. Môže to byť hrazda alebo stolička, ktorá aktívne podporuje zmenu spôsobu sedenia a podporuje rovný chrbát. Ergonomický nábytok a prírodné prvky, ako sú rastliny a dostatok prirodzeného svetla, sú kľúčové pre zdravé pracovné prostredie," hovorí Tokoš.
Ako dodáva aj Ochmanová z YIT, veľké oddychové priestory sú najmä pre malé firmy finančne náročné, a preto oceňujú napríklad spoločné terasy alebo bookovateľné veľké zasadačky. Vyhľadávaný je tiež kvalitný vonkajší priestor, prípadne oddychová zóna v exteriéri.
Do kancelárie chodia len na kávu a hľadajú si novú prácu. Tri následky povinného návratu do kancelárií Čítajte Technológie a postmileniáli
Budúcnosť kancelárskych priestorov je podľa Tokoša spojená s ešte väčším posunom k technologickej inteligencii budov, udržateľnosti a ekológii. V tejto súvislosti spomína smart kancelárie s automatizovanými systémami riadenia, bezdotykovými technológiami a dátovou analytikou zefektívnia využívanie priestorov, ktoré sa využívajú už aj v súčasnosti.
Grof zdôrazňuje aj významný vplyv generácie Z, ktorá začína postupne prichádzať na pracovný trh. Ide o mladých ľudí narodených približne v rokoch 1997 až 2012, ktorým sa hovorí aj postmileniáli alebo zoomeri.
Už na pracovných pohovoroch zaujíma postmileniálov širšie spektrum faktorov, od benefitov a kvality pracovného prostredia až po flexibilitu, možnosť práce na diaľku a zapojenia do rozhodovacích procesov.
"Táto generácia preto očakáva, že pracovisko nebude len funkčné, ale aj podnetné pre ich osobný rozvoj, podporujúce spoluprácu a umožňujúce rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. V praxi sa to prejavuje vyššou preferenciou hybridného modelu práce, väčším dôrazom na neformálne zóny určené na spoluprácu a oddych, ako aj na firemnú kultúru a spoločenskú zodpovednosť zamestnávateľa," hovorí Grof.
Otvorený priestor alebo kancelária?
Odpoveďou je, ako pre koho. Väčšina firiem v súčasnosti volí tzv. „open space“, teda otvorený priestor, ako formu usporiadania pracovného priestoru. Či sa spoločnosť rozhodne pre open space alebo uzavreté kancelárie závisí od jej povahy, firemnej kultúry a v neposlednom rade aj nákladov. Aj v open space je pritom možné vytvoriť zóny s potrebným súkromím a popri uzavretých kanceláriách zase zariadiť spoločné priestory pre oddych a socializáciu.
Open space
- Umožňuje flexibilné usporiadanie priestoru či reorganizácie nábytku a jednotlivých častí kancelárie podľa počtu zamestnancov a ich potrieb.
- Nižšie náklady na zariadenie a prípadnú zmenu priestoru.
- Panuje tu uvoľnenejšia atmosféra, ponúka lepší kontakt s kolegami, podporuje spoluprácu.
- Za nevýhodu sa považuje nedostatok súkromia, možná zhoršená koncentrácia na prácu či nadmerný hluk.
- Využívajú ho najmä spoločnosti s hybridným režimom práce, rýchlo rastúce firmy a tímy pracujúce na spoločných projektoch, kde je potrebná efektívna koordinácia, zdieľanie informácií, rýchla komunikácia, spolupráca a flexibilita.
- Je ideálny pre dynamické a kreatívne prostredia, ako napríklad IT firmy, startupy, marketingové agentúry, či call centrá.
Uzavreté kancelárie
- Ponúkajú súkromie, vlastný priestor, ticho a lepšie podmienky na prácu a sústredenie.
- Umožňujú súkromné jednania a dôverné rozhovory bez pohybu iných zamestnancov či iných rušivých elementov.
- Vyššie náklady na ich výstavbu, zariadenie a technické riešenia, čo môže navýšiť finálnu cenu mesačného nájmu.
- Môžu spôsobiť pocit izolácie a oslabenie komunikácie medzi kolegami.
- Sú ideálne pre profesie, kde je potrebné súkromie, koncentrácia a dôvernosť. Preferujú ich firmy s citlivými informáciami a tradičnou hierarchickou kultúrou. Často sa využívajú pre manažérske pozície.
- Príkladmi firiem, ktoré uprednostňujú uzavreté kancelárie, sú typicky právnické kancelárie, konzultačné spoločnosti, banky, investičné fondy, farmaceutické a výskumné inštitúcie.
Zdroje: CBRE, Cushman & Wakefield, YIT
