BRATISLAVA. Nikto by sa nedozvedel, že sa Robert Fico pred týždňom stretol s Norbertom Bödörom v sídle vlády, keby príchod podnikateľa blízkeho Smeru nezachytila kamera televízie Markíza.
Keď premiér dostal priestor vysvetliť, čo podnikateľ obžalovaný v kauze Očistec uňho vybavoval, odvetil: "Zobrať vedro s vodou a obliať vás je málo."
Podobne, keď sa Fico v decembri stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, neprizval žiadne médiá a podrobnosti o rokovaniach doteraz nie sú jasné.
Fico a Smer tiež vo väčšine volebných kampaní tajili, akí ľudia či firmy prispeli strane na kampaň. Financovanie skrýva Smer pod svoju stranícku agentúru.
Lučanský prináša zákon proti aktívnym ľuďom Čítajte Netransparentné postupy Smeru a jeho predstaviteľov sú dlhodobou praxou. Fico doteraz neodpovedal na otázku, či v byte na Vazovovej ulici v Bratislave pred rokmi pil kolu na stretnutí s Jaroslavom Haščákom z Penty, ako sa píše v spise Gorila. Neskôr to potvrdili nahrávky.
V stredu však Fico váhou svojej funkcie podporil návrh SNS, aby vybrané mimovládne organizácie odovzdávali podrobné informácie o svojej činnosti, príjmoch, predstaviteľoch a ich stretnutiach. Ak parlament návrh schváli, budú im hroziť pokuty aj ukončenie činnosti.
Vláde Fico predložil "návrh na vyslovenie súhlasu" so zámerom poslancov SNS, a ministri ho podporili. Aj tí za stranu Hlas. Upravili však jeho znenie, keďže Hlas nesúhlasí s tým, aby bola časť mimovládok považovaná za lobistov.
Dnes sa všetky mimovládne organizácie riadia rovnakými pravidlami fungovania, návrh SNS z nich vyčleňuje tie, proti ktorým koaliční predstavitelia už roky vystupujú.
Vymysleli pre ne prezývku "politické mimovládky", hoci takýto termín nemá oporu v zákonoch, a je nejasný, keďže za také je možné označiť aj zriaďovateľov zariadení sociálnych služieb či žiacke futbalové kluby, keďže tie tiež môžu mať požiadavky na vládu.
V koalícii postup proti mimovládkam vysvetľujú programom vlády, v ktorom je formulácia, že vláda "nemôže akceptovať, aby politicky zamerané subjekty, často financované zo zahraničia, netransparentne ovplyvňovali demokratickú politickú súťaž", a žiada zvýšiť transparentnosť.
Príprava zmien je pritom mimoriadne netransparentná, keďže návrh SNS sa dostal do parlamentu vo forme pozmeňovacieho návrhu, neprešiel obvyklým legislatívnym procesom, nevyjadrovali sa k nemu ministerstvá ani verejnosť.
Obmedziť, spútať, šikanovať, podrobiť si Čítajte Fico Hlasu mierne ustúpil
Pôvodne premiér plánoval presvedčiť všetkých ministrov, aby návrh SNS bez výhrad podporili vrátane zmien, s ktorými prišiel Adam Lučanský z klubu SNS. Najmä vláde nepohodlné mimovládky chce označovať za lobistov.
Návrh jeho uznesenia preto znel: "Vláda súhlasí s poslaneckým návrhom zákona (...) v znení pozmeňovacích a doplňujúcich návrhov (...)"
Napokon však vláda schválila Ficov návrh, ktorého vágnejšie znenie poskytuje Hlasu priestor, aby návrh parlament upravil, a nedostal sa s vládou do rozporu. Vláda podľa neho súhlasí s úpravou vyššej miery transparentnosti financovania mimovládnych neziskových organizácií a ich činnosti.
Z formulácie vyplýva, že Hlas nesúhlasí s označovaním mimovládok za lobistov. Aj Fico po zasadnutí vlády povedal, že v parlamente ešte "bude diskusia o podobe lobingu".
Čo navrhuje SNS:
- Novela SNS sa sústredí na obmedzenie údajného lobingu niektorých mimovládok.
- Zamestnávatelia, športové organizácie, cirkvi a ďalšie záujmové skupiny by sa mohli stretávať s politikmi bez obmedzení aj naďalej.
- Nedefinuje ani to, čo lobing je a čo už nie.
- Ak by zákon prešiel, mimovládkam pribudne viac byrokracie. V novele sa píše o každoročných výkazoch príjmov a výdavkov a aj o ľuďoch a firmách, ktoré prispievajú na chod mimovládky. Organizácie by museli zverejňovať aj identifikačné údaje o ľuďoch, ktorí pôsobia v jej orgánoch.
- Pribudla by aj povinnosť zapísať si lobing do registra mimovládnych organizácií. Mimovládky, ktoré priamo či nepriamo ovplyvňujú politikov, by museli zverejňovať podrobnú správu o svojich aktivitách.
- Novinkou je povinnosť odpovedať na infožiadosti, čo bežne platí len pre verejné inštitúcie. Vzťahovalo by sa to na mimovládky, ktoré prijali príspevok od štátu alebo samosprávy.
Poslanci Hlasu plánujú predložiť pozmeňovací návrh, ktorý pripravujú splnomocnenkyňa vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti Simona Zacharová a ministerstvo vnútra. Doteraz nespresnili, aké zmeny v návrhu SNS žiadajú.
K výhradám Hlasu sa minulý týždeň vymedzil šéf Úradu vlády Juraj Gedra zo Smeru, a nazval ich vykosťovaním návrhu. Jeho úrad na ňom s Lučanským spolupracoval.
Fico: Asi si myslia, že sme dementi
Minulý týždeň organizácia Via Iuris poslala vláde svoju podrobnú právnu analýzu návrhu SNS. Zámer SNS s podporou koalície môže byť podľa nej v rozpore s ústavou, právom Európskej únie a tiež Rady Európy.
"Asi si myslia, že sme dementi na Úrade vlády," komentoval v stredu analýzu Fico a dodal, že Via Iuris sa pokúša spochybniť plánované zmeny.
Legislatívny odbor Úradu vlády Via Iuris tvrdil, že novela od SNS "stavia na existujúcich právnych mechanizmoch a jej cieľom je posilniť dôveru verejnosti v neziskový sektor".
Fico sa však prihlásil k skutočným motiváciám koalície, keď povedal, že má právo vedieť, kto financuje organizácie, ktoré vykonávajú "protivládnu" činnosť.
"Vyslovene sú to inštitúcie, ktoré idú proti vláde," tvrdil.
Via Iuris našla v návrhu SNS najmenej 15 sporných momentov. Kritizuje, že sa vyhol pripomienkovaniu vrátane posúdenia súladu s právom Európskej únie.
Povinné zverejňovanie mien darcov a členov organizácie považuje Via Iuris za zásah do práva na súkromie a môže mať podľa nej zastrašujúci účinok.
Problémová je aj právomoc ministerstva vnútra rozpustiť združenia za administratívne pochybenia. Via Iuris to považuje za zásah do práva na združovanie.
Poslanci SNS v návrhu nerozlišujú podľa Via Iuris medzi lobingom a občianskym aktivizmom, čím by zaviedli stav právnej neistoty a hrozbu postihov za činnosť, na ktorú zaručuje právo ústava.
Povinnosť vytvárať každé tri mesiace správy, u koho mimovládky "lobovali", by bola významná administratívna záťaž, keďže mnohé majú len pár pracovníkov.
Rovnaký problém by vytvorila aj povinnosť mimovládok odpovedať na infožiadosti rovnako, akoby išlo o štátne úrady.
Via Iuris upozorňuje aj na nedôveru vo verejnosti, ktorú môže označovanie mimovládok za lobistov vyvolať.
Experti upozorňujú, že za lobistov by neboli považované odbory, zamestnávateľské zväzy, firmy ani cirkvi, hoci sa tiež stretávajú s politikmi, ovplyvňujú ich názory a dožadujú sa zmien politiky. Považujú to za diskriminačné.
Novelu vláde neodporučila podporiť ani rada vlády pre mimovládne neziskové organizácie. Stanovisko jej adresovala dvakrát, v apríli a decembri 2024.
O návrhu poslancov SNS bude parlament rokovať na budúci týždeň v stredu.
Vo štvrtok a v piatok tohto týždňa sú v pláne verejné zhromaždenia v 40 slovenských mestách proti navrhovaným zmenám. Viacerí organizátori vrátane iniciatívy Mier Ukrajine ich označili heslom "Nie ruskému zákonu".
