BRATISLAVA. Na družstve v Moste pri Bratislave majú päťsto zvierat, z nich 270 dojníc. Po takmer štyridsiatich rokoch, čo zootechnik Vladimír Pokrývka pracuje na mliečnej farme, sa zamýšľa nad tým, či by sa k chovu v takom rozsahu vrátili, ak by všetky zvieratá museli utratiť pre slintačku a krívačku.
"Nechcem na to ani myslieť," hovorí Pokrývka. "Začínať odznova je veľmi ťažké."
Prvé mesiace po zabití posledného zvieraťa z chovu sa musia maštale, ale aj prístupové cesty v areáli fariem a všetko náradie starostlivo a opakovane dezinfikovať.
Z povrchov sa odoberajú vzorky a veterinári testujú, či vírus dezinfekcia zničila. Až potom sa do maštale privedie na skúšku päť až desať zvierat, a až keď aj posledné testy ukážu, že sa nenakazili, môže sa chov na miesto vrátiť.
Vrátane týchto procedúr môže trvať aj dva či dva a pol roka, kým z teliat vyrastú kravy schopné dávať mlieko.
Dezinfekcia, opäť dezinfekcia, skúšobný chov
Keď naposledy pred viac ako päťdesiatimi rokmi napadla slintačka a krívačka slovenské chovy, z niektorých maštalí museli vytrhať drevené trámy a niektoré budovy rozoberali - vraví predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Andrej Gajdoš. "Z dreva bolo ťažké vírus dostať," povedal.
Dnes má dezinfekcia maštalí po slintačke a krívačke niekoľko fáz. Najskôr sa z nich vynesie podstielka, ktorá sa spáli, zlikviduje sa aj všetko seno a slama - vysvetľuje bývalý šéf Štátnej veterinárnej správy Jozef Bíreš.
"To všetko sa považuje za zamorené. Predstavte si, že ak je dojnica týždeň chorá, za tento čas vyprodukuje okolo miliardy infekčných partikúl," povedal.
Certifikovaná firma potom vystrieka dezinfekciou nielen maštale, ale celú farmu - prístupové cesty aj cesty vnútri areálu. Mechanicky umyť a vydezinfikovať treba aj všetko náradie.
"Maštaľný priestor sa uzatvorí najmenej na týždeň, ale každý dezinfekčný prostriedok má presne stanovené, ako dlho musí pôsobiť," hovorí Bíreš.
Z povrchov sa po tomto čase odoberú stery a v diagnostickom ústave sa zisťuje, či vírus na niektorom z nich neprežil. Dezinfekcia priestorov a kontroly sa potom opakujú.
Až keď aj tentoraz vyjde negatívny výsledok, privedú do maštalí najskôr malý počet zvierat - päť až desať.
"Minimálne mesiac, ale aj dlhšie ich tam máte, sleduje sa ich zdravotný stav a berú sa vzorky krvi aj výtery z nosa. Ak sú výsledky negatívne, je na rozhodnutí farmára, či tam privedie aj ďalšie zvieratá," povedal Bíreš.
Do tohto momentu môžu od začiatku prvej dezinfekcie uplynúť v ideálnych podmienkach dva aj tri mesiace.
Bíreš: S kafilériami na tom nie je žiadny štát Európskej únie tak zle ako Slovensko Čítajte Vysokoteľné jalovice sa nepredávajú
Aby krava začala dávať mlieko, musí byť nielen dospelá, ale aj oteliť sa - teda porodiť teľa. Tzv. vysokoteľné jalovice, teda také, ktoré sú krátko pred otelením, je však problém na trhu zohnať, upozorňuje Gajdoš.
"Vysokoteľné jalovice sú nedostatkový tovar. Farmy, ktoré produkujú mlieko vo vysokej kvalite, majú svoje stáda a chovy uzatvorené," vysvetľuje. "Keď majú vysokoteľné jalovice, vedia, že im začnú onedlho dávať mlieko, a neponúkajú ich von."
Teľatá sú lacnejšie a dostupnejšie, no pri ich zas treba čakať, kým dospejú. Teľa sa predáva zhruba za tristo až päťsto eur, zatiaľ čo vysokoteľná jalovica môže stáť tisíc až dvetisíc eur.
V 14. až 16. mesiaci života zviera inseminujú, jalovica je potom gravidná ďalších deväť mesiacov.
Aj s predošlou dezinfekciou maštalí po infekcii teda mladé kravy začnú dávať mlieko zhruba po dvoch či dva a pol roku, aj to vtedy, ak sa nevyskytnú problémy, vraví Gajdoš. Dostatok mlieka potom krava produkuje asi rok, a počas neho ju opäť inseminujú, aby produkovala mlieko.
Veľkí chovatelia, ktorí majú po Slovensku viacero fariem, si ale môžu pri obnovení chovu pomôcť, a to presunmi zvierat z iných miest, dodal Gajdoš.
Ďalšie roky potom trvá vybudovanie stáda so špičkovou genetikou, keď si farmári na chov vyberajú tie najlepšie kusy.
O nákaze na Záhorí informoval prvý český minister. Slovensko na slintačku reaguje pomaly Čítajte Rozhodnú aj podmienky odškodnenia
V Moste pri Bratislave majú dve dojné plemená kráv - holsteinské aj jersey.
"Holstein je čierno-biele plemeno, ktoré dojí viac mlieka, a máme z neho 220 dojníc, a jersey je menšie mliečne plemeno, z ktorých je mlieko tučnejšie a má viac bielkovín. Tých máme päťdesiat," vysvetľuje zootechnik Pokrývka.
Denne vyprodukujú 7,5-tisíca litrov mlieka. Jedna krava plemena holstein nadojí denne v priemere 40 litrov mlieka a jersey 27 litrov.
Aj tam majú v čase slintačky a krívačky na Slovensku prísne pravidlá - okrem dezinfekčných brodov pre zamestnancov pri vstupe a zákazu vjazdu autám zvonku do areálu, zostali doma dvaja z piatich zamestnancov, ktorí pracujú pri kravách.
"To sú tí, ktorí majú doma dobytok," vraví Pokrývka.
Pokrývka odhaduje, že z nakúpených desiatich kusov kráv jersey sa im podarilo dostať na počet 50 za zhruba desať rokov.
Vraví, že menší chovatelia, ktorí nemajú viac fariem po Slovensku, sú viac vystavení riziku, že po prípadnom výskyte slintačky a krívačky už chov neobnovia, keďže si ho nevedia doplniť z vlastných iných fariem.
Podľa Gajdoša všetko závisí aj od toho, aké podmienky odškodňovania napokon vláda stanoví.
"Ak nebude pri odškodnení za stratu povinnosť, aby farmári chov obnovili, a majiteľ sa rozhodne, že tak neurobí, môže sa stať, že peniaze investujú niekde inde," upozornil.
"Nehovorím, že takáto podmienka by tam mala byť, iba to, že zatiaľ mechanizmus odškodňovania a kompenzácií nepoznáme, a preto je ťažké povedať, ako sa k nim farmári postavia."
