V Bratislave sa konal protestný pochod proti zákonu namierenému proti mimovládkam. Zdroj: SME/Dávid Zimmermann
BRATISLAVA. Po sérii protestov, ktoré sa po celej krajine konajú v dvojtýždňových intervaloch od januára pod hlavičkou Slovensko je Európa, sa bratislavské protestné zhromaždenie vydalo na pochod.
Po trase z Námestia slobody, ktoré je v hlavnom meste dejiskom týchto protestov, pochodovalo za hlasného kriku a trúbenia pred parlament podľa odhadov SafetyCrew okolo deväťtisíc ľudí. Tam ich vítal hudbou DJ Young Aesthete, zaznela aj Krylova pieseň Bratříčku, zavírej vrátka.
Vo štvrtok sa protestovalo v Bratislave, v Košiciach, v Humennom, Liptovskom Mikuláši, Stropkove a zhromaždenie zorganizovala aj slovenská komunita v Bruseli. V Košiciach na protest prišlo odhadovaných dvetisíc ľudí, v ostatných mestách účasť rátali v stovkách. Protesty pokračujú v piatok, zapája sa do nich spolu vyše 40 miest na Slovensku aj v zahraničí.
Tentokrát sa protestnými zhromaždeniami nesie slogan "Nie ruskému zákonu". Hlavný organizátor protestov, iniciatíva Mier Ukrajine, spolu so spolupracujúcimi občianskymi iniciatívami a aktivistami po celej krajine, tak reagujú na návrh, ktorým chcú koaliční poslanci zaviesť označovanie vybraných mimovládok ako lobistov.
Zákon hnevá aj účastníčky bratislavského protestného pochodu, sestry Alžbetu a Emíliu Rusínkové. Prekáža im, že vláda chce zbierať údaje o ľuďoch, ktorí podporujú mimovládky.
“My podporujeme mimovládky a nechápeme, načo chcú zbierať tieto údaje. Mame právo podporovať, koho chceme, nemajú právo to sledovať,” dodávajú. Už teraz vedia, že na další protest prídu opäť.
Slovensko potrebuje európske zákony, nie ruské
Návrh pôvodne rátal s označovaním mimovládok ako zahraničných agentov tak, ako je to v Rusku. Toto ustanovenie z návrhu vypadlo, aj tak ho však mimovládky označujú ako ruský zákon, ktorým chce vláda trestať aktívnych občanov.
Poukazujú napríklad na možnosť štátnych orgánov zrušiť občianske združenie pre administratívne pochybenia, povinné zverejňovanie mien darcov, alebo zámer označovať mimovládky selektívne ako lobistov a uvaliť na nich byrokratické povinnosti.
Návrh si tento týždeň osvojila aj vláda Roberta Fica, keď s ním na stredajšom zasadnutí vyjadrila súhlas.

Koaličná strana Hlas ešte avizuje úpravy v návrhu zákona, zatiaľ však nie je jasné, čo by mali obnášať. Parlament má o návrhu rokovať na budúci týždeň v stredu.
Organizátori ho na bratislavskom proteste nazvali aj útokom na hodnoty a útokom "na našu slobodu, našu schopnosť vyjadrovať sa a ovplyvňovať rozhodovanie v našej spoločnosti."
"Slovensko potrebuje európske zákony, nie ruské," vyhlásili z pódia pred parlamentom organizátori z Mier Ukrajine. Žiadajú okrem iného aj odstúpenie vlády Roberta Fica.
Bútora: Idú proti novembru 89
Spisovateľ a sociológ Martin Bútora v Bratislave pripomenul november 1989, keď občania chceli prevziať svoje záležitosti do vlastných rúk. Začiatkom deväťdesiatych rokov už na Slovensku pôsobilo niekoľko tisíc občianskych združení a neziskoviek.
Bútora vyslovil obavu, že sme svedkami "kontrarevolúcie proti novembru 89".
"Dosť bolo Fica!" odpovedal mu dav.
Bútora spomínal aj na mečiarizmus a brojenie proti mimovládkam v deväťdesiatych rokoch. No ani Mečiar si netrúfol schváliť "taký strašný zákon ako ten, ktorý sa práve chystá," povedal.
Za problematické označil zisťovanie mien darcov a členov mimovládok, obáva sa, že štátne orgány to použijú na to, aby aktívnym občanom komplikovali život.
Aktivistka: Nie sme hrozba, sme chrbtová kosť
Zuzana Janíčková z banskobystrickej iniciatívy Nie v našom meste citovala československého prezidenta T.G. Masaryka, ktorý povedal, že skutočnej demokracii nestačia inštitúcie, ona potrebuje ľudí spojených ideou. "Preto sme tu," povedala aktivistka.
Parlament na budúci týždeň rozhodne, či sa Slovensko odkloní od európskych hodnôt k tým ruským. Poslankyne a poslanci budú hlasovať o zákone, ktorý predstavuje najväčšie ohrozenie občianskych slobôd od roku 1989, zdôraznila.
"Pán premiér, my tu nie sme kvôli puču, my sme tu preto, lebo nám záleží na slobode a demokracii," povedala Janíčková. "My sme tu preto, lebo nie sme pre Slovensko hrozbou, ale sme jeho krvným obehom a chrbtovou kosťou."
Janíčková vyzvala poslankyne a poslancov parlamentu, aby vyjadrili jasné a zreteľné nie zákonu, ktorý útočí na základy demokracie v krajine.
Advokátka: Nejde im o transparentnosť
"Jeden by si myslel, že keď si zabezpečia beztrestnosť a štedré renty, bude to stačiť. Ale im to nestačí," povedala davu pred bratislavským parlamentom o vládnych politikoch advokátka Eva Kováčechová z mimovládnej organizácie Via Iuris.
Zákonom chcú podľa nej poškodiť, znefunkčniť, "alebo aspoň riadne vytrestať" mimovládne organizácie.
"V ich prevedení je to špehovanie a špicľovanie aktívnych organizácií," povedala Kováčechová.
Vládnym politikom nejde o transparentnosť, lebo ak by áno, tak by sme dávno vedeli, kto im financuje voľby a kde majú vily a chaty, dodala.
"Predstava tejto vlády je taká, že ľudia pôjdu raz za štyri roky voliť a potom len doma šúchajú nohami. Ale v slobodnom demokratickom štáte slobodne vyjadrujú svoj názor, slobodne protestujú, pochodujú," povedala Kováčehová. Nedovoľme vláde útočiť na mimovládky, vyzvala ľudí.
"Slobodu si nedáme," odpovedal jej dav.
Protesty budú pokračovať vo štvrtok po Veľkej noci.

Beata
Balogová
