BRATISLAVA. Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) v súvislosti s bojom proti epidémii slintačky a krívačky nevidí pochybenia štátu.
Ako povedal v diskusnej relácii Na telo televízie Markíza, nevidí dôvod, prečo by veľké farmárske spoločnosti mali byť odškodňované.
„Oni majú poistky, oni majú následky za to znášať, ak tam pochybili," zdôraznil Taraba. Ako ďalej pripomenul, je predpoklad, že napríklad na Záhorie sa epidémia rozšírila tak, že si na farmu doviezli človeka z Maďarska, ktorý tam mohol priniesť nákazu.
Podľa opozičného poslanca Michala Šipoša (hnutie Slovensko) štát pri slintačke a krívačke zlyháva.
Dezinfekcia, kontroly, skúšobný chov a až potom teľatá. Obnoviť chov dojníc trvá aj dva a pol roka Čítajte „Keď sme už 6. marca identifikovali nákazu 2,5 kilometra od našich hraníc v Maďarsku, tak vtedy štát nekonal," povedal Šipoš. Keby sme podľa neho mali rázne opatrenia, nemali by sme už šieste ložisko epidémie.
Šipoš tiež poukázal na slová ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča, podľa ktorého treba v rámci boja proti epidémii testovať, očkovať a dodržiavať všetky opatrenia.
„Ja sa pýtam, čo robil minister Takáč s (Robertom) Ficom, keď bol Covid, keď sme tu mali úmrtia 100 ľudí denne, a oni zvážali na námestia dôchodcov," pripomenul poslanec.
Duálne využitie obranných výdavkov
Ak by zvýšené výdavky na obranu, o ktorých sa diskutuje na úrovni členských štátov Európskej únie, nemohli mať duálne využitie, je na mieste otázka konania referenda.
V diskusnej relácii STVR O 5 minút 12 to v rámci zvažovania strany Smer pripustil poslanec Európskeho parlamentu Erik Kaliňák (Smer). Reagoval na slová, ktoré v tejto súvislosti uviedol v piatok líder Smeru a predseda vlády SR Robert Fico.
Ako sa plán na európsku obranu týka Slovenska a čo o ňom zatiaľ vieme? (otázky a odpovede) Čítajte „Ak by nastala situácia, že nebude možné zvýšené výdavky na obranu využiť duálne, teda napríklad aj na infraštruktúru, obnovu mostov, výstavbu nemocníc, a malo by Slovensko dávať vyššie výdavky len na zbrane a muníciu, v tejto téme si vieme predstaviť organizovanie referenda, aby sme mali jasný mandát od občanov, že takéto navyšovanie výdavkov neprichádza do úvahy,“ uviedol Kaliňák.
Zároveň odmietol úvahy o tom, že by takéto odmietnutie mohlo napríklad ohroziť členstvo SR v NATO. „V súčasnosti majú členské krajiny NATO vynakladať na obranu dve percentá zo svojho HDP, niektoré krajiny však ani toto nedodržujú,“ upozornil.
Ondruš: Zbrojenie nikdy neprinieslo viac bezpečnosti
Europoslanec z Hlasu Branislav Ondruš považuje plán predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej „na prezbrojenie Európy“, ktorý by mal umožniť mobilizovať celkovo až 800 miliárd eur, za šialený.
Poukázal na to, že Európa na takéto investície nemá prostriedky, rovnako i na to, že cestou k vyššej obranyschopnosti Európy nie je zvyšovanie výdavkov na zbrane.
„Súhlasím s potrebou posilnenia bezpečnosti Európy, ale musíme to urobiť iným spôsobom, zbrojenie nikdy neprinieslo viac bezpečnosti,“ upozornil. Ak by sa presadil plán šéfky eurokomisie, podľa Ondruša by to znamenalo krátenie výdavkov v sociálnej oblasti, eurofondov i investícií do regiónov.
Európa chce zabrániť rýchlemu odchodu USA. Pripravuje sa na NATO bez Američanov Čítajte Europoslanec Progresívneho Slovenska Ľudovít Ódor je jednoznačne za zvýšenie výdavkov na obranu Európy. „Ak sa nevieme v tomto smere spoľahnúť na USA, Európa musí byť schopná ochrániť svojich občanov,“ zdôraznil.
Myslí si však, že je predčasné hovoriť o konkrétnom percentuálnom navýšení. „Všetky výdavky na európskej i národnej úrovni musia vychádzať zo spoločnej stratégie, v ktorej sa dajú nájsť synergické efekty. Najskôr ich zadefinujme a potom môžeme hovoriť o konkrétnych percentách,“ dodal.
Ódor: Vláda dusí ekonomiku
Na druhej strane Atlantického oceánu nie je spojenec Európy, ale rival alebo dokonca nepriateľ, pokračoval Ondruš. Poukázal pritom na to, že americký prezident Donald Trump označil v oznámení o zavedení ciel Európsku úniu za nepriateľa.
„Ja som presvedčený, že jednou z odpovedí Európskej únie na to, čomu teraz čelíme, je priznať si, že potrebujeme paradigmickú zmenu našej hospodárskej politiky," povedal Ondruš s tým, že je potrebné prestať sa poliehať na to, že bude vyrábať pre zvyšok sveta.
Výrazne drahší iPhone, autá aj tenisky. Clá vytrestajú Američanov, Apple stratil 400 miliárd Čítajte „Musíme chrániť našich domácich výrobcov a vytvárať prostredie preto, aby domáci výrobcovia mohli viac uplatniť svoju produkciu na teritóriu EÚ," zdôraznil Ondruš. Takisto je podľa neho dôležité rokovať s inými časťami sveta. „Napríklad s Čínou, Ruskom, BRICSom ako takým," povedal Ondruš.
Podľa europoslankyne z KDH Miriam Lexmann je republikánska administratíva v USA presvedčená, že globálny trh pokrivila nezákonnými praktikami, špionážou a kradnutím duševného vlastníctva Čína.
„A práve preto Spojené štáty očakávajú, že Európska únia sa postaví na tú istú stranu. Že bude chrániť naše ekonomické a bezpečnostné záujmy voči Číne. Toto sú jasné kroky, ktoré Američania od nás očakávajú," vyhlásila Lexmann.
Ako doplnila, slovenského eurokomisára Maroša Šefčoviča sa pýtala, či USA urobil v tomto zmysle nejakú ponuku. „Odpoveď bola taká, že mi povedal všetko, čo ponúkol, ale nič z toho nesmerovalo k tomu, aby sme chránili naše záujmy voči Číne," doplnila Lexmann.
Erik Kaliňák odmietol v tejto súvislosti kritiku Roberta Fica, že počas svojej návštevy USA s Trumpovou administratívou nič nevyrokoval. „Robert Fico napríklad pri stretnutí s Elonom Muskom riešil Starlink, riešil aj potenciálnu investíciu Tesly na Slovensku," uviedol Kaliňák.
Doplnil, že Muskov tím sa má stretnúť s tímom so slovenského ministerstva hospodárstva. „A prejdú si Slovensko ako možný priestor na investíciu," doplnil Kaliňák.
Podľa Ódora v prípade napätej geopolitickej situácie je potrebné podporiť ekonomiku, vláda ju však dusí. „Cez transakčnú daň, cez vyššie zdanenie, cez odvodové zaťaženie," skonštatoval.
Doplnil, že je potrebné vytvárať „investičné klastre (prepojené formy v spoločnom odbore, pozn. SITA)" v automobilovom priemysle. „Oni (automobilky, pozn. SITA) by boli veľmi radi, keby sme aj my v školskom systéme vedeli ísť trošku aj nad rámec toho, čo momentálne ponúkame pre automobilky," dodal Ódor.
Šimečka: Zákon o mimovládkach je zbytočná šikana
Podpredseda parlamentu a šéf SNS Andrej Danko diskutoval v TA3 s predsedom Progresívneho Slovenska Michalom Šimečkom aj na tému novely zákona o neziskových organizáciách.
Novela podľa šéfa PS predstavuje zbytočnú šikanu ľudí, ktorí sa snažia robiť niečo pre spoločnosť a svoje okolie. „Jednoducho to sú aktívni občania, ktorí sa snažia niečo robiť a často aj tam, kde štát zlyháva, a vláda sa z nich snaží vykresliť nepriateľov a terč, lebo nemá čo iné robiť, lebo nevie vládnuť,“ podotkol.
Smer a ostatní potvrdzujú tlak na mimovládky. Fico tvrdí, že na Úrade vlády nie sú dementi Čítajte Podľa Danka peniaze pre niektoré mimovládne organizácie prichádzali a odchádzali „na iné účely, ako boli čerpané“, čo podľa jeho mienky hraničí aj s trestnoprávnou rovinou.
„Mnohé tieto inštitúty len zakrývajú čerpanie finančných zdrojov a sú ako keby prietokovým ohrievačom, že peniaze idú potom tým ľuďom, ktorí sa politicky angažujú a kritizujú štátne zriadenie,“ povedal.
Šimečka v reakcii na jeho tvrdenia pripomenul, že štát už aj dnes disponuje nástrojmi na overenie si transparentnosti financovania neziskových organizácií.
Migaľ: S prezidentom nemám žiaden vzťah
Možnosť viesť ministerstvo investícií vníma šéf rezortu Samuel Migaľ (nezávislý) ako prejav dôvery predsedu vlády Roberta Fica (Smer). Migaľ to uviedol v diskusnej relácii Politika 24 v televízii Joj 24.
„Beriem to ako istý prejav dôvery, že i napriek svojmu častému kritickému postoju ku krokom premiéra či vlády dostávam možnosť dokázať, že sa to dá robiť inak a mať výsledky, ktoré MIRRI doteraz nemalo,“ uviedol minister.
Zdôraznil zároveň, že na ministerskej pozícii sa považuje za nezávislého nominanta, ktorý má zároveň ambíciu byť akýmsi „mostom“ medzi koalíciou a opozíciou a prispieť tým k zníženiu napätia až averzie medzi politickými oponentami, ktorá sa podpisuje pod narastajúcu polarizáciu celej spoločnosti.
Verí, že tie najlepšie zákony sa môžu kreovať otvorenosťou k návrhom koalície i opozície. „Na oboch stranách vznikajú dobré legislatívne návrhy,“ zdôraznil.
Stojí si naďalej za kritickým postojom voči smerovaniu strany Hlas, je naďalej presvedčený, že pod súčasným vedením opustila ideály svojho zakladateľa a súčasného prezidenta SR Petra Pellegriniho.
Myslí si, že to do istej miery potvrdzuje aj to, že SaS vylúčila spoluprácu s Hlasom do budúcnosti. Priznal, že okrem rozchodu so stranou Hlas sa zmenila aj jeho komunikácia so súčasnou hlavou štátu, s ktorou sa ešte pred voľbami 2023 objavoval na mítingoch.
„Povedal by som, že nie je medzi nami žiaden vzťah,“ poznamenal, nechcel sa však už vracať k odovzdaniu menovacieho dekrétu, pri ktorom sa prezident výrazne kriticky vyjadroval k spôsobu, akým sa Migaľ stal ministrom.
„Je to už za nami, robíme si svoju prácu, my chceme dokázať, že tá exekutíva sa dá robiť inak ako spôsobom, ktorý sme sami kritizovali,“ dodal.
Vyjadril sa aj k navrhovanej novele zákona o mimovládkach. Upozornil, že volanie po stransparentnení financovania neziskových organizácií sa ozvalo priamo z tretieho sektora.
Zákon o mimovládkach je zjavne diskriminačný a protiústavný (píše Fedor Blaščák) Čítajte Mieni, že prijatý zákon by nemal obmedzovať neziskové organizácie, zároveň by mal však viesť k tomu, "aby sme zabránili tomu, že autonómna politika bude ovplyvňovaná tretími stranami".
„Nie som ani proti mimovládkam, ktoré sa venujú politike, malo by však byť jasné, za koho na tom ihrisku hrajú,“ uviedol. Zákon o lobingu by sa podľa neho mal riešiť samostatným zákonom a tiež riadnym legislatívnym procesom vrátane pripomienkového konania.
