BRATISLAVA. Celkový pohľad na zdravie vo svete je optimistický, na Slovensku však máme na vlastné zdravie výrazne iný pohľad.
Vyplynulo to z medzinárodného prieskumu WIN Worldviews Survey, ktorý sa uskutočnil v 39 krajinách pri príležitosti Svetového dňa zdravia, ktorý pripadá na 7. apríla.
Informácie za Slovensko pochádzajú od agentúry Go4insight, ktorá prieskum vykonávala od 17. do 21. januára na vzorke 500 respondentov.
Slovensko na chvoste rebríčka
Prieskum ukázal, že ľudia na Slovensku vnímajú svoje zdravie pesimisticky. Slovensko sa tak ocitlo na chvoste rebríčka.
Agentúra priblížila, že celosvetovo sa väčšina ľudí cíti byť zdravá, no neplatí to pre všetky krajiny.
Najpozitívnejšie hodnotia svoje zdravie ľudia v ázijsko-pacifickom regióne. Za zdravých sa tu považujú takmer štyria z piatich ľudí.
V Amerike a Európe tento optimizmus mierne klesá a zdravými sa cítia približne tri štvrtiny obyvateľov. V rebríčku vedie Indonézia, keďže väčšina jej obyvateľov si myslí, že je zdravá.
Podobne je to aj vo Vietname, v Indii, Mexiku a Číne. V Európe je vnímanie zdravia menej optimistické. Kým v krajinách ako Švédsko či Francúzsko sa za zdravých považujú približne štyria z piatich ľudí, v iných krajinách je tento podiel výrazne nižší.
Zdravší sa cítia byť viac muži
Najhoršie výsledky pritom zaznamenalo práve Slovensko. Za zdravých sa na Slovensku považuje vyše polovica obyvateľov. „To znamená, že len o niečo menej ako polovica ľudí v našej krajine hodnotí svoje zdravie negatívne, čo je najhorší podiel spomedzi všetkých 39 skúmaných krajín,“ priblížila agentúra.
Z prieskumu ďalej vyplynulo, že muži sa vo všeobecnosti cítia byť zdravší než ženy. Ak ide o vek, tak mladší ľudia sa cítia byť zdravší než ľudia vo vyššom veku. „Medzi mladými obyvateľmi Slovenska do 24 rokov sa takmer deväť z desiatich ľudí považuje za zdravých, čo je porovnateľné so svetom,“ spresnila agentúra s tým, že rozdiel medzi svetom a Slovenskom sa však s pribúdajúcim vekom prehlbuje.
„Seniori nad 65 rokov vidia svoje zdravie výrazne pesimistickejšie než ich rovesníci vo svete. Kým globálne si svoje zdravie pochvaľujú dve tretiny ľudí vo vyššom veku, na Slovensku je to menej ako tretina,“ doplnila agentúra Go4insight.
Agentúra ďalej podotkla, že zdravie nie je len o subjektívnom pocite, ale aj o tom, aké životné návyky si osvojíme. Pozrela sa preto na niektoré kľúčové faktory, ktoré ovplyvňujú zdravie. Ak ide o fajčenie, tak to je na Slovensku o niečo viac rozšírené, než je globálny priemer, pričom pravidelne alebo často fajčí každý piaty obyvateľ Slovenska.
Pitie alkoholu
Ak ide o pitie alkoholu, tak pravidelné pitie alkoholu uvádza menšia časť populácie ako vo svete, avšak príležitostne pije alkohol v SR viac ľudí. Približne každý dvanásty obyvateľ Slovenska pritom pripustil, že pije alkohol veľmi často, a takmer dve tretiny pijú alkohol len výnimočne alebo vôbec.
„V otázke stresu sú na tom obyvatelia Slovenska o niečo lepšie – pravidelný stres pociťuje menší podiel ľudí než vo svete,“ uviedla agentúra a spresnila, že každý piaty obyvateľ Slovenska je pod neustálym tlakom a približne jeden z piatich ľudí pociťuje stres veľmi často. Viac ako 40 percent uviedlo, že sa s ním stretáva pomerne často.
„Ak sa pozrieme na celosvetové údaje, vidíme, že vo svete je stres ešte rozšírenejší – časté pocity stresu priznáva tretina ľudí, čo je výrazne viac ako na Slovensku,“ priblížila agentúra. Prieskumom sa súčasne zistilo, že najväčší tlak pociťujú mladí ľudia vo veku od 18 do 24 rokov. Ľudia nad 55 rokov sú na tom o niečo lepšie a s vyšším vekom sa podiel ľudí so silným stresom výrazne znižuje.
„Zaujímavé je, že samoliečba, teda liečenie bez konzultácie s lekárom, je na Slovensku menej rozšírená než v celosvetovom meradle,“ podotkla agentúra. Ako ďalej informovala, ak ide o lieky na predpis, v tomto sa ukazuje jeden z najväčších rozdielov. Ľudia na Slovensku užívajú lieky na predpis častejšie v porovnaní s inými krajinami. Približne polovica ľudí ich užíva pravidelne, čo je viac ako je to u globálneho priemeru.
