Skrotili sme vírus slintačky a krívačky? Robíme dosť a robíme to dobre? Farmy už obiehajú extrémisti a ponúkajú lacné a ľúbivé riešenia. Čo bude nasledovať? V ARÉNE s Janou Krescanko Dibákovou farmár v poslaneckom obleku Alojz Hlina prezrádza, že obavy o zvieratá ho doviedli k zatvoreniu brán na salaši, keď sa v Plaveckom Štvrtku objavila nákaza.
Ministrovi Takáčovi vyčíta ignoráciu politikov – poľnohospodárov z opozície a upozorňuje na drony nad chovmi ako na rizikový faktor. Spochybňuje očkovanie a pri otázkach o kauze Dobytkár súvisiacej s agrodotáciami hovorí: „Je tu Dobytkár.“ Videom z Úradu vlády s Norbertom Bödörom predseda vlády ukázal, že mu „pobozkal prsteň“.
V ARÉNE s Alojzom Hlinom zaznelo:
- čo sa podcenilo a čo je neefektívne,
- prečo bude odškodnenie za utratené zvieratá nespravodlivé,
- prečo vníma drony ako riziko,
- či by sme nemali humanizovať podmienky chovu,
- prečo sa časy kauzy Dobytkár vrátili.
Dožadovali ste sa stretnutí s ministrom Takáčom. Odohralo sa vôbec nejaké alebo ešte nie?
Neodohralo. Ľúto mi je to pre tie zvieratá, lebo ony naozaj za nič nemôžu. My sme ich domestifikovali, my sme ich zavreli do maštalí, my za ne preberáme zodpovednosť. Ony nevedia, že sú politické strany, nevedia, že je minister. Ony chcú prežiť.
Čiže moja naozaj prvá komunikácia k SLAK-u bola, že stretnime sa, dohodnime sa, aj my niečo vieme.
Viete, oni nás majú za nič. Oni nás ignorujú, posmeškujú, grimasy, že ničomu nerozumieme. Okej. Ale ja by som až taký múdry nebol. Niečo možno len predsa vieme.
Okrem toho by to bol aj taký signál, že naozaj je tá situácia vážna. Dokonca aj opozícia s koalíciou sa dokázala kvôli tomu stretnúť a vydať jednotný signál: „Dávajte pozor! Chráňte si stáda!“ Aj to bolo mojím zámerom. Preto aj tá komunikácia bola, že má význam stretnúť sa. Nič. Ako od steny.
So slintačkou a krívačkou tu žijeme prakticky tri týždne, to je v podstate aj najväčšia dĺžka inkubačnej lehoty. Môžeme teraz povedať, že sme so slintačkou a krívačkou aspoň remizovali?
Nemôžeme to povedať. So slintačkou a krívačkou nežijeme tri týždne, so slintačkou a krívačkou tu žijeme stáročia.
Od prvého momentu, keď sme naozaj objavili ten prvý chov.
Áno, chápem. Dobre ste to povedali. No ešte nemôžeme povedať, že sme remizovali.
Čo teraz očakávate? Pretože už sa zdá, že tých ostatných niekoľko dní tu máme „pokoj“. Dnes je deň, keď sa budú vybíjať býky v Jurovej, v zatiaľ poslednom objavenom chove. Vy sám predpokladáte, že sa ešte niečo môže objaviť, keďže tu máme blízko aj maďarské farmy?
Bodaj by nie! Bodaj by sa všetko podarilo, bodaj by sme to všetko stihli a mali aj šťastie, aj pánbožko nám pomohol!
Aký je racionálny predpoklad, ktorý sa môže líšiť od toho, čo si všetci želáme?
No podľa toho, kto čo robil, ako robil, dodržiaval, nedodržiaval. Spomeniem to, lebo to strašne odzbrojilo všetky argumenty – že to prišlo vzduchom.
Dokonca minister Takáč sa zahral na meteorológa a povedal: „Nejaká búrka to všetko na ten juh doviala z Maďarska.“ Viete, ono je zaujímavé, že tak laparoskopicky našla tá búrka práve tie veľké chovy.
Lebo keby sme prijali ten koncept, že to prišlo búrkou, ten rozptyl je široký, obrovský. Prečo nemáme identifikovaný SLAK v domácich chovoch? To znamená, že ten konštrukt, ktorý sa snažili predať, nesedí.
Sedí to tak, že nekonali. Bolo to nezodpovedné, ľudia migrovali hore-dole, labzovali cez Dunaj. Jedni hovoria veterinári, druhí inseminátori. Opatrenia neboli. Jednoducho nesedí to.
Preč s dronmi. Prečo?
Vy ste aj pre Hospodárske noviny hovorili o tom, že vidíte veľký problém v dronoch, ktoré sa teraz začali využívať. Vyzvali ste dokonca poľnohospodárov, aby neumožnili to, čo sa teraz považuje skôr za kontrolu chovov zhora. Prečo?
V sedemdesiatom treťom tu bol SLAK a komunizmus sa s tým vcelku efektívne vyrovnal, lebo mal veľa nástrojov aj na obmedzovanie slobody a prísne nariadenia. Riešením bolo uzavretie. Uzavretie tých celkov. Nevstupovať, nepúšťať. Ale v sedemdesiatom treťom neboli drony.
Vy keď dáte ploty, popod zem sa vám neprekope nikto, cez plot ho nepustíte, drony vtedy neboli. Ale teraz drony sú.
Ja som naozaj posledný, kto by tu chcel šíriť paniku, ale ja som to do tej správy nedal a v tej správe, čo tu boli tí komisári, tam slovo „agroterorizmus“ je. A keď také slovo niekde máte, tak to asi môžete vnímať v kontexte. A keď sa chcete chrániť, treba sa chrániť. Ja som na to vyzýval nie raz, nie dvakrát! Čudujem sa aj komore, že doteraz na tom netrvala.
Práve naopak, Takáč sa zastrája, ako idú dronmi kontrolovať, či dodržiavajú opatrenia. Ako má ten poľnohospodár vedieť, koho je to dron, čo mu lieta nad hospodárstvom? Aj tu by som, ak dovolíte, vyzval tých, čo o tom rozhodujú, nech dajú zákaz lietania dronom ponad chovy.
A teraz, keď sa ma spýtate prečo... Ja tu nechcem dávať návod. Tí, čo chcú ublížiť, vedia ublížiť aj dronom.“
Ak sa na to pozrieme opačne, ministerstvo by mohlo argumentovať: „Dobre. Nebudeme síce takýmto spôsobom vstupovať do súkromia, ale môžeme potom personálne rozširovať SLAK. Budú nám ľudia chodiť a kontrolovať tie chovy.“ Alebo jednoducho bude mať niekto na dvore neprihlásené chované zvieratá a práve tie môžu byť infikované. Nie je toto väčšie riziko ako to, o čom vy hovoríte ako o potencionálnom riziku?
Tu vám viem povedať konkrétny príklad. U nás na farme odoberali v nedeľu vzorky. Všetkým tým chovom odoberali vzorky a dnes mi manželka vravela, že sa nahlásili na kontrolu.
Z pohľadu efektivity to mohli urobiť aj v nedeľu. V nedeľu odoberali vzorky a dnes je streda a dnes kontrolujú. Aj pre šetrenie, aj pre efektivitu by som to zlúčil. Tam by som videl rezervy.
Vy ste poľnohospodár a chovateľ. Aké sú vaše poznatky? Čo sa dá zlepšiť okrem tejto efektívnosti? Lebo tu máme dva výjazdy, čo z pohľadu nákazy znamená dva rizikové momenty. Čo poradíte z pohľadu toho, čo si môže obyčajný chovateľ urobiť? Máte na farme nejaké dvojité oplotenie.
Áno, my sme trošku špecifický príklad. Ja hovorím, že my sme hybridné hospodárstvo.
My nemáme len chov, ale v tesnom susedstve aj stredisko služieb. V našom prípade je to pekáreň, mliečnica, máme aj reštauráciu – kolibu. My sme nevedeli, čo máme a čo nemáme robiť. Spanikárili sme a zavreli. Boli sme prví a v zásade jediní, ktorí zavreli. Potom sme síce otvorili a našli sme spôsob komunikácie s veterinármi (ktorý by mohol byť a ktorý mi príde aj logický), že sme dali jeden plot a za tým plotom boli zvieratá.
Ale jeden plot nestačí, lebo k tomu plotu vám človek príde. Tak sme dali ešte nulový priestor a potom sme dali ďalší plot. To znamená, že je taký medzipriestor, kde sa nikto nehýbe (ani zvieratá, ani ľudia).
Je tam taká dištančná zóna, čo sa mi z logického hľadiska javilo ako dobré opatrenie. Aj sme si to skonzultovali, že okej, je to v poriadku. Potom sme otvorili a potom prišiel SLAK do Plaveckého Štvrtka, čo je neďaleko od nás, tak sme pre istotu zase zavreli. Aj teraz sme zavretí.
Peniaze budú problém
Mali ste strach, že to k vám príde? Lebo tá vzdialenosť je naozaj minimálna.
Jasné, že sa bojíte! Poviem vám, že mne politické komunikácie, ktoré sú tu, prídu hrubo nezodpovedné.
Niekto sa teraz stal najväčším odborníkom! Zrazu si spomenul, že SLAK je národno-štátnym ohrozením! Kde boli ten týždeň, ktorý premeškali? Stierali si rúž z líčka z MDŽ!
Robert Fico povedal: „Áno, je to problém a budeme odškodňovať.“ Pri tisíckusovom stáde to vypočítal na osem miliónov, to znamená 8000 za dojnicu. A to je podľa mňa hrubo nezodpovedné! Hrubo nezodpovedné z troch dôvodov. Prvým sú peniaze. Slovensko nemá peniaze.
My naozaj nemáme peniaze a už vôbec nie také, aby sme odškodňovali osemtisíc za dojnicu. Druhým, že v Európskej komisii neexistuje vzorec, ktorý by toto považoval za oprávnené. A tretí, že to nesedí. Nesedí, že by odškodnenie malo byť toľko.
Najhoršie, čo sa nám môže stať, že si nejaký poľnohospodár v tom našom priestore povie: „Salám – párky! Ak mám dostať osemtisíc za dojnicu, nebudem sa tu trápiť s nejakou dezinfekciou! Však to celkom dobre vychádza.“
Čo sa stane?
Že to nebude až tak dôsledne dodržiavať. Spoľahne sa na to, že potom bude pred Úradom vlády protestovať a pýtať si za dojnicu tých osemtisíc, čo Fico sľúbil. Jednoducho nikto nikdy za dojnicu osemtisíc nedostane.
Čiže vy spochybňujete transparentnosť rozdeľovania? A ak má niekto väčšie prasiatka, niekto menšie, robia sa nejaké tabuľky alebo ako to funguje?
To, ako by ste vypočítavali hodnotu toho, čo nahrádzate, je na dlhšie. Možno na samostatnú reláciu.
Ja sa pýtam, či je to transparentné a či je to spravodlivé voči ľuďom.
Spravodlivé to nikdy nebude. To je vec, ktorá sa stane a ktorá je problém. Je to problém, ale nemôžete podsúvať ľuďom, že im zaplatíte pomaly viac, ako je reálna škoda. A tu môžeme debatovať o tom, čo je reálna škoda.
Lebo je rozdiel, keď vám porazia ošípanú, z ktorej máte úžitok len to mäso, a keď vám porážajú dojnicu. K dojnici sa musíte nejako dostať, stádo si chováte, vychovávate, riešite genofond, trápite sa s genetikou, s neviem čím. Máte ju v nejakej druhej – tretej laktácii, je najlepšia, najsilnejšia.
Koľko laktácií ešte mohla mať? Aké je to plemeno? Nie je to jednoduché. Ale nikto nech neočakáva, že je to spravodlivé, a hlavne nech nikto neočakáva, že dostane 8000 za dojnicu. Hovorím, z tých troch dôvodov to nikdy nebude sedieť.
Priznať utajené kravy a prasatá?
Uvidíme, aké budú ponuky z pohľadu prefinancovania Európskou úniou, lebo to je momentálne v riešení. Drobnochovatelia mali práve do dnešného dňa nahlásiť svoje chovy, ktoré neboli úplne priznané. Aj veterinári hovoria, že toto je prakticky najväčší problém a niektorí chovatelia i niektorí veterinári žiadajú: „Prosím vás, predĺžte nám tie lehoty, pretože to jednoducho nevieme stíhať!“ Nie je v tom úplný poriadok. Čo predpokladáte v tomto smere?
Viete čo, táto kríza vlastne odhalí aj to, že niekde v tom máme neporiadok a naozaj v tých chovoch to až tak nesedí.
Ono nie je chov ako chov. Naozaj je rozdiel, keď máte na dvore 20 sliepok, čo, myslím, ani nevyžaduje hlásenie chovu. Ale hneď ako tam máte ošípanú, hovädzí dobytok a ovce dlhšie ako šesť mesiacov, tak to hlásiť treba. My sme mali mechanizmus déčkových fariem, kde to bolo o niečo jednoduchšie, ale ten mechanizmus sa už zmenil.
Teraz je to o niečo zložitejšie a slovenská nátura sa s tým vyrovnala tak, že to neriešime, nehlásime. A teraz nás to trošku dobehne.
Ja som niekde na polceste. Na polceste: nerobme to komplikované pre tých, ktorí chcú mať doma v chlieve ošípanú. Koniec koncov generačne tam vždy bolo, na Veľkú noc alebo na Vianoce ju porazili. Nerobme z nich nejakých úradníkov, že majú absolvovať x vecí, aby to vôbec prihlásili. Ale zas nehovorme, že nikomu nič hlásiť netreba, že je to jedno.
Čiže chcete hovoriť o tom, že treba zjednodušiť mechanizmus nahlásenia, aby to aj bolo a zároveň to nebolo náročné?
Treba mať evidenciu, koľko ľudí v dedine čo chová, ale zas nerobme z toho proces, že si majú pomaly najať nejakú organizáciu, aby ich zaregistrovala ako chovateľa. Ale naozaj nám zjednodušený model déčkových fariem padol a teraz to zostalo na tom zložitejšom, ktorý ľudia obchádzajú.
V minulosti? Konzervy pre armádu
Objavujú sa aj odporúčania, aby si ľudia spracovali čo najskôr zvieratá, ktoré majú doma. Aj vy ste si robili pred istým časom žarty, že na juhu Slovenska sa už nedajú kúpiť mrazničky. Je to aktuálne bezpečné? Vy by ste jedli mäso alebo pili mlieko v situácii, keď ešte neviete, či to zviera je, alebo nie je zdravé, keď to poviem takto ľudovo?
Áno, odporúčania veterinárov sú: dať otestovať, keď je to v poriadku, tak odporaziť. Tak je to v poriadku. Mne volal jeden pán, ktorý bol v sedemdesiatom treťom (keď bol SLAK) učňom na mäsiarskom učilišti v Piešťanoch.
A ak si to dobre pamätám, vysvetľoval mi to tak, že ich tam zavreli. Učňov zavreli na mesiac, vojaci ich strážili a z celého Slovenska im vozili hovädzinu, ktorá bola otestovaná, že je v poriadku.
A oni z toho robili konzervy pre armádu. Mali taký veľký úspech, že sa potom dostávali do predaja, bol po nich veľký dopyt. Zase nerobme z toho hrôzu! Naozaj, ak je to otestované, je to v poriadku, treba to odporaziť.
Vieme, že sa teraz očkujú zvieratá, ktoré sú pred porazením, jednoducho preto, aby sa znížila alebo zlikvidovala vírusová nálož. Malo by zmysel plošne, aj v rámci Európy, preočkovať zvieratá, z ktorých sa síce nemôže okamžite používať to mlieko alebo konzumovať mäso, ale v nejakom časovom horizonte by to možno bolo bezpečnejšie?
Takto, ja netrpím chorobou, ktorou veľa politikov na Slovensku trpí, že sa z večera do rána stanú virológmi a veterinármi.
Ja viem len z toho penza vedomostí, ktoré mám, z toho, čo som si načítal, s niekým prehovoril. Pamätáte, aký tu bol cirkus pri covide, že neočkujte a neviem čo? A zrazu ľudia, ktorí vlastne konšpirujú, všetko vedia, všade boli a kde neboli, idú zajtra, už pomaly budú fanúšikmi, že treba vakcinovať! Prečo sa nevakcinuje?
Z toho, čo viem, existovala niekedy nejaká česká vakcína, ktorá držala málo. Držala iba tri mesiace, to nebolo efektívne. Potom sa zjavila nejaká francúzska, ktorá vydržala dlhšie, ale stále to bol iba rok. A to je málo, lebo potom musíte preočkovávať, máte s tým náklady. Určite sú to náklady a efekty nie sú také, ako sa očakávajú – reziduálne to tam stále niekde zostáva. Čiže spravil sa úzus. Nie ja, nie politici, spravil sa odborný úzus, že sa nevakcinuje. Tam tá logika bola.
Tu by som si však tiež dal pozor. Mortalita tých zasiahnutých jedincov je niekde na úrovni päť percent, čo sa môže javiť, že „však 95 prežije“.
Deväťdesiatpäť percent prežije, to je pravda, ale okrem toho, že tie zvieratá majú hrozné bolesti, znižuje sa ich úžitkovosť. A chováme ich práve kvôli úžitkovosti. Čiže keď sa zníži úžitkovosť, trpia vemená, mastitída... To, ako sa to robí teraz, nedáva celkom logiku. Pri lokalizácii sa to totiž vybije celé. To je jeden z dôvodov, že sa znižuje tá úžitkovosť. Ale je ešte jeden dôvod, že mortalita mláďat je 90-percentná, takmer 100-percentná. To, čo sa narodí, neprežije.
Viete, my si teraz nemusíme z večera do rána doštudovať veterinu. Pokojne by som to nechal na veterinárov. Je to tak, taký je úzus, má to svoju logiku. Treba naozaj, čo som hovoril – dodržiavať, dodržiavať, dodržiavať. Ešte pridať. Keď už nevládzeš, pridaj! Hromničná sviečka a modliť sa.
Boli ste veľkým kritikom opatrení, ktoré sa urobili doteraz. Videli sme viacero vašich videí, videli sme vás na hraniciach, kde ste spochybňovali, či sa robí dosť. Teraz vieme, že máme päťmetrové brody, aby dezinfekcia zasiahla celé koleso traktora. Na druhej strane, ľudia z pohraničných oblastí – pendleri hovoria, že my to tu máme. Ale prídu do Maďarska a tam to nie je. Opäť prídu do Maďarska a vidia tam voľne sa pásť kravy. Aká je efektívnosť opatrení z pohľadu hraníc?
Ako sa to hovorilo? Do roka a do dňa? Tak tuto bolo do mesiaca a do dňa. Tie naše autority vedeli, že je SLAK v Maďarsku, a včera dali opatrenia, ktoré sú mimoriadne tvrdé. Ale po mesiaci a po dni ich dali.
Teraz hovoríte o hraničných priechodoch?
O uzávere hraničných priechodov. Veľmi dôležité bolo to, čo robili Poliaci. Poliaci, keď začuli, že je SLAK v Maďarsku, už na slovensko-poľských priechodoch brodili. A to je to, čo vy spomínate.
Ja som mal takú informáciu, že áno, v tom najkritickejšom okamihu, keď si ešte ľudia nedávali rohože, keď sa nechránili a neviem čo, bolo to pootvárané, na vstupe do Slovenska nebolo nič, žiaden brod, paradoxne na vstupe do Maďarska – to znamená krajiny, od ktorej to prišlo – už sa brodilo. Toto je chyba! Podľa mňa toto je veľká chyba, ktorú za normálnych okolností... Pozrite sa, to je jeho politická kariéra, nie moja, ale toto jeden minister poľnohospodárstva nemôže rozchodiť.
Tieto chyby na začiatku, keď si po týždni spomenul, že má SLAK. Týždeň rozdával karafiáty po MDŽ.
Od šiesteho to vedel, štrnásteho mal prvú tlačovku. To znamená, že sme týždeň stratili. To bol najdôležitejší týždeň! On mal nie že týždeň hrôzy, nie že mal robiť paniku! Siedmeho mal zvolať tlačovku, keď je taký múdry, mal tam s ním stáť Fico a mali povedať: „Viete čo? Máme obrovský problém.“ Naozaj je to obrovský problém! Tá choroba sa nezmenila, to už vtedy vedeli.
Extrémisti chlácholia a núkajú lacné riešenia
Zdá sa, že komunikačné problémy generujú aj ďalšie. Už sme videli videá s obrovským počtom pozretí, virálne videá politikov, ktorí v minulosti šírili pravicovo-extrémistické myšlienky a dnes chodia s páčivými odporúčaniami a ľuďom hovoria, že ich budú chrániť. Videli sme tam ľudí, ktorí im plakali na pleci. Teraz to naozaj nechcem bagatelizovať, ale jednoducho odohralo sa to, že tí ľudia chodia a tým farmárom poskytujú plece na vyplakanie sa. Nie je to nebezpečné?
Je.
Čo sa z tohto hľadiska môže stať? A aký odkaz máte vy ako politik, ktorý sa chce správať zodpovedne – pre ľudí, ktorí môžu nájsť útechu v extrémistických radoch?
Viete, ono je to vždy tak, že tá kríza buď zrodí lídra, alebo zrodí neschopnosť. Odhalí sa neschopnosť tých ľudí a rôznym kreatúram dovolí napichnúť si na tom nejakú malú vlajočku. A to je presne to, že niekto už obieha tie chovy. Zakázať to nemôžete. Obiehať ich obiehajú, podsúvajú niečo, čo...
Znova, autorita preberá zodpovednosť! A v tomto prípade nie je autoritou politik. V tomto prípade je autoritou veterinárny lekár.
Hlavný veterinárny lekár, jeho rozhodnutie bolo jeho rozhodnutím. Ale konkrétna vec! Je to pertraktovaný prípad pani, ktorá plakala. Pani robila na družstve, kde ten SLAK bol, a zároveň vo svojom dvore mala dobytok a z toho, čo som počul, viac ako polovica ani nebola prihlásená.
Ale ak chodíte ráno kŕmiť dobytok, kde už to je lokalizované, a potom prídete k svojmu dobytku... Neviem, z logiky veci mi to vychádza na vysoký predpoklad. Áno, aj mňa to dojme, aj ja mám rád zvieratá. Ale som v tom racionálny.
Rozumiem, ale druhá vec je, že my sme tu naozaj pre ľudí, ktorí toto sledujú, a nie pre politikov. A ten odkaz znie: čo by mali politici a odborníci povedať ľuďom, ktorí chovajú tie dve-tri prasiatka a tie prasiatka majú aj mená, ja to teraz nechcem infantilizovať, ale tak to jednoducho v praxi často je a ľudia k nim majú vzťah.
Ustúpilo sa od toho plošného porážania v tom perimetri tri kilometre. Znova – niekto za to preberie zodpovednosť.
Vy môžete od veľkého chovu, ktorý má ekonomické parametre a zamestnancov, očakávať, že sa bude starať, bude to dodržiavať. Prísne vzaté, drobného chovateľa, ktorý má vo dvore dve svinky, pôjde ich ráno nakŕmiť, potom si uteká, neviem, na druhý koniec Slovenska niečo kúpiť, potom sa vráti, nakúpi znova...
Bodaj by a nech by to tak bolo, že dodržiava všetko, čo treba. Je vyššie riziko, že to tak nebude, lebo od neho ani nemôžete očakávať, aby si nakúpil všetky rohože, aby si nakúpil všetky dezinfekčné prostriedky.
Áno, riziko tam je a je zvýšené. Ak sa teraz od toho ustupuje... Momentálna situácia je taká, že sa robia kontroly. Keď to nie je pozitívne, tak to zostáva. To môže byť asi riešenie.
Aby sa ako zvery nesprávali k zverom ľudia
Nedávno sme opäť mohli vidieť virálne video s neuveriteľne nehumánnym správaním sa ku kravám. Bol to výsledok investigatívnej práce českých novinárov, kde naozaj tie kravy mimoriadne trpeli, šliapalo sa po hlavách teliat a podobne. Mlieko z tejto farmy sa dostáva aj na slovenský trh. Ako sa slovenskí farmári správajú k zvieratám, ktorých mäso a mlieko potom konzumujeme? Mení sa to rokmi alebo je to naozaj to, čo radšej nechceme vidieť?
Tak ste to povedali, až mi zimomriavky vybehli. Naozaj sú to hrozné veci. Viem k tomu povedať ešte čosi. Mňa nezobrali na vysokú školu. Ešte za socializmu som rok robil, čakal som, kým som šiel znovu na vysokú.
Pre mäsozávod som na Orave vykupoval dobytok a ja som to videl. Preto si myslím, že keď v niektorých veciach nepomôžem, určite nepokazím. Rozprávať sa má zmysel. Vtedy to bol komunizmus, ale aj vtedy boli parametre, ako sa so zvieratami narába.
Pretože zviera cíti, že sa niečo deje, že niekam ide a že tam, kde ide, to neskončí dobre. Áno, máme v tom veľké rezervy, robíme z toho priemysel. Mne sa to tiež nepáči. Mne sa nepáči tá koncentrácia.
Mimochodom, to tiež bolo v správe tých komisárov, ale veľmi sa o tom nehovorí, to bolo podlinkové, že ich prekvapila obrovská koncentrácia chovov. To je vlastne juhoamerický model.
To znamená, že veľa kráv na veľmi malom priestore, niečo ako klietkový chov v prípade sliepok?
Áno, niečo také. Tri a pol tisíc dojníc je strašne veľa. Tie chovy boli niekedy iné. Chovalo sa to v menšom, vtedy tomu viete dať iný wellfare.
A vy ako reprezentant politickej scény, ktorý sa práve profiluje na tejto téme, viete dať prísľub do budúcnosti, že v tej humanizácii chovov niečo urobíte?
Za seba určite, ale, viete... My máme nedostatok personálu, často tam robia ľudia, ktorí k tomu nemajú vzťah. Ale treba to vyžadovať, vytvoriť podmienky, nech sú v poľnohospodárstve ľudia, ktorí k tomu majú vzťah.
Keď tam nájdete niekoho cez Bazoš alebo cez Profesiu, že „choď tam robiť“, môže to skončiť zle. Často tam príde nejaký psychicky narušený človek a vlastne týra tie zvieratá.
Takže áno, základ je v tom, že v poľnohospodárstve majú byť ľudia, ktorí to... Proste to je generácia, to nenaučíte, nespravíte z niekoho zo dňa na deň poľnohospodára. Môže sa ním stať časom, ale je to beh na dlhšie trate. Pardon, až pri tom tratím slová. Treba dať pozor, lebo dá sa byť efektívny, dá sa to maximalizovať... Aj zisky, všetko sa dá maximalizovať, všetko sa dá natlačiť, len tá cena. Cena za to, či to ešte chutí.“
Preto sa pýtam, či ste vy pre to, aby sa aj zvieratá mali na tom Slovensku lepšie, ochotný niečo urobiť.
Viete, keď to poviete takto, zase ste za zlého. Ja som niekde na pol ceste. Niekto je extrém, chce natlačiť obrovské haly a koncentrovať. A potom máte ľudí, ktorí často, by som povedal, z bratislavského balkóna chránia všetko. Pán Boh nám povedal: „Užívajte a nezneužívajte.“
Áno, ak sú hospodárske zvieratá, hospodárske zvieratá sú na to, aby sa odporazili. Proste tak to je. Ale aj celý proces, aby sa to odporazilo a dostalo na ten stôl, môže mať pečať 21. storočia.
Dobytkár a pobozkaný prsteň
S čím sa niečo dá urobiť rýchlo, je určite korupcia, lebo na to nepotrebujeme nejakú novú generáciu, ktorá by sa učila chovať zvieratá, ale stačia tu nejaké etické a morálne princípy. Aké máte informácie o fungovaní PPA a o prideľovaní dotácií? O tom, či sa vôbec riešia nejaké protikorupčné mechanizmy po tom, ako sme tu mali obrovskú kauzu Dobytkár, a po tom, ako aj aktuálne Nadácia Zastavme korupciu upozorňuje, že to je stále veľký problém a stále sú tu ľudia, ktorí sa netransparentným spôsobom dostávajú k dotáciám.
Dobytkár je späť. V pondelok Robert Fico na Úrade vlády pobozkal prsteň Bödörovi. Viete, to sú signály. Máte svety, kde sa vysielajú signály a tie signály idú urbi et orbi (mestu a svetu), aby to každý pochopil.
A včera bol Robert Fico donútený nakrútiť video, ktoré zabalil do nejakého behu, ale vlastne celou pointou toho videa bolo, že pobozkal prsteň Norovi Bödörovi.
Norbert Bödör sedel na Úrade vlády a nad niečím tam mudrovali. Jednoducho sú späť. Celý Dobytkár je späť! Od Vnuka cez všetkých tých ľudí! Stredák a neviem kto, všetci sú späť. A bol to jasný signál aj do toho prostredia poľnohospodárskeho: „Sme tu a dávajte pozor.“ Viete, to je na tom nechutné, lebo keď chcete v slovenskom poľnohospodárstve prežiť, žiaľ, je to tak, že aj krivo je niekedy rovno. Tí ľudia na to, aby prežili, niekedy musia na tenkom ľade tancovať, a tým pádom si už vkladajú do hlavy strach.
Nechcú nič hovoriť, lebo nikto nevie, kto ich bude kedy vydierať. Presne s týmto naratívom oni pracujú. Vysielajú: „Buďte ticho, lebo však my vieme, čo vieme.“ Toto je na tom nebezpečné. Áno, PPA-čka je znova tam. Stále tam robí nejaká Onderišinová. Onderišinová je tá, čo postavila dcéram penzión. Ten rodinný dom, ktorý sa tváril ako penzión. V určitom momente to treba, obrazne povedané, zbúrať a postaviť nanovo.
To je tak zažraté a prežraté, že to už možno neviete ani opraviť. To je ako ten Alexander. Nevedeli rozmotať ten gordický uzol, prišiel Alexander a ho rozťal. Mali ste dva konce. Čiže naozaj v tom hnusnom prostredí, v tom že každý každého vydiera, jeden nepovie na druhého, naozaj to treba možno postaviť odznova.“
Máme políciu, ktorá dokáže konať ex offo, máme Najvyšší kontrolný úrad, ktorý rovnako má svoje právomoci, tak si počkáme na nejaké ďalšie výsledky.
Pán Hlina, ďakujem pekne, že ste boli mojím hosťom. Možno sme niekomu aspoň trošku pomohli. Ak nie, tak upriamili pozornosť na túto tému. Ďakujem pekne. Utekáte asi hlasovať.
Beata
Balogová
