BRATISLAVA. Štátna a najväčšia Všeobecná zdravotná poisťovňa pred dvoma rokmi najlepšie zo všetkých okresných nemocníc platila zdravotnícke zariadenia patriace do siete súkromnej spoločnosti Agel. Je to jeden zo záverov štúdie štátnych analytikov z Útvaru hodnoty za peniaze na ministerstve financií.
Všeobecná zdravotná priamo neodpovedala na otázku, prečo nemocniciam Agelu platila v roku 2023 viac ako iným, podotkla však, že výška platieb sa odvíja od viacerých faktorov. Napríklad od produkcie nemocnice alebo od ich ďalších špecifík.
Protimonopolný úrad urobil raziu v nemocniciach. Pentagel podozrieva z kartelu Čítajte Agel do uzávierky na otázku SME k analýze neodpovedal vôbec. Jeho sieť mala v sledovanom období 11 okresných nemocníc. Po Pente s 12 nemocnicami v tejto kategórii je to druhá najväčšia súkromná sieť.
Útvar sa v analýze s názvom Revízia výdavkov na nemocnice, ktorú publikoval tento týždeň, zameriaval najmä na okresné nemocnice. Poskytujú porovnateľnú zdravotnú starostlivosť a ich vlastníkmi sú okrem Agelu a Penty aj župy alebo neziskové organizácie, či ministerstvo.
V článku sa dočítate
- o koľko viac platí VšZP nemocniciam Agelu ako iným,
- či je pravda, že súkromné nemocnice hospodária lepšie ako verejné,
- čo na zvýhodňovanie Agelu hovorí VšZP.
Preferovaný Agel
„Najväčšie rozdiely v úhradách za štandardizovanú hospitalizáciu podľa majiteľa nemocnice sú vo VšZP,“ píše analytik Adam Marek v blogu ÚHP, ktorý približuje výsledky analýzy.
Nemocnice poskytujú rôzne náročnú zdravotnú starostlivosť pre pacientov s odlišne komplikovaným zdravotným stavom. Preto sa rôzne náročné hospitalizácie premieňajú na jednotnú mierku. Volá sa štandardizovaná hospitalizácia. Pomocou nej sa porovnáva, koľko za pacienta dostávajú od zdravotných poisťovní jednotlivé nemocnice.
Z analýzy ÚHP vyplýva, že za jednu štandardizovanú hospitalizáciu dostávali nemocnice Agelu v roku 2023 od VšZP najvyššiu platbu zo všetkých nemocníc aj poisťovní, a to 2710 eur.
Nemocnice konkurenčnej Penty dostávali od štátnej poisťovne za jednu štandardizovanú hospitalizáciu 2356 eur a župné nemocnice len 2270 eur.
Župné nemocnice sú už len v dvoch župách – trenčianskej a žilinskej. Trenčianska chce teraz pre vysoké náklady prevádzkovanie svojich nemocníc posunúť nejakému súkromnému investorovi. Medzi najhorúcejších kandidátov na ich zisk patrí práve Agel.
Ak by sedem župných nemocníc od zdravotných poisťovní „dostávalo rovnakú jednotkovú úhradu ako priemer dvoch sietí súkromných nemocníc, ročne by zarobili o 6,3 milióna eur viac“, tvrdí Marek v blogu ÚHP.
Útvar hodnoty za peniaze oponuje aj ďalšiemu argumentu, ktorý zaznieva vo verejnej diskusii, že súkromné nemocnice sú ziskovejšie ako štátne, lebo lepšie hospodária. „Súkromné nemocnice sú ziskovejšie vďaka vyšším úhradám, nie vďaka vyššej efektívnosti,“ odvoláva sa na dáta Marek.
Analytik pokračuje, že podľa dostupných dát sú nemocnice patriace pod župy najefektívnejšou skupinou okresných nemocníc.
„Náklady sietí súkromných nemocníc na štandardizovanú hospitalizáciu sú o sedem až 14 percent vyššie ako v nemocniciach Trenčianskeho a Žilinského kraja,“ pokračuje Marek.
Župné nemocnice však podľa štátnych analytikov dostávajú od zdravotných poisťovní nižšie jednotkové úhrady ako súkromné.
„Ich relatívne vyššia efektívnosť im tak neprináša lepšie hospodárske výsledky,“ tvrdí analytik. „Lukratívnejšie podmienky, nie vyššia efektivita, odlišujú súkromné nemocnice od verejných.“
Agel potichu rozširuje svoje impérium a doťahuje sa na Pentu. Chce získať nemocnicu v centre Bratislavy Čítajte Vplyv rôznych faktorov
Všeobecná zdravotná argumentuje, že jednou z príčin rozdielnych platieb poisťovní nemocniciam sú podľa nej „historické disproporcie, ktoré sa časom prehlbovali“. Znamená to, že ak si nejaká nemocnica alebo jej sieť pred rokmi vyrokovala s poisťovňou lepšie podmienky, „ťahá“ sa to s ňou doteraz.
Nemocnice zvyčajne s poisťovňami neuzatvárajú každý rok nové zmluvy, ale len dodatky k nim.
„Napríklad aktuálne platná zmluva medzi nemocnicou v Považskej Bystrici a VšZP je síce platná len od 30. júna 2022, aj tak k nej už existuje až 29 dodatkov,“ spomína príklad v blogu Marek. S Dôverou patriacou Pente má nemocnica až 49 dodatkov.
Vyznať sa v zmluvách s toľkými dodatkami je veľmi náročné. Preto bolo jednou z požiadaviek Lekárskeho odborového združenia počas vlaňajších hromadných výpovedí aj zavedenie štandardizovaných zmlúv medzi nemocnicami a poisťovňami. Zmluvy by sa tak dali lepšie porovnávať a ľahšie by sa podľa odborárov odstránili peňažné rozdiely v ich financovaní.
Ďalším faktorom, ktorý deformuje platby od poisťovní, je podľa VšZP aj spôsob ich valorizácie. Zvýšenie miezd zdravotníkov sa premieta do paušálnych úhrad nemocníc podľa počtu zamestnancov nemocnice, nie podľa ich výkonnosti.
Na rozdielne platby nemocniciam podľa štátnej poisťovne vplýva aj rôzne zastúpenie poisťovní v jednotlivých regiónoch, prebiehajúce opravy a výstavba budov z plánu obnovy či zlučovanie rôznych typov zdravotnej starostlivosti.
„Financovanie musí zohľadňovať aj špecifiká rôznych poskytovateľov, ako je štruktúra pacientov, náročnosť poskytovanej starostlivosti, regionálne odlišnosti a zabezpečenie pohotovostnej a urgentnej starostlivosti,“ dodáva v stanovisku poisťovňa.
V nových zmluvách s nemocnicami na rok 2025 už chce štátna poisťovňa podľa Zuzany Žiakovej z jej oddelenia komunikácie postupne korigovať spomínané historické disproporcie, viac zohľadňovať ukazovatele produktivity a kvality starostlivosti.
Zmeny v konaní Všeobecnej zdravotnej poisťovne ocenil aj analytik.
„Štátna poisťovňa v roku 2024 prehodnotila zmluvy s viacerými nemocnicami, ktorým dlhodobo klesala produkcia, ale paušálne úhrady nie, a tak sa dostali k veľmi vysokým jednotkovým cenám,“ vysvetľuje Marek.
Také nemocnice sú podľa neho od leta 2024 odmeňované čisto podľa výkonu, teda dostanú zaplatené len to, čo urobia, za vopred určené jednotkové ceny. Marek hovorí, že to vedie k priehľadnejším vzťahom a motivuje nemocnice zvyšovať produkciu.
Ako to pomôže vyrovnať úhrady za štandardizovanú hospitalizáciu medzi rôznymi nemocnicami, bude podľa neho možné vyhodnotiť v lete.
Beata
Balogová
