Mesto Veľký Krtíš sa pred časom rozhodlo, že chce zistiť svoju klimatickú odolnosť, aby mohlo prijímať lepšie opatrenia, napríklad v oblasti energetiky.
Na dobré rozhodnutia treba dobré dáta a tie sa pre samosprávu nakoniec ukázali ako jeden z najväčších problémov.
Aby vedela zhodnotiť svoju bilanciu analytickým nástrojom, potrebovala dáta od distribučných spoločností.
"Distribučky chcú väčšinou poskytovať dáta len za samotné odberné miesta, ktoré sú zapísané na samosprávu, ale už nechcú spolupracovať, čo sa týka fyzických osôb alebo firiem, ktoré pôsobia v rámci samosprávy,“ hovorí prednosta Veľkého Krtíša Marián Balko.
Mesto si tak muselo dáta zháňať samo a situáciu si namodelovať podľa prepočtu na základe dát Štatistického úradu o priemerných odberoch domácností.
Pre klimatické opatrenia v mestách sú dôležité aj údaje o klimatických podmienkach ako sucho, dostupnosť vody, priemerné teploty, frekvencia a hustota zrážok, možné zosuvy pôdy, veterné podmienky a podobne.
Slovenský hydrometeorologický ústav však informácie samosprávam neposkytuje, prípadne za ne žiada poplatky.
„Je to zvláštne, že v čase, keď máme všetky technológie a vieme všetko zaznamenávať, nemáme údajovú dostupnosť,“ hovorí Balko. „To, ako máme nastavenú legislatívu, je katastrofa.“
Dátovej núdzi pre samosprávy sa venuje Únia miest Slovenska.
„Časť problémov plánujeme riešiť proaktívnejšou komunikáciou, časť však bude zrejme vyžadovať legislatívne zmeny,“ hovorí za úniu Daniela Piršelová. „Obávame sa, že príklad nefunkčnosti takej dôležitej štátnej inštitúcie, akou je SHMÚ, ukazuje, že riešenie tejto problematiky bude, v niektorých oblastiach, žiaľ, ešte náročnejšie.“
Dáta rozhodujú
Veľký Krtíš bolo jedno z prvých miest, ktoré chcelo využiť analytický nástroj Klimasken. Projekt vznikol v spolupráci s mimovládnym Inštitútom cirkulárnej ekonomiky (INCIEN) a vo Veľkom Krtíši zistil klimatické riziká - ako extrémne horúčavy, dlhodobé suchá, prívalové dažde, záplavy či zvýšené riziko lesných požiarov.
