BRATISLAVA. Slovenská integračná politika dnes nedokáže efektívne využívať ľudský potenciál prichádzajúcich cudzincov.
Krajina nemá jasnú predstavu, čo chce v tomto segmente dosiahnuť a chýba jednotný orgán, ktorý by zastrešil riadenie a koordináciu úloh.
Zistil to Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR, ktorý preveroval nastavenie integrácie cudzincov na Slovensku v rokov 2021 až 2023.
Stotisíc neobsadených pracovných miest
Strategické dokumenty sú podľa NKÚ neaktuálne a programová dokumentácia nevychádza z reálnych analýz. Kontrolóri upozorňujú na to, že chýbajú spoľahlivé dáta, koordinácia medzi inštitúciami aj konkrétne ciele.
„To oslabuje schopnosť krajiny pripraviť sa na demografické zmeny a riešiť dlhodobý nedostatok pracovnej sily. Ak sa situácia nezmení, Slovensko môže ešte viac zaostať za inými krajinami,“ uviedol NKÚ. Slovenská republika má aktuálne okolo 100-tisíc neobsadených pracovných miest.
Skúsenosti iných štátov ukazujú, že účinná integrácia migrantov dokáže zásadne podporiť ekonomický rast a znížiť tlak na verejné financie. Napríklad v Kanade sa až pätina ekonomického rastu za poslednú dekádu pripisuje práve zapojeniu cudzincov do pracovného trhu.
Veľká Británia získala z jedného migranta o 2 300 libier viac, ako na neho vynaložila. Naopak, Nemecko vyčíslilo straty z nedostatočnej integrácie cudzincov na 16 miliárd eur. Česká republika už v roku 2023 evidovala vyššie daňové a odvodové príjmy (4,8 miliardy českých korún) od utečencov z Ukrajiny, než sú štátne výdavky na ich podporu (4,4 miliardy).
Zamestnávanie odídencov
Slovensko podobné analýzy prezentujúce pozitívne dopady zamestnávania odídencov z Ukrajiny nerobilo.
„Napriek tomu, že sa prijímali strategické dokumenty a vykonávali čiastkové opatrenia. Často však išlo o formálne a nekoordinované aktivity bez skutočného dopadu. Integrácia tak v mnohých prípadoch prebiehala len „na papieri“,“ upozornil NKÚ.
Aj vďaka faktickej absencii účinných programov získania a začlenenia cudzincov do pracovného trhu Slovensko v svetovom rebríčku „World Talent Ranking“ obsadzuje až 53. miesto (zo 67 hodnotených krajín) na rozdiel od Slovinska, Česka a Poľska (28., 30., 36. miesto).
„Pri porovnaní s vybranými krajinami Európskej únie (EÚ) je zrejmé, že výrazne zaostávame aj v snahe prilákať vysokokvalifikovaných pracovníkov prostredníctvom modrej karty. Toto povolenie na legálny pobyt a prácu vysokokvalifikovaných pracovníkov z krajín mimo EÚ v rokoch 2021 až 2023 využilo len 62 ľudí, čo poukazuje na nízky záujem pre zlé a byrokraticky nastavené procesy,“ podotkol NKÚ.
V Poľsku pritom modré karty využilo viac ako 15-tisíc ľudí.
Prichádza o zdroj budúcej prosperity
Keďže vláda dlhodobo nerieši potrebu cieleného získavania a integrácie migrantov, Slovensko prichádza podľa NKÚ o jeden z možných zdrojov budúcej prosperity.
„Ak má Slovensko zvládnuť dopady starnutia populácie a konkurovať iným krajinám v boji o talenty, potrebuje aktívnu a funkčnú integračnú politiku. Bez nej riskujeme, že stratíme viac než len šance na ekonomický rast,“ uviedla podpredsedníčka NKÚ Henrieta Crkoňová. Štátni kontrolóri odporúčajú parlamentnému výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj požiadať vládu o prepracovanie integračnej politiky na základe analýzy aktuálnej situácie, jasne určiť dlhodobé zámery, stanoviť prioritné oblasti a zaviesť funkčný systém riadenia a koordinácie.
Integračná politika Slovenska sa riadila viacerými strategickými materiálmi, ktoré boli vypracované v odlišnom období aj kontexte. Ich aktualizácia neexistuje. Pri dokumente Integračná politika SR, ktorý bol spracovaný v roku 2014, bolo gestorom Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR a pri Migračnej politike 2025 to bolo Ministerstvo vnútra SR.
Oba rezorty nemali dosah na to, ako si ďalšie zainteresované inštitúcie rozpracovali strategické dokumenty do konkrétnych opatrení, upozornilo NKÚ.
