BRATISLAVA. V covidovej amnestii pre tých, ktorí počas pandémie nenosili rúška a porušovali aj ďalšie nariadenia, vidí predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok odškodnenie ľudí "trpiacich pod nadvládou zla".
Premiér Robert Fico zo Smeru, ktorý návrh o preplácaní uložených pokút z čias pandémie vláde sám predkladal, zas hovoril o "mimoriadne dôležitom bode".
Bývalý predseda Hlasu, niekdajší stranícky šéf Šutaja Eštoka a dnes prezident Peter Pellegrini ale cez víkend ostro skritizoval zákon, ktorý minulý týždeň schválili poslanci Smeru, SNS a aj všetci 26 poslanci jeho niekdajšej strany Hlas.
Koalícia ním odškodňuje ľudí, ktorí v rokoch 2020 až 2023 dostali od hygienikov či polície pokuty za porušovanie protipandemických opatrení a prispievali tak k šíreniu covidu, na ktorý na Slovensku zomrelo 22-tisíc ľudí.
Pellegrini plošnú amnestiu v relácii STVR Sobotné dialógy označil za "výsmech do očí" pozostalým obetí a dodal, že odškodnenie sa môže týkať aj tých, ktorí mohli nedodržiavaním nariadení nakaziť pacientov, ktorí neskôr zomreli.
"Je to veľmi nebezpečný precedens. Neviem, ako sa predkladatelia tohto zákona budú môcť pozrieť do očí pozostalým po obetiach covidu,“ vyhlásil.
Prezident vo víkendovej relácii výrazne kritizoval aj ďalšie zmeny prijaté vládnou koalíciou, keď vyhlásil, že nepodpíše novelu o doživotnej rente pre generálneho prokurátora v znení, v akom ju poslanci schválili. Premiérovi tiež odporúčal, aby pri zahraničnej politike na štyri svetové strany nezabúdal cestovať ani Západ.
Veto môže koalícia prelomiť
Pellegrini hovorí, že s podpísaním zákona o covidovej amnestii má "vážny problém", hoci v tomto prípade zatiaľ jednoznačne nepovedal, že ho aj vetuje. Dodal však, že ak sa v čase slintačky a krívačky na slovenských farmách od ľudí žiada dodržiavanie opatrení, krajina by sa ani inokedy nemala riadiť podľa "nálad na facebooku“.
Prezident nepriamo priznáva, že ak by s odpúšťaním pokút za priestupky z čias pandémie súhlasil, išiel by proti tomu, čo sám ešte ako premiér za Smer na jar 2020 vyžadoval. Pellegrini, ktorý sa po vražde novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej stal predsedom vlády, vyzýval k dodržiavaniu vtedy zavedených opatrení aj k tomu, aby ľudia polícii sami hlásili, ak ich niekto poruší.
V STVR naznačil, že súhlasiť by mohol s časťou zákona, ktorá priznáva odškodné za stravné ľuďom, ktorí si ho museli platiť v štátom nariadenej karanténe. To napovedá, že by mohol parlamentu vrátiť zákon s pripomienkami.
Poslanci ich v takom prípade môžu prijať, alebo návrh aj bez prezidentovho podpisu definitívne schváliť v pôvodnom znení, na čo by koalícia potrebovala minimálne 76 hlasov poslancov.
Zákon uplynulý týždeň podporilo 78 koaličných poslancov - vrátane pôvodne rebelujúcich poslancov Hlasu, ktorí sa zvykli odvolávať na to, že im v strane viac ako Šutajov Eštokov vyhovoval Pellegriniho štýl politiky. Hlasovali zaň teda aj Ján Ferenčák, ktorý ostal v Hlase, aj Roman Malatinec, ktorý prešiel k strane Rudolfa Huliaka Národná koalícia.
Doživotná renta ako "výmysel nejakého poslanca"
Prezident Pellegrini tiež neplánuje podpísať novelu zákona, ktorá priznáva generálnemu prokurátorovi nárok na rentu 5 200 eur mesačne, a to doživotne.
Nemusí pritom ani len dokončiť svoje sedemročné funkčné obdobie, nárok mu podľa návrhu, ktorý schválili koaliční poslanci koncom marca, vznikne už po štyroch rokoch vo funkcii. Súčasnému generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi štyri roky vo funkcii uplynuli už v decembri. Ak by sa teda rozhodol odísť predčasne, mal by na vysoké prilepšenie nárok.
S návrhom prišiel prekvapivo ešte v lete poslanec Smeru Daniel Karas, ktorý sa podobným témam predtým nevenoval a doteraz riadne nevysvetlil, prečo by generálnemu prokurátorovi mali peniaze prináležať už po štyroch rokoch v úrade.
Pellegrini hovorí, že ide o "výmysel nejakého poslanca", ktorému nerozumie on a ani verejnosť. "Ak si vláda myslí, že má dostať rentu, tak by ju mal dostať po odslúžení plného sedemročného obdobia, a nie, keď v polovičke odíde."
Prezident, ktorý generálneho prokurátora vymenúva tiež hovorí, že by takú funkciu nemal zastávať stíhaný človek - obvinený či obžalovaný.
Reagoval tak na otázku moderátora, či si vie predstaviť, že by poslanci za nového generálneho prokurátora zvolili poradcu premiéra Fica a obžalovaného advokáta Davida Lindtnera alebo tiež stíhaného advokáta Mareka Paru. Koncom marca ich mená ako politicky pripravených kandidátov, ktorí by dokázali funkciu vykonávať, spomenul na proruskom kanáli Infovojna šéf zboru poradcov premiéra Erik Kaliňák (Smer).
Post generálneho prokurátora by mal podľa Pellegriniho zastávať kariérny prokurátor, ktorý "tam bol celý život a prešiel ju odspodu až hore". "Niektorí páni z blízkosti premiéra" to ale podľa neho nespĺňajú.
Stíšenie v koalícii nenastalo (týždeň podľa Schutza) Čítajte Volá po transparentnosti, s ktorou mal problém
Zatiaľ čo bol prezident pri zákone o covidovej amnestii a rente pre generálneho prokurátora kritický, pri zákone o mimovládnych organizáciách si chce počkať na definitívne schválené znenie, keďže už aj premiér Fico oznámil, že sa návrh bude zrejme ešte meniť.
Prezident podobne ako vládna koalícia tvrdí, že by návrh "nenazýval nijakým - americkým, izraelským, a už vôbec nie ruským", čím narážal aj na občianske protesty proti jeho prijatiu, ktoré sa konali pod názvom "Nie ruskému zákonu".
Pellegrini sa pokúsil pripodobniť k sebe niektoré nároky, ktoré by mal po novom zákon klásť len na vybrané mimovládky - podrobné informácie o ich činnosti, príjmoch a predstaviteľoch.
Tvrdil, že aj on ako bývalý predseda politickej strany musel "plniť maximálnu mieru transparentnosti", keďže strany musia svojich darcov priznávať.
"Preto nerozumiem, prečo sa neziskové organizácie tak extrémne boja zverejniť darcov tvrdiac, že ak by ich zverejňovali, odradí ich to od darovania," vyhlásil prezident.
Pellegrini hovorí o "maximálnej transparentnosti" po tom, čo jeho kampaň na post prezidenta vyhodnotila mimovládna organizácia Transparency International Slovensko ako "najmenej transparentnú kampaň za posledné roky".
Kým iní kandidáti na financovanie kampane využívali transparentný účet, kde bolo okamžite vidieť všetkých darcov, na Pellegriniho účte boli uvedené len dva dary od strany Hlas po 250-tisíc eur. Týmito veľkými platbami strana skryla dary sympatizantov, o ktorých tvrdila, že sú zdrojom financovania kampane.
Darcov strana zverejnila až nedávno - rok po skončení volieb, čo jej v záverečnej správe prikazuje zákon.
Aj v koalícii sa platí transakčná daň (komentár) Čítajte Fica "povzbudzoval", aby si všímal aj Západ
Pellegrini diplomatickým jazykom premiérovi vytkol, že viac necestuje aj na Západ, kde sa nachádza väčšina slovenských obchodných partnerov a investorov.
Dodal, že so zahraničnou politikou na „všetky štyri svetové strany“ súhlasí, no "chcel by povzbudiť" premiéra, aby nezabúdal ani na jednu z týchto strán.
"Aby to neboli len tri: sever, juh a východ. Aby nezabúdal aj na západ a intenzívne navštevoval krajiny na západ od nás,“ povedal s tým, že veľkými hráčmi sú Francúzsko aj Taliansko, slovenská ekonomika závisí od Nemecka a najväčší obchodní partneri sú tiež zo západnej časti sveta.
Pri otázke o Ficovej ďalšej ceste do Moskvy, kam sa premiér chystá 9. mája na oslavy konca druhej svetovej vojny, vystupoval prezident ústretovo.
Ficovu cestu vníma tak, že premiér nejde podporiť Vladimira Putina, ktorý rozpútal vo februári 2022 totálnu vojnu proti Ukrajine, ale uctiť si obete a padlých vojakov v druhej svetovej vojne.
Pellegrini tiež nerozumie postoju veľvyslancov, ktorí pred týždňom odmietli účasť na pripomienke 80. výročia oslobodenia Bratislavy na bratislavskom Slavíne, kam Úrad vlády pozval aj ruského veľvyslanca Igora Bratčikova a vystupoval tam aj s prejavom.
Udalosti spred 80 rokov podľa Pellegriniho nemajú nič spoločné s tým, čo sa deje na Ukrajine v súčasnosti.
Prezident sa vrátil aj ku kritike vládnej koalície pre jej konflikty. Vraví, že nevie, na čo bolo dobré, že sa koalícia celý rok po jeho zvolení za prezidenta sporila o post predsedu parlamentu, keď sa ním Richard Raši „aj tak do roka a do dňa stal“.
Podľa hlavy štátu bolo od začiatku chybou, že "vládna koalícia na čele s premiérom nebola schopná zastabilizovať koalíciu“. Nezhody v koalícii vidí aj dnes - napríklad pri transakčnej dani ako súčasti konsolidačných opatrení.
"Niekedy si kladiem otázku, či chce táto koalícia naozaj vydržať celé obdobie, alebo či sa jeden z partnerov pripravuje na predčasné voľby,“ povedal.
Beata
Balogová
