Andrej Danko je opäť v štrajkovej pohotovosti – najnovšie kvôli transakčnej dani, ale tentoraz sa už rozhorčil aj prezident, ktorý sa koalícii rozhodol nepodpísať úplne všetko, čo sa vyplaví z Národnej rady. Blížiace sa pojednávanie v kauze Očistec robí z Úradu vlády ring, kde proti sebe stoja obžalovaní na jednej strane a čurillovci na druhej.
V ARÉNE s Janou Krescanko Dibákovou sa ocitli dvaja politológovia – Radoslav Štefančík a Grigorij Mesežnikov, ktorí majú výhrady aj k spôsobu, ako politici informujú o atentáte na premiéra – obviňujúc alebo ukazujúc krvavé sako u influencerov.
V ARÉNE so Štefančíkom a Mesežnikovom zaznelo:
- či je koaličná hádka pre transakčnú daň vážna,
- čo sa stalo s prezidentom, keď namieta rentu či transakčnú daň,
- či vo všetkom počúvať „ľud“,
- či ľudí trápi viac transakčná daň, alebo čurillovci,
- či je komunikácia v súvislosti s atentátom v poriadku,
- prečo v súvislosti so Šimkovičovou a Kotlárom nehovoria „haha“.
Ešte ani nedohorela pahreba pôvodnej koaličnej krízy a už Andrej Danko dúcha do novej...
Radoslav Štefančík : Robert Fico si musel byť vedomý – mám tam toho Andreja Danka „troublemakera“, ktorý robí problémy od začiatku existencie tejto vládnej koalície. Zase na druhej strane Andrej Danko nechce predčasné voľby. Vzhľadom na to, ako sa vyvíjajú preferencie SNS, sa mu ani nečudujem.
Grigorij Mesežnikov: Posledné hlasovanie v Národnej rade preukázalo pomerne vysokú mieru súhlasu – 78 poslancov. To znamená, že lídri sa síce hádajú a myslím si, že to nie sú nejaké „fasádové hádky“, že je to naozaj niečo, čo má reálny obsah aj osobné ambície, aj nejaké odlišnosti v tých nastaveniach na komunikáciu s voličmi.
Áno, Robert Fico má niekoho, kto mu situáciu komplikuje, hovoríme o Dankovi, ale teraz sa ozval aj prezident. Je to do istej miery taký indikátor toho, že čo sa vlastne s krajinou odohráva. On síce mal viac príležitostí sa ozvať, ale nič také vážne teda v jeho vystúpeniach nezaznelo. Ale cez víkend sa dostal už takpovediac na pokraj.
V Sobotných dialógoch sa kritika začala, pokračovala v pondelok vo vzťahu k transakčnej dani, kde už teda okrem hlasovania o rente pre generálneho prokurátora, o covidovej amnestii sa prezident Peter Pellegrini vlastne dotkol tretej pomerne zásadnej záležitosti, akou je naozaj transakčná daň. Čo sa stalo s Petrom Pellegrinim? Ako čítate tie motivácie?
Štefančík : Tak ako sa zobudí každý medveď po zime, pravdepodobne sa z toho hlbokého zimného spánku prebudil aj Peter Pellegrini. Treba povedať, že tri mesiace nezasadal parlament a Peter Pellegrini to ako keby vlastne rešpektoval. Ako keby to akceptoval, že dobre, veď sa nič vážne nedeje.
Peter Pellegrini možno pošomral, ale dokopy nič vážne nepovedal. A treba povedať, že teraz zrejme sme už dospeli do nejakého štádia, keď sa ten macko potreboval prebudiť a povedať niečo ako „haló“ tým obyvateľom lesa, že aj ja som tu a ja chcem niečo povedať.
Čiže vy v tom vnímate nejaký subjektívny prvok? Alebo je to aj o Robertovi Ficovi, kde si už prezident mohol povedať „tak už naozaj stačilo, už bol naozaj v mnohých momentoch prekročený rubikon“.
Štefančík: On to mohol povedať kedykoľvek predtým, pretože tých vecí, ktoré tu boli prijaté doteraz, bolo skutočne niekoľko. Teraz sa začalo skutočne diskutovať o tom, že pán Žilinka by mohol byť niekým vymenený, nejakými ľuďmi, ktorí sú dokonca obvinení, obžalovaní.
No tak zrejme aj ten Peter Pellegrini, ktorý kedysi sníval o nejakej modernej sociálnej demokracii západného typu, sa už jednoducho ozvať musel, pretože by to naozaj bola skutočne hanba, keby sme aj o tomto prezidentovi hovorili, že veď ani nemusí byť.
Prezident Peter Pellegrini na margo spomínaných Lindtnera a Paru hovorí, že by to mal byť kariérny prokurátor, a rovnako spochybňoval rentu, že prišla od hocijakého poslanca, a teda mal by byť na ňu nárok po štyroch rokoch mandátu...
Mesežnikov: Prezident má zodpovednosť za všetko, čo sa predtým schválilo, keď bol predseda koaličnej strany, vrátane novelizácie Trestného zákona, likvidácie ÚŠP a ďalšie záležitosti. Niektoré legislatívne úpravy, ktoré nás vzdialili od právnemu štátu. Teraz bol dvakrát nútený vymenovať ministrov, ktorí sa tými ministrami nemali stať. Veď to je rozbíjanie nejakých základných pravidiel fungovania straníckeho systému budovania koalície.
S touto vládnou koalíciou zrejme Robert Fico nejako zatlačil a ja si myslím, že to zasiahlo do jeho pocitov prezidenta, že on sa tu stáva nejakým človekom, ktorý pečiatkuje nejaké rozhodnutie a neberie sa do úvahy jeho názor.
Ale môžeme sa pýtať aj to, kde je v tejto celej záležitosti napríklad generálny prokurátor, ktorý by jednak mal túto rentu dostať. A druhá vec, že mu z Úradu vlády rovnako odkazujú obžalované osoby, že čo sa má ako vyšetrovať, ako dozorovať, čo sa má diať v trestnoprávnych záležitostiach.
Štefančík : Že kde by mohol byť generálny prokurátor – prvé mi napadlo, že určite sedí niekde na bicykli a bicykluje sa. Otázne je, že prečo nie je svojprávnejší. Ale viete, ak má niekto náhodou nejakú ďalšiu ambíciu, povedzme byť niekde v Košiciach na Ústavnom súde, no tak sa musí prispôsobiť.
Ale celá tá téma - renta. Už predseda vlády si dal schváliť doživotnú rentu tak, aby sedela výlučne na neho samého. Mali sme tu Mikuláša Dzurindu, ktorému by chýbali doslova dni. Je úplne evidentné, že táto vládna koalícia by sa chcela zbaviť pána Žilinku, že ho musí nejakým spôsobom ako keby vyplatiť tak, aby všetky tie jeho nehnuteľnosti v budúcnosti boli riadne vládou dokumentované. Pretože keď dostávate takú rentu, tak nemáte problém si zobrať akúkoľvek hypotéku.
No a teraz je, samozrejme, otázne, koho vlastne namiesto pána Žilinku chceli dosadiť do tejto funkcie. No a to, akým spôsobom sa ozval Peter Pellegrini – ja si viem predstaviť, že prezidenta cez nejaké kanály informovali, že to má byť buď tento, alebo tento. A ak sú tí ľudia skutočne buď obvinení, alebo dokonca obžalovaní, tak je úplne pochopiteľné, že aj taký submisívny človek, ako je Peter Pellegrini, sa jedného dňa musí ozvať.
Vyšetrovanie na vládnej pôde a premiérova chtivosť
Na Úrade vlády sa čítala komunikácia čurillovcov, bol tam prítomný Tibor Gašpar ako jedna z hlavných postáv Očistca. Vieme, že tesne predtým bol na Úrade vlády Norbert Bödör, rovnako osoba spájaná s kauzami a spájaná so zákazkami. A napriek tomu sa stal súčasťou akéhosi „promo“ videa predsedu vlády. Je toto nejaká strata súdnosti? Alebo je to už takáto ukážka toho, že štát, to sme my? My ani nepotrebujeme ísť do centrály Smeru, aby sme si nakrútili také videá, alebo aby sme nadávali na čurillovcov s materiálmi, ktoré nemáme ako legálne mať k dispozícii?
Mesežnikov: To sú vlastne želania Roberta Fica, taká chtivosť. Takouto chtivosťou je, aby sa kauza Očistec neriešila. A vieme, kto je aktérom. Kauza sa dostala na súd. Na to nastavujú nejaké komunikačné stratégie, poskytnúť priestor tým ľuďom, ktorí sú obžalovaní alebo obvinení a začať obviňovať protistranu. To znamená tých policajtov, ktorí to vyšetrovali.
To je taký signál, že my sa nevzdáme. Nie je to síce tak, ako hovoril kedysi prezident Kiska, že tu je mafiánsky štát, ale praktiky naozaj boli mafiánske aj v komunikácii, aj v samotnom výkone moci. Práve tá kauza Očistec to potvrdzuje.
Máme v tejto krajine jasno v tom, čo je právny štát, fungovanie krajiny na základe nejakých zákonov a na druhej strane poľné súdy a to, čo chce podľa niektorých politikov občan?
Štefančík: No aj ten právny štát – je otázne, ako funguje. Koalícia si ako jeden z prvých krokov prijala legislatívu na svoj obraz tak, aby všetci tí ľudia, ktorí sú obvinení, podozriví, ktorí dokonca už majú predvolanie na súd, možnože už majú aj vytýčené pojednávania a konkrétny termín, aby sa vlastne na to súdne pojednávanie ani nemuseli dostaviť.
Na jednej strane máme právny štát v nejakej teórii ústavy a práva, na strane druhej tu máme slovenskú legislatívu a treba povedať, že tá nie je úplne v poriadku, ak si ľudia, ktorí sú sami obvinení, napíšu zákon tak, aby sa z toho spod toho obvinenia dostali. Ale, samozrejme, keď sa vám rozpadá štát, Andrej Danko sa odvoláva na ľud, no odvolávanie sa na ľud je také typické pre každého populistu, pretože, samozrejme, ľud niečo chce.
Ale ja si nemyslím, že ľud chce niečo od čurillovcov. Andrej Danko takýmto spôsobom iba zavádza a svedčí to iba o tom, že tento štát je skutočne v rozklade a že máme úplne iné problémy, ktoré by vláda mala riešiť.
Rytier boja proti transakčnej dani
Vo víkendovom videu o výhradách partnerov Robert Fico povedal, že transakčná daň a DPH bolí a ešte sa pripravujeme na ďalší rozpočet a že takto bude problém toto celé zvládnuť. Budeme rušiť transakčnú daň alebo ju upravovať?
Mesežnikov: Rozhodne Robert Fico. Transakčná daň je jedna z najproblematickejších úprav daňovej legislatívy. Pokiaľ viem, funguje niečo podobné v Maďarsku a dozvedel som sa nedávno, že vraj aj vo Venezuele. Potrebovali nazbierať čo najviac peňazí. Zdalo sa tímu iniciátorov, že to je taká neviditeľná daň, ale začala bolieť, ako povedal Robert Fico, už aj niektorých koaličných partnerov.
Andrej Danko sa tu pasuje za takého rytiera boja proti transakčnej dane. Dokonca hovorí, že to napálil do parlamentu. A objavujú sa aj také ostrovčeky mierneho nesúhlasu alebo istých pochybností aj v strane Hlas.
Štefančík: Robert Fico má atómovku a to je tá hrozba predčasnými voľbami.
Neoplatia sa tie predčasné parlamentné voľby práve teraz Robertovi Ficovi? Ak opomenieme fakt, že kauza Očistec sa práve na jeseň zrejme dostane pred súd, tak potom tu máme skladbu štátneho rozpočtu, ktorý musí byť predložený už ako vyrovnaný. Už sa naozaj tá situácia komplikuje ďalšou konsolidáciou, so vzťahmi v koalícii.
Štefančík: Ísť do predčasných volieb je risk pre každú politickú stranu a politickým stranám sa to skutočne nevypláca, pretože musia vlastne vysvetliť voličom, prečo skončili predčasne. Ibaže by sme nevedeli o niečom, že to už je nejakým spôsobom dohodnuté s nejakými tajnými spolkami – volkami.
Rozum mi to nejako neberie, prečo sa Ľuboš Blaha stretol so šéfom nejakej ruskej tajnej služby. Ja si viem celkom predstaviť, že tá volebná kampaň – o férovosti ani nehovoriac, nebude ani s tými základnými princípmi právneho štátu mať nič spoločné.
Mesežnikov: Ten, kto na Slovensku inicioval alebo spôsobil predčasné voľby, v nich prehral. Robert Fico to chce použiť ako silnú hrozbu a zastrašiť koaličných partnerov. Vysokopostavení predstavitelia americkej administratívy sa netaja, že majú sympatie k proruským silám, táto administratíva by nemala problém v prípade, keby Rusko napríklad zasiahlo do vývoja v strednej Európe, pretože Spojené štáty už nevnímajú túto časť Európy ako niečo, kde by aj oni mali nejakým spôsobom podporovať demokraciu.
Atentát každodenný a fotky zakrvaveného saka
Robert Fico sa stále vracia k atentátu. Poukazuje na to, že má zdravotné následky, na druhej strane neinformuje o tom, čo sa vlastne deje. A potom tu vidíme Roberta Kaliňáka u známeho influencera ukazovať nejaké fotografie, zakrvavené sako s guľkami. Má sa takto komunikovať alebo je to hra na city?
Mesežnikov: Bohužiaľ, je to v podstate ten prístup, ktorý tu pozorujeme od samého začiatku, od pätnásteho mája. Nepovažujem tento atentát za výsledok nejakej politickej konfrontácie. To bol krok vyšinutého jednotlivca, ale po takýchto udalostiach často sa ľudia, ktorých sa to dotklo, snažia skôr situáciu upokojiť.
No Robert Fico s tým pracuje ako s niečím, k čomu sa treba vždy vrátiť, aby sa obvinila takzvaná protistrana, čiže opozícia, mimovládne organizácie, médiá a tak ďalej. Čiže toto podľa mňa treba naozaj kritizovať. Ako najvyšší ústavný činiteľ by mal poskytnúť bez toho, aby sa zasahoval do súkromia, zrozumiteľné informácie, v akom zdravotnom stave sa nachádza.
Napokon, dokázala to aj britská kráľovská rodina v súvislosti s rakovinou.
Štefančík: Ja som si napríklad spomenul na pána Schustera, veď on mal tiež pred viac ako dvoma desaťročiami vážny problém a ja si dodnes pamätám na tie tlačovky. Problém je, že po tom pán Kaliňák musí vytiahnuť nejaké prestrelené sako, pretože niektorí ľudia tomu ani neveria, že niečo také sa stalo.
Samozrejme, keď nedávate objektívne informácie, keď nedávate úplne jasné informácie, tak je úplne pochopiteľné, že potom sa okolo toho vytvárajú rôzne konšpiračné teórie, že skutok sa nestal. Neviem, či ten oblek majú ako putovný niekde v kancelárii strany, že akým spôsobom sa to dostalo Kaliňákovi do rúk. Ak by sa to stalo mne, tak by som to určite neposúval ostatným, že tu máš, choď ukázať a naháňaj nejakých voličov.
Mesežnikov: Neviem, či je to vhodný spôsob ukazovať takto zvršky, stalo sa to s Hedvigou Malinovou. Slovensko je členská krajina Európskej únie. Máme orgány činné v trestnom konaní, máme nejaké protokoly, nejaké stanovené postupy.
Limuzína, ránhojiči a podpora premiéra
Ešte tu máme dvojicu Martina Šimkovičová a Peter Kotlár. Aj s nimi sa spájajú udalosti posledného týždňa, napríklad limuzína, ktorá takmer v minulosti pripravila o stoličku Vieru Tomanovú, tá si takto auto poslala do Lisabonu. Peter Kotlár kričal na odborníkov a virológov, že sú ránhojiči. O čom ich konanie a podpora premiéra svedčia?
Mesežnikov: Martinu Šimkovičovú podporuje premiér takmer vo všetkom. Hovorí, že výborne, hoci ona podľa mňa rozbíja štruktúru slovenskej kultúry a pravdepodobne má aj rovnaký estetický vkus a preferencie. Takže je vo veľkom súzvuku s ňou a ona s pánom Kotlárom je v súzvuku, pretože on v podstate bol politickým lídrom protivakcinačného hnutia, tak sa cíti s ním nejako spriaznený.
Robert Fico cez víkend doslova povedal – robí užitočnú robotu a zdravo provokuje.
Štefančík: My sa môžeme pousmiať, ale treba si uvedomiť, že to sú ľudia, ktorí reprezentujú tento štát. A keď ste hovorili o tej kultúre, tak ja som si to niekde včera predvčerom prečítal, že v Slovenskej národnej galérii sú rozvešané niekde kraslice po umeleckých dielach, ktoré sú tam vystavené. Takže to je už niekedy fakt také, že či sa mám smiať, alebo či mám radšej plakať.
Ale keby sa to dialo v inom štáte, tak taká nejaká škodoradosť by vo mne zvíťazila. Povedal by som si, že „haha“. Ale treba povedať, že toto je v našom štáte a mne sa chce skutočne skôr plakať ako smiať. A čo sa týka pána Kotlára, ak niečo objavil, ak má taký pocit, že to je na Nobelovu cenu, nech to napíše, pošle do nejakého kvalitného časopisu, tam mu to zrecenzujú špičkoví odborníci, pokojne to môžu poslať do nejakého čínskeho či ruského vedeckého časopisu. Ak nedôveruje vedeckým vydavateľstvám, nech nás skutočne presvedčí, že objavil niečo, čo doteraz nikto iný.
Beata
Balogová
