Opozícia pri neziskovkách: Šikanujete a ničíte tých, ktorí vás kritizujú. Autor: TASR
BRATISLAVA. Smeru a SNS sa nepodarilo pretlačiť novelu zákona o mimovládnych organizáciách podľa svojich predstáv. Koaličný Hlas si presadil kompromis, novelu chce "zjemniť" pozmeňujúcim návrhom.
Vykostený, prázdny, bezzubý. Takto sa o návrhu svojho koaličného partnera vyjadrujú poslanci Smeru a SNS, odkedy Hlas otvorene hovorí, že má s ich novelou problémy.
Ostré vyjadrenia strane adresovali aj deň pred otvorením rokovania o návrhu zákona.
Smer a ostatní potvrdzujú tlak na mimovládky. Fico tvrdí, že na Úrade vlády nie sú dementi Čítajte Predkladatelia okolo poslanca Adama Lučanského z SNS obviňovali Hlas, že chce "ochraňovať lobistov". Výhrady mal aj šéf Úradu vlády Juraj Gedra zo Smeru, ktorého úrad spolupracoval s Lučanským na návrhu.
Koaličnému partnerovi vytkli, že prezident Peter Pellegrini nechce podpísať zákon o odškodnení ľudí, ktorí nerešpektovali protipandemické opatrenia, teda tzv. covidové amnestie.
Naznačili aj hodnotovú blízkosť Hlasu s opozíciou, spomenuli výrok Petra Kmeca, že jeho názory sú na 95 percent zhodné s PS a SaS.
Deň na to poslanec Hlasu Milan Bartek hovorí, že strana má "jasno" v tom, že musí niečo spraviť s "politickými" mimovládnymi organizáciami.
V článku sa dočítate:
- či sú zmeny Hlasu dostačujúce,
- prečo koalícia skrátila rozpravu na 12 hodín,
- za zachovanie akého bodu v návrhu trvá poslankyňa z SNS.
"Vo vládnej koalícii je jednoznačná zhoda, že musíme ten priestor mimovládnych organizácií stransparentniť," hovorí Bartek. "Ja si myslím, že dohoda na tejto téme v koalícii určite bude."
Roman Malatinec ešte pred obedom jednoznačnú zhodu nevidel. "Musíme si to vyštrngať spoločne," povedal.
Malatinec patril k rebelujúcim poslancom okolo Samuela Migaľa, z Hlasu potom prestúpil do Národnej koalície Rudolfa Huliaka.
Protiústavný bude zrejme aj po úpravách
O novele sa hovorí už rok a vystriedala niekoľko podôb, najskôr sa hovorilo o zahraničných agentoch, neskôr o lobistoch.
Rétorika Smeru a SNS sa nemenila. Stále hovoria o politických a nepolitických mimovládkach, pričom politickými sú podľa nich tie, ktoré kritizujú vládu, a o kontrole ich financovania.
Novelou chceli nakázať organizáciám, ktoré priamo alebo nepriamo ovplyvňujú politikov, aby sa označovali ako lobisti. Vágne znenie zákona by sa však mohlo vzťahovať napríklad aj na status na facebooku.
Zástupcovia tretieho sektora označujú Lučanského návrh za "šikanózny".
Kritizoval ho aj komisár Rady Európy pre ľudské práva, ktorý nedávno listom vyzval slovenských poslancov, aby novelu nepodporili.
Hlas chce z návrhu vypustiť časť o lobingu, ktorý plánuje definovať v samostatnom zákone.
Okrem toho chce vyškrtnúť aj časť o rušení organizácií po administratívnej chybe vo výkaze. V pôvodnom znení sa píše, že ak mimovládka neopraví chybu po prvej ani po druhej pokute, ministerstvo vnútra ju bude môcť rozpustiť.
Hlas upravil aj časť, ktorá z občianskych organizácií robí povinné osoby, ktoré musia na základe infozákona sprístupňovať informácie verejnosti.
Povinnosť neruší, vzťahovať sa má len na tie, ktoré prijmú viac ako 5000 eur z verejných zdrojov. Takáto povinnosť by mohla zapratať menšie neziskovky, ktoré majú menej personálu, ďalšou administratívou.
Via Iuris upozorňuje, že také znenie zákona môže z pohľadu rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie a Európskeho súdu pre ľudské práva taktiež zasahovať do práva na súkromie. Takáto povinnosť by mohla zároveň darcov odrádzať od podpory organizácií.
"Navyše aj podnikateľské subjekty dostávajú peniaze od štátu na základe zmlúv," hovorí Batková z Via Iuris s tým, že aj firmy môžu ovplyvňovať verejnú mienku.
"Občianske organizácie, rovnako ako podnikateľské subjekty, sú súkromno-právne subjekty, preto je návrh v tomto ohľade ešte aj diskriminačný, lebo s rovnakými subjektmi, ktoré na základe zmlúv dostávajú verejné zdroje, nakladá rozdielne," pokračuje Batková.
Bezo zmeny zostala sporná časť o povinnosti zverejňovať mená darcov a členov orgánov organizácií, čo tretí sektor považuje za protiústavné. Odvoláva sa na ochranu súkromia darcov.
Pellegrini rentu Žilinkovi nepodpíše, pri covidovej amnestii hovorí o výsmechu obetiam Čítajte Zmeny im vraj prejdú
Hlasovať majú poslanci v stredu. Parlament v utorok pred obedom schválil, aby sa nehlasovalo po 17.00 hodine. S koalíciou nehlasovali len Ján Ferenčák a Miroslav Čellár z Hlasu, autor pozmeňujúceho návrhu.
Spôsob, akým sa zákon prijíma, kritizoval Ondrej Dostál z SaS.
Upozornil aj na skrátenú rozpravu na 12 hodín, čo je podľa neho signál, že koalícia sa chystá spraviť "nehoráznosť". Podobne postupovala aj pri schvaľovaní novely Trestného zákona.
K skráteniu rozpravy došlo po dohode v koalícii, vysvetľoval šéf klubu Hlas Róbert Puci. Chceli sa vraj vyhnúť "zbytočnému naťahovaniu času" s tým, že 12 hodín stačí na "konštruktívnu debatu".
Dokument, ktorý má 20 strán, zverejnili tesne pred začatím rozpravy k návrhu zákona, ktorá sa začala o 14.00 hodine. Hlas ho predložil spolu s SNS. Pôvodný návrh mal 11 strán, v marci ho Lučanský upravil 31-stranovým pozmeňujúcim návrhom.
Opozícia by nezahlasovala ani za zjemnený návrh zákona. Podpredseda klubu KDH Marián Čaučík chváli Hlas za vylepšenie "zlého zákona", trvá však na tom, že by mal prejsť riadnym legislatívnym procesom.
Predkladateľka návrhu zákona Dagmar Kramplová pred novinármi povedala, že možnosť rušiť mimovládky by mala zostať. Organizácie sú podľa nej "mimoriadne bohaté" a niekoľkotisíceurová pokuta je pre ne "smiešna", preto vraj treba dodržiavanie zákona vynútiť aj takouto formou.
Podpredseda klubu Smeru Dušan Jarjabek trvá na tom, že vláde nejde o šikanovanie tretieho sektora, ale len o "sprehľadnenie finančných tokov".
Mimovládkam vraj nikto neubližuje a hrozba administratívnej záťaže je vraj výhovorkou.
"Za zákon zahlasujeme, len ak prejde náš pozmeňujúci návrh," hovorí za Hlas Puci. V koalícii je podľa neho dohoda, že ich pozmeňujúci návrh prejde.
Beata
Balogová
