BRATISLAVA. Kým Hegerova vláda sa snažila aspoň niektorých top manažérov hľadať v otvorených súťažiach, štvrtá Ficova vláda vrátila Slovensko späť v čase.
Ak jej ministri môžu, tak si manažérov vyberú priamo. Ak zákon žiada výberové konanie, tak spravidla prebehne len formálne a víťaz je dopredu známy. Otvorené súťaže úplne zmizli.
K takému záveru dospela slovenská pobočka mimovládnej Transparency International, keď súčasné praktiky v obsadzovaní top manažérskych pozícií porovnala s rokmi 2020 až 2023.
Zamerala sa na podriadené organizácie ministerstiev a štátne podniky. Spolu ide o 216 úradov a firiem. Ficova vláda v nich vymenila za prvý rok 55 percent riaditeľov. Za rovnaké obdobie v roku 2020 to bolo 43 percent.
Najväčšie výmeny sa udiali na ministerstve životného prostredia, ktoré vedie za SNS Tomáš Taraba. Vymenili tam až 90 percent riaditeľov.
Z koaličných strán najviac top manažérov vymenil Smer (75 percent).
Keď nastupovala v roku 2020 vláda Igora Matoviča z OĽaNO, sľubovala, že bude robiť otvorené súťaže. Spočiatku sa sľubu veľmi nedržala, až neskôr sa o ne začali niektorí ministri pokúšať.
Ľuboš Kostelanský z Transparency hovorí, že ani tak súťaže nemali často dobrý výsledok, prípadne sa minister nakoniec vôbec neriadil odporúčaním komisie.
Problém vidí v tom, že na Slovensku nie je dôvera vo výberové konania. Vnímajú sa len ako formalita.
„Treba si najskôr získať dôveru verejnosti, že naozaj niekoho hľadáte vo férovej súťaži a že nie je o niekom dopredu rozhodnuté,“ hovorí Kostelanský.
Tak totiž pôsobia výberové konania na top manažérov, ktoré robí súčasná vláda. Podľa Kostelanského je to jeden z dôvodov, prečo štát nie je efektívny a prečo ako krajina zaostávame.
U Tarabu staromódne
Najväčší mediálny rozruch vyvolali personálne výmeny v organizáciách pod ministerstvami kultúry a životného prostredia. Ministerka kultúry za SNS Martina Šimkovičová s jej šéfom služobného úradu Lukášom Machalom pritom za prvý rok vymenili len necelú tretinu riaditeľov.
Kostelanský za tým vidí to, že Šimkovičovej chýbajú kádre, preto sa zamerala na dôležitejšie inštitúcie.
Vo februári už ministerstvo zriadilo Správu rezortných zariadení, ktorá na seba prebrala rozhodovanie o investíciách či verejných obstarávaniach v podriadených organizáciách. Šimkovičová tak získala kontrolu bez toho, aby vymenila všetkých riaditeľov.
Na ministerstve životného prostredia na to išli staromódne. Skončiť muselo devätnásť z dvadsaťjeden riaditeľov.
Minister Taraba prvý rok vymieňal aj ľudí, ktorých predtým do funkcií vymenoval. Napríklad v Slovenskom vodohospodárskom podniku vymenil za prvý polrok riaditeľa trikrát.
Niektoré pozície obsadili priamo ľudia z SNS, Národnej koalície alebo z Tarabovej bývalej strany Život. Ide o ľudí s otáznou kvalifikáciou.
Peter Molda bol generálnym manažérom strany Život. Vďaka Tarabovi sa stal riaditeľom Vodohospodárskej výstavby, štátnej firmy s ročnými tržbami 443 miliónov eur (za rok 2023). Vymenovaný bol aj za splnomocnenca vlády pre sústavu vodných diel.
Pred poslednými parlamentnými voľbami, v ktorých kandidoval, o sebe hovoril, že je samostatne hospodáriaci roľník či ovocinár.
Šéfom Tatranského národného parku sa zase stal Peter Olexa, ktorý bol v minulosti odsúdený za pytliactvo.
Šéf Tatranského národného parku Olexa pytliačil. Zložil funkciu Čítajte Michal Babnič sa prihlásil v roku 2020 do súťaže na šéfa Štátnej ochrany prírody a o dva roky neskôr za šéfa Národného parku Malá Fatra. Neuspel. Riaditeľskej funkcie sa dočkal, až keď ho Taraba vybral za šéfa Národného parku Nízke Tatry.
Odvtedy ho viackrát kritizovala iniciatíva My sme les za povolenie ťažby dreva v lokalitách, kde sú vzácne ekosystémy.
Babniča vo funkcii neskôr potvrdilo údajné výberové konanie, ktoré sa konalo za zatvorenými dverami a on bol jediným kandidátom.
„Nami zozbierané dáta ukazujú, že obvyklým postupom bolo najskôr priamo nominovať riaditeľa a potom uverejniť oznam o výberovom konaní,“ píše Transparency v analýze.
Ministerstvo sa pritom tvári, že pozície obsadzuje súťažami. Na svojom webe informovalo, že výberových konaní bolo dvadsaťtri aj na členov dozorných rád.
Keď Transparency žiadala cez infozákon o zápisnice, ministerstvo reagovalo zvláštne. Odkázalo na svoj web, kde sa počet oznamov o uskutočnených súťažiach medzitým znížil na deväť. Zo zápisníc vyplynulo, že na každej sa zúčastnil iba jeden uchádzač.
Na porovnanie, niekdajší minister za OĽaNO Ján Budaj vymenil štrnásť riaditeľov, no viacerých z nich vybral po súťaži. Napríklad riaditeľom Slovenskej agentúry životného prostredia sa chcelo stať sedem záujemcov. Za Tarabu sa riaditeľom stal bývalý poslanecký asistent Štefana Kuffu z klubu SNS Juraj Moravčík.
Takáč najskôr kritizoval
Za posledné štyri roky malo ministerstvo pôdohospodárstva štyroch ministrov a iba štyria riaditelia (z osemnástich) prežili všetkých ministrov. Ide však o menej významné organizácie, napríklad Inštitút vzdelávania veterinárnych lekárov alebo Múzeum vo Svätom Antone.
Na čele Pôdohospodárskej platobnej agentúry sa vystriedali siedmi riaditelia. Slovenský pozemkový fond mal piatich riaditeľov, Lesy SR štyroch.
Ján Mičovský vydržal vo funkcii asi rok, vystriedal ho Samuel Vlčan. Za úradníckej vlády bol ministrom Jozef Bíreš a po voľbách zasadol do ministerského kresla Richard Takáč.
Mičovský z OĽaNO (dnes strana Slovensko) nenaplnil podľa Transparency očakávania, ktoré vyvolala protikorupčná volebná kampaň OĽaNO.
Preferoval skôr priame nominácie, no jeho nominanti zlyhávali, čo sa nakoniec stalo osudným aj ministrovi. Do čela Slovenského pozemkového fondu vymenoval Gabrielu Bartošovú, ktorú NAKA obvinila z korupcie. Mičovský za to vyvodil politickú zodpovednosť a podal demisiu.
Až Hegerova vláda začala viac pristupovať k obsadzovaniu top manažérskych pozícií cez otvorené výberové konania.
Najotvorenejšiu personálnu politiku podľa Transparency robil na ministerstve Vlčan. Štyri pätiny riaditeľov obsadil po otvorenej súťaži s verejným vypočutím kandidátov.
Ani u Vlčana nebolo všetko ideálne. Napriek súťaži za riaditeľa Slovenského pozemkového fondu vymenovala vláda priamo bývalého poslanca OĽaNO Jána Marosza, ktorý sa do konkurzu ani neprihlásil.
Vtedajší opozičný poslanec Takáč vyhlásil, že je „do neba volajúce, akým spôsobom vládna koalícia netransparentne vyberá jednotlivých nominantov“.
Keď sa stal ministrom, za rok vymenil dvanásť zo sedemnástich riaditeľov podriadených organizácií a štátnych podnikov. Priamo vybral ľudí na polovicu funkcií. Ak aj urobil súťaž, tak takmer vždy zvíťazil ním poverený riaditeľ, čo naznačuje, že bola len formálna.
Keď si Transparency pýtala cez infozákon zápisnice, ministerstvo zákon jednoducho odignorovalo.
Konania sa dejú za zatvorenými dverami, ministerstvo nezverejňuje životopisy kandidátov ani ich projekty a nie je jasné ani zloženie výberovej komisie. Zvláštne pôsobí aj to, že víťazný kandidát dosiahne takmer maximálny možný počet bodov.
Do jednej súťaže sa za Takáča v priemere prihlásilo 1,25 kandidáta (za Mičovského 2,3 a Vlčana 2,7 kandidáta).
Keď musel po hackerskom útoku na kataster skončiť ako šéf Úradu geodézie, kartografie a katastra Takáčov nominant Juraj Celler, minister sa posťažoval, že sa mu nedarí nájsť náhradu. Vraj „oslovili viacerých odborníkov, no zatiaľ nikto o funkciu v súčasnej politickej situácii neprejavil záujem“.
Nakoniec minister našiel Luciu Gocníkovú, ktorá bola podpredsedníčkou Správy štátnych hmotných rezerv v čase, keď ich viedol Kajetán Kičura. Toho NAKA obvinila z korupcie.
Pravidelné čistky aj v nemocniciach
Aj výmeny v zdravotníctve sa na Slovensku opakujú po každých voľbách. Štvrtá Ficova vláda vymenila za prvý rok 54 percent riaditeľov podriadených organizácií, ako sú nemocnice, špeciálne liečebné ústavy alebo rôzne kontrolné inštitúcie.
Za prvý rok Matovičovej vlády to bolo 36 percent výmen.
K výmenám dochádza aj vtedy, ak je nový minister z rovnakej strany ako starý. Kamil Šaško z Hlasu, ktorý vymenil Zuzanu Dolinkovú z rovnakej strany, za prvé tri mesiace vo funkcii vymenil štyroch riaditeľov.
Dolinková vymenila 24 riaditeľov a výberovým konaním prešli dve tretiny z nich. Takmer vždy však zvíťazili úradujúci, priamo dosadení riaditelia.
Dolinková spustila čistky. Odvoláva zdravotníckych šéfov a menuje ľudí blízkych Hlasu Čítajte Transparency píše, že aj za minulej vlády existovali nedostatky, no teraz sa situácia v zdravotníctve pri výbere šéfov zhoršila. Napríklad, kým minulá vláda zverejňovala projekty uchádzačov, dnes sa nedá dopátrať ani k informáciám, či nejaká súťaž vôbec prebehla.
V roku 2021 sa Hegerova vláda pokúsila zorganizovať otvorené výberové konanie na riaditeľa Národného centra zdravotníckych informácií. Prihlásilo sa jedenásť uchádzačov, vypočutie bolo streamované a otázky mohla klásť aj verejnosť.
Konkurz sa však aj tak skončil rozpačito. Minister za OĽaNO Vladimír Lengvarský si vybral Petra Lukáča, ktorého odporučila komisia, ale neodporúčal ho nikto z prísediacich.
Dolinková vybrala za šéfa NCZI Pavla Vršanského. O pol roka neskôr prešiel súťažou za zatvorenými dverami. Okrem víťaza sa prihlásili ešte dvaja uchádzači.
Súkromná vs. štátna firma
Transparency v analýze tvrdí, že vláda pristupuje k obsadzovaniu riaditeľov ako ku povolebnej koristi. Po každých voľbách sa v obchodnom registri prepisujú stovky vrcholových pozícií v štátnych podnikoch. Pritom 45 najväčších štátnych firiem hospodári ročne s vyše pätnástimi miliardami eur.
Vedenie firiem sa mení aj v súkromných firmách. Pri najväčšej stovke firiem je to za rok devätnásť percent vrcholových manažérov. V štátnych firmách je to priemerne 55 percent od volieb, za tejto vlády až 60 percent.
Kým top manažér v súkromnej firme vydrží vo funkcii priemerne 5,4 roka, v štátnej firme je to v priemere len 2,1 roka.
Transparency upozorňuje, že riaditelia, ktorí rátajú s odvolaním v horizonte dvoch rokov, sú menej ochotní pracovať na dlhodobých plánoch strategického rozvoja alebo robiť nepopulárne opatrenia.
Beata
Balogová
