BRATISLAVA. U. S. Steel bude aspoň zatiaľ naďalej znečisťovať ovzdušie, psychológovia sa budú musieť uspokojiť so zastaranými psychotestmi a hasiči sa nedočkajú nových staníc. Plán obnovy treba dočerpať do leta budúceho roka, no už teraz je jasné, že niektoré plánované investície nestihneme dokončiť.
Neznamená to, že sa už nikdy nezrealizujú, iba to, že sme premeškali príležitosť zaplatiť ich z európskych peňazí z plánu obnovy. Prinajlepšom to spôsobí niekoľkoročný odklad.
Z celkovej sumy 6,3 miliardy eur sme zatiaľ dostali niečo viac ako polovicu. Peniaze nám Európska komisia posiela po častiach za plnenie reforiem. Nedávno nám schválila piatu žiadosť o platbu z deviatich.
Pozitívne je, že nám aspoň zatiaľ neprepadnú peniaze za ciele, ktoré nestihneme splniť. Úrad podpredsedu vlády Petra Kmeca, ktorý je zodpovedný za plán obnovy, poslal v januári eurokomisii žiadosť o revíziu v hodnote 414 miliónov eur.

V nej navrhuje, aby sa o nevyužité investície zvýšili sumy pre iné projekty. Pôjdu tak najmä do výstavby a rekonštrukcií škôl, internátov, nemocníc či domovov sociálnych služieb. Novými investíciami sú iba nákup veľkokapacitného vlaku a výsadba stromov. Eurokomisia sa má k našim návrhom vyjadriť najneskôr do leta.
Zároveň platí, že desiatky reforiem a investícií Slovensko dokončí, aj keď niektoré výstupy môžu byť len formálnejšie. Denník SME spísal ciele, ktoré Slovensko s určitosťou nesplní.
Elektrická pec zatiaľ nebude
Mala to byť najväčšia investičná položka v pláne obnovy. Americký U. S. Steel mal dostať dotáciu takmer 300 miliónov eur v rámci dekarbonizácie priemyslu.
Peniaze mali ísť na nákup elektrických oblúkových pecí, ktoré mali nahradiť súčasné vysoké pece na báze koksu.
Aj keď sa firma zapojila do výzvy, zmluvu s ministerstvom životného prostredia nepodpísala. Dôvodom je, že U. S. Steel momentálne mení vlastníka. Potenciálnym kupcom je japonský oceliarsky gigant Nippon Steel.
Lenže predaj sa naťahuje pre odpor americkej vlády a firma sa nevedela zaviazať na takú veľkú investíciu v takom krátkom čase. Musela by totiž ešte z vlastných zdrojov doplatiť najmenej miliardu eur.
Slovensko má veľký záujem o to, aby košické oceliarne investíciu zrealizovali. U. S. Steel je najväčším znečisťovateľom a Košice patria k lokalitám s najhorším ovzduším na Slovensku.
Ak by firma vymenila svoje pece za ekologickejšiu alternatívu, výrazne by to pomohlo Slovensku splniť jeho klimatické ciele do roku 2030. Firma by zase ušetrila na tom, že by nemusela nakupovať toľko emisných povoleniek.
Taraba nechce pozemky v parkoch
Keď sa pred troma rokmi reformovali národné parky, súčasťou reformy bola aj myšlienka, aby sa z plánu obnovy odkúpili pozemky v parkoch od súkromných vlastníkov. Dnes totiž väčšinu územia v parkoch nevlastní štát.
Ak by sa to podarilo zrealizovať, malo by to dve praktické výhody. Uľahčilo by to zonáciu parkov a zvyšovanie stupňa ochrany v jednotlivých lokalitách. Súkromní vlastníci sa totiž zvyčajne zonácii bránia a nechcú, aby sa na ich pozemkoch nemohlo napríklad ťažiť drevo.
Štát musí platiť vlastníkom súkromných pozemkov v najprísnejšej chránenej zóne kompenzácie. Ak by tieto pozemky vlastnil, nemusel by nikomu nič platiť.
Tomáša Taraba však proti tomuto zámeru protestoval, už keď bol v opozícii. Keď sa stal ministrom, výkupy zastavil. Doteraz hovorí, že išlo o „zlodejinu“ mimovládnych organizácií. „Verím, že už ich mimovládky mali pripravené plochy, ktoré takmer zadarmo nadobudli a rady by ich oveľa drahšie predali,“ napísal na facebooku na začiatku tohto mesiaca.

Minister nepredložil žiadne dôkazy, že by nejaká mimovládna organizácia chcela predať štátu svoje pozemky. Pozemky zvyčajne vlastnia súkromné osoby.
Taraba tiež argumentoval tým, že pridelená suma (68 mil. eur) nebude stačiť na výkup všetkých pozemkov, preto nemá zmysel sa o to snažiť.
Keďže išlo o dobrovoľný výkup, ťažko možno predpokladať, že by s predajom súhlasili všetci vlastníci. Cieľom tejto investície bolo skôr získať čo najväčší podiel súkromných pozemkov.
Faktom však je, že o predaj bol menší záujem, než hovorili pôvodné plány. Pozemky sa mali vykupovať v dvoch kolách. V prvom sa rátalo podľa plánu obnovy s výkupom 14 000 hektárov. Vlastníci však predložili len ponuky v rozlohe 2300 hektárov.
Štát však nakoniec odkúpil len pozemky v rozlohe 319 hektárov za dva milióny eur. Išlo len o tie, pri ktorých bývalé vedenie stihlo podpísať zmluvy. Súčasné vedenie nechcelo platiť pokuty za odstúpenie od zmluvy.
Psychotesty po starom
Slovenskí psychiatri a psychológovia dnes používajú zastarané psychotesty (napríklad IQ testy), ktoré vznikali ešte v minulom storočí. Tie potom môžu viesť k nesprávnej diagnostike a liečbe.
Nové psychotesty bolo treba preložiť, adaptovať na slovenské prostredie a otestovať.
Keďže slovenský trh je malý, nedokáže psychotesty zmodernizovať sám bez finančnej pomoci štátu. Preto prišiel nápad využiť peniaze z plánu obnovy.
Celý tento cieľ bol v gescii ministerstva zdravotníctva, ktoré ho však nestíhalo plniť.
Nakoniec Kmecov úrad oznámil, že míľnik v rámci revízie vypadne z plánu obnovy. Dôvodom bolo, že ide o časovo náročný a komplikovaný proces, na ktorý vraj nemáme odborné kapacity. Spomína aj nezáujem trhu.
Peter Halama zo Slovenskej akadémie vied to v rozhovore pre EURACTIV spochybnil. Halama bol členom pracovnej skupiny, ktorá pripravila na začiatku zoznam testov na modernizáciu.
V septembri 2023 sa potom uskutočnilo prvé oficiálne stretnutie, na ktorom prejavili o projekt záujem desiatky inštitúcií. Potom sa však zmenila vláda a rok sa nič nedialo.
„Všetci čakali, kedy ministerstvo zdravotníctva zverejní nejakú konkrétnu informáciu. Tá prišla až o rok neskôr, v novembri 2024, vo forme prieskumu trhu,“ povedal.
Vtedy však už ostávalo do konca realizácie projektu len pár mesiacov, čo mohol byť dôvod, prečo poklesol záujem.
Hasiči a sudcovia budú bez budov
Viaceré hasičské stanice v dezolátnom stave. V pláne obnovy sa píše, že ich nevyhovujúci technický stav „negatívne ovplyvňuje akcieschopnosť“ hasičov.
Plán mal financovať rekonštrukciu troch a výstavbu štyroch nových staníc. Malo ísť o mestá Bratislava, Košice, Banská Bystrica, Zvolen a Poltár.
Nakoniec sa však dokončí len stanica v Poltári a jedna v Bratislave. Problém je, že sa nestihla včas obstarať a dodať ani projektová dokumentácia.
Na pomalé verejné obstarávania doplácajú aj viaceré budovy súdov. V poslednej správe Kmeca z konca marca 2025 sa písalo, že z 19 projektov rekonštrukcie súdov má len deväť hotovú projektovú dokumentáciu. Termín na splnenie bol pritom už december 2023.
V tomto čase už mali byť vyhlásené verejné obstarávania na stavebné práce. Túto úlohu splnili len tri súdy.
Revízia už teraz predpokladá, že päť budov sa nestihne zrekonštruovať. Konečný zoznam uvidíme o rok.
Problémy s IT
Ak si k chronickým problém s verejným obstarávaní doplníme chronické problémy s IT projektmi, výsledok je ešte horší.
Príkladom sú dva projekty pod kontrolou ministerstva spravodlivosti.
Centralizovaný systém súdneho riadenia mal nahradiť súčasný zastaraný informačný systém sudcov. Mal pokryť celý životný cyklus súdneho konania od podania žaloby až po vydanie právoplatného rozhodnutia.
Prínosom pre občanov malo byť zníženie času na vybavenie jedného konania.
Minulý rok ministerstvo zrušilo tender. Tvrdilo, že bývalé vedenie nastavilo podmienky neférovo. Súťaž sa pripravovala ešte za Hegerovej vlády.

Tento informačný systém sa ministerstvo pokúšalo obstarať už začiatkom roka 2020 z eurofondov. Mária Kolíková však tender zrušila, pretože by sa projekt nestihol financovať z eurofondov (2014 - 2020). Teraz sa nestihol ani z plánu obnovy.
Ministerstvo spravodlivosti na otázky SME neodpovedalo, ale podľa slovensko.digital by sa mal projekt teraz financovať z nových eurofondov (2021 - 2027).
Je možné, že podobný osud postihne aj nový obchodný register. Aj o ňom sa už hovorí najmenej od roku 2016.
Jeho hlavným prínosom podľa Ladislava Kovára zo slovensko.digital mala byť integrácia s inými registrami (napríklad registrom fyzických osôb), čo by napríklad uľahčilo zápisy majiteľov a konateľov do obchodného registra.
Nový obchodný register má však už veľké meškanie. Ministerstvo stále nepodpísalo zmluvu s dodávateľom jeho hlavnej časti. V rámci revízie sa preto odsunulo splnenie tohto míľnika do poslednej žiadosti o platbu.
Tomáš Dittrich z Národnej implementačnej a koordinačnej jednotky hovorí, že riziko nedokončenia stále existuje, ale po posunutí termínu je nižšie.

Beata
Balogová
