BRATISLAVA. Predstavte si, že ste sa rozhodli vypestovať si marihuanu. Ak by u vás polícia našla sadenice konopy, s vysokou pravdepodobnosťou by ste vyviazli bez trestu. Stačilo by však odložiť policajný záťah o pár mesiacov neskôr, na obdobie po kvitnutí rastlín, a pri desiatich rastlinách by ste mohli dostať šesť mesiacov až tri roky väzenia. Ešte horšie by ste skončili v čase, keď sú rastliny už dopestované. To by vám už súd mohol dať desať rokov až doživotie.
Filozofia, podľa ktorej sa z občana v priebehu pár mesiacov stane obzvlášť závažný zločinec iba tým, že mu vyrastie rastlina, je súčasťou aktuálneho Trestného zákona.
Jeho vlaňajšia novela sa okrem mnohých politicky citlivých káuz dotkla aj spôsobu, akým štát trestá ľudí za drogy. Na jednej strane tresty zmiernila tým, že zaviedla pojem nepatrné množstvo drogy, pri ktorom môže byť trestom podmienka. Zároveň sa však trestanie sprísnilo napríklad pre tých, u ktorých drogu nájdu opakovane.
V prípade konopného mastičkára pochybil súd trikrát. Prípad musia vyhodnotiť nanovo Čítajte Ako súdy uvažujú o trestaní za drogy po vlaňajšej novele, naznačuje dnes už dobre známy prípad mastičkára Josefa Šipoša. Bývalý majster Európy v rýchlostných člnoch si v marci vypočul v poradí už siedmy, no tentoraz právoplatný verdikt za to, že u neho v januári 2021 našla polícia veľké množstvo marihuany.
Krajský súd v Trnave ho za to poslal do väzenia na sedem rokov.
Nenaplnil tým očakávania jednej ani druhej strany. Prokurátor totiž Šipošovi navrhoval až 15-ročný trest, zatiaľ čo obhajoba mala predstavu o ešte nižšom treste.
Necelé dva mesiace po vynesení rozsudku, ktorý označil Šipoš za „absolútnu katastrofu“, vzniklo už aj jeho písomné odôvodnenie. Denník SME ho má k dispozícii.
Senát sudcu Michala Polláka v ňom vysvetľuje, prečo pristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu, hoci by Šípoš mal spadať do sadzby 10 až 15 rokov.
„Na zistený rozsah činu mala vplyv tá skutočnosť, že obžalovaný z nich (z rastlín, pozn. red.) mal záujem vyrobiť aj mastičky, pričom v konaní nebolo preukázané, že zaistená sušina, prípadne jej časť, bola určená na ďalšiu distribúciu,“ píše sa v rozhodnutí.
Poľahčujúcou okolnosťou bolo aj to, že Šipoš viedol pred touto kauzou riadny život a tiež to, že množstvo marihuany, ktoré u neho našli, len tesne presiahlo dolnú hranicu tzv. mimoriadne veľkého množstva drog.
Lenže práve množstvo zaistených drog označuje Šipošov advokát Igor Ribár za najväčšiu slabinu prípadu. Znalci totiž pri spracovaní posudku odvážili celú zadržanú sušinu rastlín. Teda vrátane stoniek či listov, ktoré sa považujú za neupotrebiteľné časti konopí. Zjednodušene povedané, také, ktoré obsahujú zanedbateľné množstvo psychoaktívnej látky THC.
