BRATISLAVA. Hromadnú pripomienku k novele zákona o ochrane prírody podpísalo viac ako 3 100 ľudí. Informovala o tom iniciatíva Zelená väčšina, a teda iniciatíva organizácii, ktoré sa venujú téme ochrany životného prostredia.
Ako organizácie priblížili, aj napriek mimoriadne krátkemu času sa im podarilo pripraviť hromadnú pripomienku k novele zákona o ochrane prírody.
Ide pritom už o piatu novelu zákona o ochrane prírody za posledné dva roky.
Iniciatíva upozorňuje, že navrhované zmeny spôsobia oslabenie ochrany prírody a ich dopad môže byť nezvratný.
Cieľom hromadnej pripomienky je opraviť najväčšie chyby predloženej a doposiaľ schválených noviel, ak sa predkladatelia rozhodnú návrh nestiahnuť. Organizácie pripomenuli, že na pripomienky k novele ministerstvo vyčlenilo sedem pracovných dní, a to cez Veľkonočné sviatky.
„Zle navrhovanú novelu neopravia drobné úpravy v takto nastavenom procese prípravy. Za najlepšie riešenie považujeme stiahnutie celej novely, tak ako sa to udialo nedávno pri Huliakovej novele. Ak chce ministerstvo niečo opraviť, malo by skôr napraviť predošlé novely, ktoré už teraz spôsobujú masívne výruby drevín, znefunkčnili dobrovoľnú stráž prírody a zjednodušili prijímanie škodlivých projektov v chránených územiach,” uviedla Lucia Szabová z Klimatickej koalície.
Organizácie ďalej upozornili, že novela by napríklad umožnila rybolov v mokradiach vo štvrtom stupni ochrany.
Po novom by sa tak mohli loviť ryby aj na Vtáčích ostrovoch na Sĺňave či Oravskej priehrade, kde hniezdia vzácne druhy vtákov.
„Ich vyrušenie by mohlo znamenať stratu stoviek mláďat, opustenie hniezd a zánik ojedinelých kolónií vzácnych druhov. Okrem toho chce novela úplne nelogicky zakázať sprevádzanie turistov sprievodcom bez súhlasu vlastníka pozemkov, zatiaľ čo individuálny pohyb po tých istých trasách je možný. Vzhľadom na rozdrobené vlastníctvo na Slovensku je takýto súhlas takmer nemožné získať. Opatrenie je nielen diskriminačné, ale môže ohroziť udržateľný rozvoj regiónov,“ doplnili organizácie.
Právnička Via Iuris Ivana Figuli upozornila, že neustále legislatívne zmeny bez riadneho a odborného pripomienkovania prinášajú chaos a chyby. „Dôsledkom toho je napríklad nefunkčná dobrovoľná stráž slovenskej prírody. Ani pripomienky, ktoré sme boli nútení podať v krátkom čase a počas sviatkov nenahradia kvalitný legislatívny proces,” uviedla Figuli.
Poslanci majú definitívne rozhodnúť o ďalšej úprave zákona na konci mája. Organizácie SOS Birdlife, My sme les, Klimatická koalícia, Aevis, WWF Slovensko, Via Iuris a iniciatíva Zelená väčšina vyzývajú poslancov, aby novelu zákona o ochrane prírody stiahli z rokovania. „Jediným správnym riešením je zákon stiahnuť a prepracovať a zároveň prerokovať s odbornou verejnosťou s dostatočným časovým priestorom na prerokovanie tak, aby experti vedeli posúdiť, či zmeny zákona neovplyvnia aj nadväzujúcu legislatívu,” povedala Szabová.
Namiesto ďalšieho oslabenia zákona tak organizácie navrhujú, aby sa napravili chyby, ktoré priniesli predchádzajúce novely. Jednou z najväčších chýb, ktoré doterajšie novely priniesli, je podľa organizácií paralyzovanie dobrovoľnej stráže prírody.
„Žiadame do zákona vrátiť možnosť výkonu dobrovoľnej stráže prírody, ktorá by kontrolovala dodržiavanie zákona. Aktuálne je výkon stráže prírody v niektorých územiach úplne paralyzovaný. Pre dobrovoľných strážcov prírody je takmer nemožné získať pre svoju prácu súhlas vlastníkov pozemkov, keďže tí sú často rozdrobení,“ uviedla iniciatíva, ktorá ako problém vníma aj zavedenie fiktívneho súhlasu v prípade, ak sa orgán ochrany prírody nestihne vyjadriť k výstavbe alebo ťažbe. Automaticky sa to tak vníma ako kladné stanovisko.
