Keď zavraždili Róberta Remiáša, mal 29 rokov. Tento rok by mal presne o 29 rokov viac. Stalo sa to presne 29. apríla 1996. O vražde, ktorá sa spája s únosom prezidentovho syna a bola traumou pre celú krajinu, hovoríme každý rok. Aby sa nezabudlo.
Nielen pre pamiatku obete, ale aj pre pripomenutie toho, že tajná služba nesmie byť zneužitá na politické účely, hoci pokusy politickej moci sa objavujú opakovane.
V ARÉNE s Janou Krescanko Dibákovou sa tentoraz ocitol redaktor domácej redakcie denníka SME, ktorý ako jeden z mála novinárov prináša stále nové informácie spojené s aktérmi kauzy únosu prezidentovho syna a vraždy bezprostredne súvisiacej s únosom.
Už roky je v kontakte s bývalým príslušníkom SIS Ľubošom Kosíkom a objasňuje pokus o vraždu bývalého siskára Oskara Fegyveresa, ktorý o únose prehovoril medzi prvými.
Podľa Matúša Burčíka sa však aj teraz niektorí intenzívne snažia o to, aby sa súdy dramatickými udalosťami 90. rokov nikdy nezaoberali.
V ARÉNE s Matúšom Burčíkom zaznelo:
- prečo sa kauzy únosu prezidentovho syna a vraždy Remiáša nedokážu uzavrieť,
- ako vplyvní roky ovplyvňujú vyšetrovanie,
- čo povedal aktér únosu Kosík, s ktorým je v kontakte,
- ako sa pripravovala okrem únosu prezidentovho syna, vraždy Remiáša aj vražda Fegyveresa,
- čo vieme o zneužívaní SIS dnes.
Cítiš sa ako jeden z posledných mohykánov, keď sleduješ svojich nových, mladších kolegov - mnohých práve vo veku, v ktorom, žiaľ, zomrel Róbert Remiáš?
Ako mohykán? Neviem, či je to úplne správne slovo. Asi je prirodzené, že ľudia, ktorí vyrastali alebo žili v istom období a riešili tie témy v tom čase, sa nimi ešte stále zaoberajú a mladší sa zaoberajú inými témami, ktoré sú im bližšie.
Je to možno na škodu, ale zase treba brať do úvahy aj to, že najmä za posledné obdobie sa objavilo veľké množstvo iných, tiež veľmi závažných káuz. Ako keby tá doba, to, čo sa dialo pred dvadsiatimi rokmi, premlela.
Už tridsiatimi...
Tento rok to vlastne bude už 30 rokov, áno. Takže nedá sa riešiť všetko. A tí ľudia majú aj svoje problémy a všímajú si veci, ktoré sa dejú teraz, a nie tie, ktoré sa diali v ďalekej minulosti.
Ty si zistil niekoľko nových vecí, ktoré sa týkajú pokusu o vraždu Oskara Fegyveresa, ktorá bola vyšetrovaná, ale vyšetrovanie sa zastavilo. Stále si v spojení s Ľubošom Kosíkom, jedným z aktérov kauzy únos, ale práve aj pokusu o vraždu Oskara Fegyveresa. Pre tých, ktorí majú málo informácií, len spomeniem, že komando SIS, ktoré si to najprv skúšalo na nečisto na civilistoch, jednoducho v jeden deň schytilo pri odchode zo Svätého Jura prezidentovho syna Michala Kováča ml. Naložili ho do auta, opili ho, dali mu Rohypnol a vyložili ho pred policajnou stanicou v Hainburgu. Toto celé malo slúžiť na diskreditáciu vtedajšieho prezidenta, ktorý bol v priamej ostrej konfrontácii s Vladimírom Mečiarom. Následne prišiel o život Róbert Remiáš, a to aj v dôsledku toho, že bol v kontakte s jedným z komanda SIS, s Oskarom Fegyveresom. Mnohí aktéri už nežijú. Nežije už ani prokurátor Serbin, ktorý napísal obžalobu. Udelené amnestie boli napokon zrušené. Ako to momentálne vyzerá s objasnením celého prípadu a potrestaním aktérov?
Keď sa rozprávame o samotnom únose, kauza je v podstate na súde a súd by sa ňou mal zaoberať. Tam by za normálnych okolností nemala existovať žiadna prekážka. Ale toto je prípad, ktorému sú od úplného začiatku až do súčasného štádia kladené prekážky. Momentálne sme v situácii, že sme naozaj roky po zrušení Mečiarových amnestií. Vtedy sme si predstavovali, že by už nič nemalo brániť tomu, aby sa pred súd postavili ľudia, ktorí boli z týchto skutkov obžalovaní.
Zrušenie nastalo už v roku 2017...
My sme očakávali, že sa v dohľadnom čase začne súdny proces, ale ten sa doteraz nezačal. Aj vzhľadom na to dianie by som si veľmi prial, aby sa ten súd aspoň otvoril. Ale ako keby sa naozaj veľa síl snažilo o to, aby sa tak nestalo.
Kto sú tie sily?
Asi sú to ľudia, ktorí boli do toho zainteresovaní. Vieme, že Ivan Lexa je naozaj veľmi vplyvný človek, sú tam však aj iní vplyvní ľudia, ktorí boli do toho únosu zapletení. Sú to ľudia z prostredia spravodajskej služby. Takže tie možnosti sú tam rôzne, ale momentálne sú oni tí, ktorí v tejto kauze vyhrávajú.
Obštrukcie na obštrukcie a vplyvní - ako Mečiar - "v suchu"
Okrem iného sú tam aj právnici z novej právnickej generácie, ktorá nastúpila po ľuďoch ako Hlbočan a Cuper, sú to ľudia, ktorí sú dnes blízki vládnej moci, takže vedia mnohé veci v tomto zmysle ovplyvniť. Pripisuješ to trošku aj tomuto?
Bez toho, aby som mal na to nejaké dôkazy, by som nerád špekuloval o tom, že niekto niečo ovplyvňuje. Ale dosť výpovedné sú už aj skutočnosti, ktoré sme zistili v súvislosti s tým, ako som sa kontaktoval a rozprával s Ľubošom Kosíkom. Súčasný poradca premiéra David Lindtner, ktorý bol v minulosti sudcom, mal tiež blízke styky s Ivanom Lexom. Takisto mal blízke styky s Ľubošom Kosíkom. Momentálne je tam, kde je. Takže sú aj ďalší ľudia, ktorí sú v súčasnosti na vysokých pozíciách a asi by im nebolo príjemné, keby sa otvárala ich minulosť.
My sa k Ľubošovi Kosíkovi a k tvojim zisteniam ešte dostaneme. Vieme, že sa účelovo vytvárali rôzne vyšetrovacie verzie. Ako je na tom dnes bývalý premiér Vladimír Mečiar, osoba, ktorá vlastne za toto nikdy neniesla inú ako politickú zodpovednosť?
On to doslova ovplyvňoval. Lebo to boli časy, keď platilo, že keď niečo Mečiar povie, tak to tak aj bude. Takže Vladimír Mečiar avizoval, že sa v tejto kauze vymenia vyšetrovatelia a to sa o niekoľko dní aj stalo. A oproti pôvodnej verzii, ktorá naozaj smerovala k tomu, že únos spáchala Slovenská informačná služba, alebo oproti verzii, že SIS bola zapletená aj do vraždy Róberta Remiáša, sa tieto prípady nakoniec začali vyšetrovať úplne inak, až sa v tom období úplne odložili a Mečiar dal nakoniec na ne aj tie svoje amnestie.
Toto bol hlavný dôvod, prečo sa spravodlivosť začala naťahovať a naťahuje sa dodnes. Mečiar za to nikdy nebol nijakým spôsobom potrestaný. Užíva si dôchodok, vlastne je obľúbeným respondentom konšpiračných médií a myslím, že sa má celkom dobre.
V roku 2006 bolo pomerne slávne rokovanie v Národnej rade, kde držal vyšetrovací spis, čítal z neho, doslova vykrikoval, že „skutok sa nestal“ – tento slogan doslova zľudovel. Vtedy povedal, že ľudia, ktorí tomu neveria, sú „gágaji, táraji a prďúsi“. Asi si vtedy aj ty bol v Národnej rade a počúval to.
Myslím, že to bolo v súvislosti s vraždou Róberta Remiáša. Bolo to rokovanie, keď sa opäť snažil parlament rušiť Mečiarove amnestie. Tých pokusov bolo niekoľko. Vieme, že aj Robert Fico dlhodobo hovoril o tom, že Mečiarove amnestie sú nezrušiteľné a každý, kto si myslí, že by sa to mohlo podariť, by mal vrátiť právnický diplom. Až napokon verejný tlak docielil, že sa práve za vlády Roberta Fica zrušenie amnestií podarilo. Ale, ako vidíme, túto kauzu to nikam neposunulo.
Áno, pani Remiášová vtedy sedela hore na galérii Národnej rady. My, ktorí sme tam boli, sme jej prítomnosť veľmi intenzívne vnímali. Ak sa vrátime k jej synovi Róbertovi Remiášovi, jednou z tých dezinformácií bolo, že mu vybuchol splynovač v aute. V 90. rokoch sa to tak robilo, inštalovalo sa zariadenie do auta, aby si človek znížil náklady. Ale príčina výbuchu bola úplne iná, bol to nástražný výbušný systém a Róbert Remiáš uhorel v aute po výbuchu. Zdá sa však, že dezinformácia, že primárnou príčinou výbuchu a ohňa bol splynovač, sa u mnohých ľudí ujala, nie je to tak?
Bolo to v tom zmysle, že tam bola neodborne nainštalovaná plynová sústava, na základe toho došlo k nejakej poruche, a tak auto vybuchlo. Aj keď kriminalistická expertíza naozaj ukázala, že tam musel byť nástražný výbušný systém – ukazovali to všetky stopy, ktoré po tom výbuchu zostali. Mám informácie z vyšetrovania, že naozaj bol tlak, aby sa preukázalo, že to bola technická chyba auta. Vznikol aj nejaký posudok, ktorý bol vopred objednaný. Na základe toho bolo za Mečiarovej vlády to vyšetrovanie zastavené.
Odvaha nekonať zlo
Napriek tomu, že to bolo temné obdobie aj z pohľadu toho, ako polícia spolupracovala s mafiou, ako sa mnohé veci nevyšetrovali, tak v polícii medzi vyšetrovateľmi a aj v SIS fungovali ľudia, ktorí boli schopní plniť si svoje povolanie v súlade s etickými a morálnymi hodnotami a štandardmi. Takže vďaka nim sa to vlastne podarilo. Je to tak?
Zhodou okolností som mal nedávno možnosť opäť si pozrieť film Únos, ktorý sa v podstate odvíjal z týchto udalostí. Mladší ľudia si ich už možno ani nepamätajú, lebo ich možno vôbec nezažili, ale odporúčam. Veľmi pekne je tam vykreslené aj to, čo hovoríš, ako ľudia alebo policajti, ktorí neboli úplne v súlade s oficiálnymi vyšetrovacími verziami, robili všetko pre to, aby preukázali pravdu a aby sa im to nakoniec podarilo. Len potom druhý krok je naozaj to, aby tá pravda smerovala k tomu, že páchatelia budú spravodlivo potrestaní.
My sa dnes dozvedáme veci aj vďaka tomu, že o nich hovoria priami aktéri únosu Michala Kováča ml. a ľudia, ktorí boli nejakým spôsobom spojení s vraždou Róberta Remiáša. Ty si v kontakte s Oskarom Fegyveresom, ktorý bol súčasťou jednej z tých akcií, pretože vieme, že kománd, ktoré spolupracovali na akcii Únos, bolo niekoľko. Fegyveres sa neskôr dostal do bezprostredného spojenia s Róbertom Remiášom a, žiaľ, Róbert Remiáš prišiel o život aj kvôli nemu. Oskar Fegyveres sa stal účastníkom situácie, keď sa ho dokonca vraj pokúsili pripraviť o život - rok po vražde Róberta Remiáša. Ty si sa tomuto prípadu venoval, povedz, čo sa dialo a prečo to aktuálne z pohľadu vyšetrovania nedopadlo úspešne.
Oskar sa s Róbertom Remiášom poznal dlho pred tým, oni boli naozaj dobrí kamaráti. A po tom, ako sa udiali tieto veci, robil Remiáš Fegyveresovi spojku práve v čase, keď on vypovedal v kauze únosu ako korunný svedok. Musel sa zbaliť, odísť do zahraničia, a vlastne Róbert im robil spojku so Slovenskom. Nosil mu informácie, bol pre neho kontaktom s rodinou, blízkymi a na základe toho sa stal pre Slovenskú informačnú službu nepohodlný.
SIS sa snažila nakontaktovať na Oskara Fegyveresa, chcela ho donútiť, aby zmenil výpoveď. Jedna z verzií, ktorá bola aj predmetom vyšetrovania, bola o tom, že ak by Slovenská informačná služba Fegyveresa v zahraničí vypátrala, dala by ho zlikvidovať, aby nemohol v tej kauze ďalej svedčiť.
Po vražde Remiáša pokus o likvidáciu Fegyveresa
Ty si sa rozprával aj s Ľubošom Kosíkom, ktorý mal byť účastný toho pokusu o vraždu, ku ktorej vlastne vôbec nedošlo. Táto akcia bola vyzradená. Vieme, že do Švajčiarska, kde sa Oskar Fegyveres ukrýval, prišlo najprv prvé sledovacie komando, a to si až tam vraj uvedomilo, že sa tu usiluje o vraždu ich kolegu zo Slovenskej informačnej služby.
Áno.
A tam sú zaujímavé personálne prepojenia, tak si o nich niečo povedzme.
O tomto komande sa už zmieňovala aj správa bývalého riaditeľa SIS Vladimíra Mitra, ktorý nastúpil po Lexovi, a teda mapovali situáciu. Tá zmienka naozaj v tej správe bola, ale vyšetrovanie prebehlo až teraz, na základe toho, čo porozprával Kosík. Prvá skupina, ktorá tam bola vyslaná, bola podľa informácií z vyšetrovania zložená aj z bývalého šéfa vojenského spravodajstva Ľubomíra Skuhru, ktorý je, ako vieme, blízkym človekom Roberta Kaliňáka, súčasného ministra obrany.
Súčasťou tej skupiny bola vtedy aj mladá príslušníčka Slovenskej informačnej služby Zuzana Kaliňáková, dnes manželka Roberta Kaliňáka. V minulosti, keď sme sa ho snažili v tejto veci kontaktovať a získať od neho nejaké stanovisko, veľmi sa vykrúcal a bočil od tejto témy. Ale teda vyšetrovanie skutočne ukázalo, že títo ľudia boli súčasťou vyšetrovacieho procesu a boli na polícii aj vypovedať o tom, čo sa tam dialo.
Je z ich výpovedí niečo známe?
Z ich výpovedí, žiaľ, nie je známe nič. Celé vyšetrovanie, ktoré je už uzavreté, prebiehalo v utajenom režime. Uznesenia, ktoré za bežných okolností veľmi podrobne opisujú, ako vyšetrovanie prebiehalo, sú veľmi okresané a sú z nich známe iba základné skutočnosti.
Pôvodne sa po tomto komande mala do Švajčiarska vybrať druhá skupina, aby dokonala pokus o vraždu. Súčasťou tejto skupiny mal byť práve aj spomínaný Ľuboš Kosík. Tam došlo k varovaniu, že polícia v tejto veci koná a Oskara Fegyveresa bude zrejme chrániť. Ľuboš Kosík je v Mali, je tam v podstate na úteku, tu je právoplatne odsúdený za niekoľko rokov starý zmenkový podvod. Ako komunikujete? A čo ti k tomuto povedal?
Vieme, že Ľuboš Kosík sa aj s pomocou Ibrahima Maigu usadil v Mali a mal tam rozbehnutú nejakú podnikateľskú aktivitu. Bolo to v čase, keď ho na Slovensku Najvyšší súd odsúdil za tú zmenkovú kauzu.
V Mali robil trénera alebo inštruktora...
Áno, ako bývalý elitný policajt je na takúto prácu v podstate predurčený. Na Slovensku to robil aj v minulosti, takže po tom, ako sa dostal do Mali, v tom pokračoval. Pokiaľ mám informácie, robí trénera dodnes. Počas pobytu v Mali, keď sa dozvedel, že došlo k zrušeniu Mečiarových amnestií a že sa v tých kauzách začne opäť konať, začal sa ozývať rôznym novinárom na Slovensku. Podľa mojich informácií s ním niektorí odmietli komunikovať, niektorí ho nebrali vážne. Ja som s ním začal komunikovať.
Spočiatku som bol tiež dosť nedôverčivý, ale po tom, ako mi začal rozprávať podrobnosti o tých kauzách a ja som si ich overoval aj z iných zdrojov (chodil som v tom čase za rôznymi ľuďmi, ktorí mi mohli niektoré informácie potvrdiť), dospel som do štádia, že som ochotný sa s ním o tých veciach rozprávať. Na základe toho vznikla spolupráca a mohli sme publikovať niekoľko svedectiev, ktoré sa týkali týchto závažných skutočností.
Keď Kosík prehovoril
Čo z toho, čo ti o tomto všetkom povedal, čo objasnil, teba osobne prekvapilo? Sú informácie, ktoré sa v jeho výpovediach dátumovo nie vždy zhodujú, to je napr. výpoveď týkajúca sa akýchsi korupčných podozrení vo vzťahu k bývalému sudcovi, dnes advokátovi Lindtnerovi, to sa celé teraz preveruje. Ale čo ti povedal v súvislosti s pokusom o vraždu Oskara Fegyveresa, ktorej vyšetrovanie sa, žiaľ, teraz na jeseň zastavilo?
Ľuboš Kosík najprv na Slovensku kontaktoval vyšetrovacie orgány a chcel o týchto veciach vypovedať. Kontaktoval aj políciu, kontaktoval prokuratúru, vieme, že to bolo ešte v čase, keď bol policajným prezidentom Tibor Gašpar. A ako keby ani tam ho nebrali veľmi vážne a stále sa hľadali nejaké výhovorky, prečo nemožno Kosíka z Mali vypočuť. Trvalo to niekoľko rokov.
Kosík sa nakoniec rozhodol, že keď ma nebudete počúvať vy, budem hovoriť a poviem to médiám. Naozaj začal rozprávať o tom, čo všetko počas svojho pôsobenia v Slovenskej informačnej službe zažil. My sme najskôr vydali jeho svedectvo, ktoré sa týkalo únosu prezidentovho syna, potom začal hovoriť aj o tom, ako sa zúčastnil na pokuse o vraždu Róberta Remiáša. Napokon prehovoril aj o tom, ako sa chystala vražda Oskara Fegyveresa.
Tak povedz, ako sa chystala vražda Oskara Fegyveresa. Čo konkrétne ti k tomu povedal?
Podľa mňa je veľmi cenné najmä to, že sa na základe jeho výpovede to vyšetrovanie skutočne začalo. Aj keď to trestné stíhanie prokuratúra momentálne odložila so záverom, že nemožno pokračovať, lebo hlavný podozrivý, ktorým tam bol - Jaroslav Svěchota, už nežije, to uznesenie je veľmi cenné v tom, že to nie je rozhodnutie tak, ako hovoril Mečiar, že sa skutok nestal.
Vyšetrovateľ skonštatoval, že skutok sa s najväčšou pravdepodobnosťou stal a že to bol trestný čin, len nemožno stíhať konkrétneho páchateľa. A to je podľa mňa veľmi dôležité, lebo toto je zatiaľ asi jediné rozhodnutie v týchto kauzách, ktoré konštatuje takéto veci.
Lexa - šéf bez zodpovednosti
Ale aj ostatné vyšetrovania väčšinou smerovali k Jaroslavovi Svěchotovi, ktorý skutočne pred rokmi zomrel. Na druhej strane vieme, že zodpovednosť za Slovenskú informačnú službu má jej šéf a tým vtedy bol Ivan Lexa. Ivana Lexu mnohé súdy oslobodili. Čiže my dnes Ivanovi Lexovi nevieme nič dokázať? Okrem zvuku z nahrávky s ministrom vnútra Ľudovítom Hudekom, ktorému povedal: „Ak kopneš vyšetrovateľa do gúľ, dám ti pusu na čelo.“?
Ty hovoríš o tom, že to je „len“ tento jediný dôkaz, ja si myslím, že to je dosť závažný dôkaz. Spomenul by som ešte ďalšiu nahrávku, ktorá vznikla priamo počas toho únosu.
Ja to nebagatelizujem, len z pohľadu zodpovednosti, našej slovenskej schopnosti vyrovnať sa s vlastnými dejinami a takýmito traumatizujúcimi udalosťami a z pohľadu vyšetrovania je to ako keby „len“.
Áno, len existuje aj ďalšia nahrávka, na ktorej Ivan Lexa počas únosu priamo koordinuje nejakého človeka. Dáva mu informáciu o tom, čo sa v tej situácii deje, to je druhá vec.
Ty asi teraz narážaš na nahrávku, kde hovorí koncovku auta Michala Kováča ml., keď ho, opitého, prevážajú do Hainburgu. Je tak?
Áno, hovorí tam inému človeku, zrejme do vysielačky, že Mercedes stojí pred policajnou stanicou v Hainburgu, a keď tam nestojí, tak už ho majú policajti. Táto nahrávka sa tiež zachovala a podľa mňa je to jeden z veľmi silných dôkazov pre tých, ktorí hovoria, že aj keď Slovenská informačná služba ten únos spáchala, Ivan Lexa s tým nemusel mať nič spoločné.
Obe nahrávky ukazujú, že s tým jasne musel mať niečo spoločné. Ale najdôležitejšie je to, že v tomto prípade bolo to vyšetrovanie dôkladne, naozaj veľmi dôkladne urobené. Existuje obžaloba prokurátora Serbina, kde je zainteresovanosť Ivana Lexu veľmi detailne zadokumentovaná. Akurát čakáme na to, kedy sa rozbehne súdny proces. A to je to, o čom sme sa rozprávali na začiatku, že asi mnohým ľuďom ide o to, aby sa ten súdny proces vôbec nerozbehol.
Na toto si naozaj budeme musieť ešte počkať, bude to asi jeden z najsledovanejších procesov na Slovensku. Súdy, ktoré povyhrával Ivan Lexa, sa týkali napr. maskovania Mercedesu, ktorý bol použitý na únos, zneužitia Slovenskej informačnej služby vo vzťahu k arcibiskupovi Balážovi (kauza Triptych) a pod. Čo je dnes s Ivanom Lexom?
Ivan Lexa si žije svojím pokojným životom. Naposledy som sa ho snažil kontaktovať v priebehu minulého roku. Vyhľadal som ho, bol som za ním, odmietol sa so mnou o týchto veciach rozprávať. Ale z toho, ako som ho pozoroval, vyzerá, že sa mu naozaj darí veľmi dobre. Myslím, že ak to na Slovensku pôjde takto ďalej, ani sa ničoho obávať nemusí.
Pokiaľ ide o samotnú SIS, hovoríme o tom, že v 90. rokoch sa bezprostredne zneužívala. Aj dnes však máme podozrenie zo zneužitia. Kto dnes vlastne pracuje v tajnej službe? Vieme, že sú to, povedzme, bývalí policajti, ktorí sa namiesto výslužby presunú z Policajného zboru do Slovenskej informačnej služby. V minulosti tam boli mnohí bývalí eštebáci, ktorí preplávali z bývalého režimu.
Tým, že informačná služba funguje v špeciálnom režime, je to naozaj ideálne miesto, aby sa tam odkladali, alebo, ako by som to povedal, aby sa tam hľadali miesta pre ľudí, ktorým sa treba nejakým spôsobom zavďačiť alebo ktorých treba nejakým spôsobom ochrániť, očistiť, alebo dať bokom od vecí, ktoré robili v minulosti. Takže to je tak, ako si spomenula pred chvíľkou.
Ale momentálne si netrúfam hovoriť o tom, ako SIS funguje, keďže je to inštitúcia, ktorá funguje utajeným spôsobom. Naozaj vieme, že po tom, ako nastúpil Pavol Gašpar na čelo SIS, jej činnosť nevzbudzuje veľkú dôveru.
My, samozrejme, nechceme atakovať žiadnych skutočných odborníkov, ktorí tam sú, napokon, ako sme spomínali aj v predchádzajúcej časti rozhovoru, boli tam mnohí čestní ľudia, napr. pán Holúbek, ktorý odhalil kauzu Gorila. Ale vieme, že služba sa k nemu veľmi nepekným spôsobom zachovala. Matúš, si aspoň trochu optimista? Čo bude teraz z pohľadu objasňovania celej tejto záležitosti nasledovať? V auguste si asi všetci budeme pripomínať to, že bol unesený prezidentov syn, už nežije ani prezident Michal Kováč. Dočkáme sa po tridsiatich rokoch nejakého objasnenia? A možno o rok aj definitívneho objasnenia vraždy Róberta Remiáša?
Je to naozaj smutné, že už tento rok bude tridsiate výročie únosu prezidentovho syna a my sme stále nedokázali ani len otvoriť súdny proces, stále sa k tomu vraciame. Ale ako si sa pýtala, ja som nenapraviteľný optimista, takže verím tomu, že sa v tejto otázke podarí spravodlivosti urobiť prvý krok, aby sa prinajmenšom, ak nebudú potrestaní páchatelia, naozaj oficiálne ukázalo, ako to celé prebiehalo, aby bolo jasné, kto bol za tie činy zodpovedný.
Beata
Balogová
